Decák

Lesbičky Policajné auto zabočilo z hlavnej cesty na úzku vedľajšiu cestu smerom k blízkym horám. Žofka na zadnom sedadle zvedavo obzerala okolie. Ešte pár kilometrov a dostane sa na miesto, ktoré má byť na niekoľko rokov jej domovom. Domovom... zamyslela sa. Domov v jej mysli bol nevľúdne miesto. Jej rozvedená matka bola väčšinu času naložená v alkohole a vôbec neprejavovala voči svojej dcérke akýkoľvek náznak materinského citu. Žofka na oplátku kašlala na ňu aj na všetko, o čom jej tvrdili ostatní dospelí, že je pre ňu v živote dôležité. Školu flákala, neospravedlnené hodiny už dávno prestala rátať. Šťastná sa cítila len v partii rovesníkov ako ona. Cigarety, alkohol... to prišlo postupne. A potom potreba viac a viac peňazí. Plán na vykradnutie potravín vyzeral dobrý. Avšak ktorýsi okoloidúci si všimol vylomené zadné dvere a zavolal políciu. Nachytali ich priamo v predajni. A potom to už išlo samé... a na konci rozhodnutie o nariadení ústavnej výchovy.

Auto práve prišlo k bráne akéhosi kaštieľa. Na bráne bola pripevnená tabuľka "Detský domov". Tak tu je to... Žofka sa poobzerala okolo. Za bránou a spustnutým parčíkom sa rozprestierala nevľúdna budova. Vodič netrpezlivo zatrúbil. Vrátnik odomkol dvere a vpustil ich dnu. Autom zastal až priamo pri vchode do budovy.

"Nesiem vám nový prírastok", povedal vrátnikovi.
"Zavolám šéfku", odpovedal tento a vošiel dnu.

Po chvíli vyšla elegantne upravená štyridsiatnička.

"Papiere máte?", spýtala sa policajta. Ten jej podal akúsi obálku napchatú lajstrami. jedno vytiahla, prečítala a pozrela na Žofku.
"V poriadku," povedala.

Čosi tam napísala a podala papier policajtovi. Ten sa rozlúčil, naštartoval a odišiel.

"Poď", prikázala Žofke a vošla dnu.

Tá ju nasledovala. Vyšli na poschodie do malej kancelárie.

"Ako sa voláš?", spýtala sa Žofky.
"Žofia Nováková", odpovedala. Veď to tam máš napísané, doložila v duchu.
"Tak," listovala v papieroch ďalej "máš toho na svoj vek požehnane. Krádeže..."
"Jednu krádež," nahnevane ju opravila Žofka.
"Jednu pri ktorej ťa chytili. A koľko bolo tých ďalších? Dievčatko zlaté, tu sa neodvráva, zapamätaj si. Aby si bola v obraze - som riaditeľka domova. Dopoludnia je tu škola, popoludní činnosť - upratovanie domova, úprava parku... Proste všetko možné, aby ste nemali čas rozmýšľať nad hlúposťami a aby z vás aj niečo bolo, keď odtiaľto raz vyjdete. Teraz ťa preberie službukonajúca sestra, zavedie ťa na izbu, dá ti čo potrebuješ. Otázky?"

Žofka pokrútila hlavou. Riaditeľka zdvihla telefón a kohosi zavolala. Po chvíľke prišla sestra vo veku asi ako riaditeľka a odviedla Žofku. Cestou vyfasovala zubnú kefku, uterák, mydlo. Potom došli na izbu. V miestnosti posedávalo asi desať dievčat približne v jej veku.

"Tak som vám doviedla novú, slušne sa k sebe správajte," povedala sestra a odišla. Žofka sa cítila trapne, ako na ňu všetky dievčatá pozerajú.
"Ja som Julka," predstavila sa jej bacuľatá blondínka asi v jej veku. Žofka sa usmiala a predstavila sa aj ona. Postupne sa zoznámila so všetkými dievčatami na izbe.
"Večera," ozvalo sa o chvíľu na chodbe.

Všetky vyšli von. Žofka bola na konci.

"Teraz ideme dolu do sály na večeru", vysvetľovala jej Julka. "Sedíme tam po izbách. my sme tu." a ukázala Žofke tri stoly v jednom kúte.

Po večeri zašli na izbu.

"Teraz máme desať minút voľno," vysvetľovala jej Julka, ktorá ako keby si vzala nad Žofkou patronát "potom ideme do spŕch a je večierka."

Po chvíli vstrčila do ich izby sestra hlavu a zavolala "Sprchy!" Dievčatá si vzali uteráky a šli von, Žofka za nimi. Sprchy boli na druhej strane chodby. V šatni sa povyzliekali. Žofka sa váhavo vyzliekla tiež. Trošku jej vadilo, že je úplne nahá medzi dievčatami, ktoré ešte pred pár hodinami vôbec nepoznala. Možno si to len nahovárala, ale mala pocit, že keď si vyzliekla aj nohavičky, niektoré z dievčat hodnotiacim pohľadom preskúmali jej telo.

Postupne vchádzali do spŕch. Keď sa v sprche mydlila, Julka sa akoby náhodou zase ocitla pri nej.

"Nenamydlím ti chrbát, hej?" spýtala sa. Žofka prikývla.

Julka jej začala mydliť chrbát. Začali sa rozprávať, ako sa obe dostali sem. Obe mali rovnaký osud, rozvedená matka, partia, krádeže... Postupne v sprche osameli, dievčatá pomaly vychádzali von a odchádzali. Žofka cítila, ako k nej Julka pristúpila bližšie. Pocítila na chrbte dotyk hrotov jej pŕs, teplo šíriace sa z jej tela.

"Nejdeme už?" spýtala sa jej.
"Poďme, veď už sme tu tuším samé" odpovedala jej.

Prešli do šatne a začali sa utierať. Julka sa na ňu zadívala. "Si krásna, vieš o tom?"
Žofka rozpačito žmolila uterák "Čo ja viem..." rozpačito zamrmlala.

Nahádzali na seba oblečenie a odišli na izbu. Po večierke zaľahli do postelí. Žofka nemohla zaspať, uvažovala nad udalosťami dnešného dňa.

"Žofi, spíš?", zašepkala Julka.
"Nie"
"Ani ja neviem zaspať. Môžem na chvíľu k tebe?"
"Poď", povedala Žofka a pomkla sa kúsok.

Julka sa vopchala k nej do postele. Chvíľu obe mlčali. Julka sa prisunula tesne k nej. Cez tenkú látku erárnej nočnej košele cítili navzájom teplo, šíriace sa z tela kamarátky.

"Ako si sa sem dostala, porozprávaj mi to podrobne," zaprosila Julka.

Žofka začala rozprávať. Postupne si otvárala srdiečko a rozprávala jej viac a viac o svojom živote. Julka ju chytila za ruku.

"Mala si už chlapca?" spýtala sa jej.
"Ešte nie," odpovedala pravdivo Žofka "a asi ani tak skoro mať nebudem, keď som tu..." dokončila.
"Ja áno," prekvapila ju Julka.
"A aké to bolo, povedz!", zvedavo sa vypytovala.
"No, aké... také pekné... vieš..." a začala jej šeptom opisovať...

Žofku jej opis vzrušil. Neuvedomila si, kedy a ako jej Julka presunula drobnú dlaň na koleno a začala ju hladiť po stehne. Neprestávala v šepkaní o podrobnom a detailnom opise milovania a pritom hladila Žofku po rozhorúčenom tele, stehnách, brušku...

"... vieš keď mi pomaly vnikol sem..." a jej prst zašmátral na Žofkinej pipke.
"Neblázni, Julka!" strhla sa Žofka.
"Neboj malá, neublížim ti...", šepkala Julka "iba ti ukážem, aké ja to krásne..."

Žofka zaklonila hlavu. Nevedela ako zareagovať, či má zakázať robiť jej takéto veci, alebo nechať ju... ...veď je to tak príjemné... Všimla si akýsi pohyb na vedľajšej posteli. Obrátila k nej svoj zrak. Uvidela dvojicu dievčat, jedna z nich bola čiernovláska Barbora, druhej meno si nevedela vybaviť. Druhá dievčina ležala na chrbte s pokrčenými kolenami od seba, Barbora sa skláňala nad jej bruchom. Po chvíli ponorila tvár do jej roztvoreného lona. Z pier dievčaťa sa vydralo niekolko tichých stonov rozkoše.

"Neboj moja", počula šepkať Julku "iba ťa trošku poláskam... Robíme si tak dobre navzájom..."

Obraz rozkoše, ktorú prežívala dievčina na vedľajšej posteli rozhodol. Žofka zvoľna roztiahla nohy a uvoľnila Julke prístup k svojej tajnej jaskynke. Po chvíli ucítila Julkin jazyk priamo na šuške. Každý jeho dotyk Žofku priam elektrizoval a prudko zvyšoval stupeň jej vzrušenia. Jemne jej prstami roztiahla buchtičku a začala vsúvať jazyk do nej.

Po chvíli zašepkala "...áno, moja, naozaj si to ešte nepoznala..."

Žofkine šťavy stekali na jej obratný jazýček, ktorým vyvolala v jej tele doslovné zemetrasenie. Prudko zovrela stehnami jej hlavu. Po čase zdvihla Julka hlavu od Žofkinho horúceho rozkroku. Vyhrnula si nočnú košeľu až nad prsia a zašepkala "...aj ty ma poláskaj, prosím..." Otočila sa nad ňou tak, že Žofka, ležiaca na chrbte mala pred tvárou jej buchtičku. Ona sama sa zase zohla nad Žofkinu. Jeden letmý pohľad na vedľajšiu posteľ uistil Žofku, že aj susedná dvojica sa premiestnila do tejto polohy.
Už neváhala, chytila Julku za bacuľatý zadoček a pritiahla si jej voňavú kvetinu k tvári. Placho ju začala bozkávať po celej pipke. Cítila jej jazyk vo svojom lone, cítila, ako ju olizuje na tom malom hrbolčeku a začala aj ona opakovať tieto pohyby jazykom, ktoré jej prinášali najviac rozkoše. Keď jej prštekmi preskúmavala panenský otvor, aj jej prsty zamierili k jej jaskynke.

"Ty môžeš ísť aj dnu, Žofi..." zašepkala Julka

Žofka opatrne vsunula jeden prst do jej horúcej jaskynky. Medzičasom jej Julka zabárala jazyk do jej vlhkej buchtičky, celkom až k jej dieročke. Prstami jej pritom držala buchtičku čo najviac roztvorenú a jazykom skúmala všetky tajné zákutia jej závojov. Žofka cítila, ako ju obostiera oblak blížiaceho sa vyvrcholenia. Jej prst ešte zrýchlil a vnikal do Julky hlbšie a hlbšie. Tá zase sklonila hlavu a presunula jazyk na Žofkin hrbolček. Už stačilo len pár dotykov a Žofka začala potichu vzdychať. Jej vzdychanie sa zrýchľovalo. Keď dosiahla orgazmus, stehnami zovrela Julkinu hlávku a zatlačila svoju tvár na jej pipku, aby tak stlmila stony rozkoše.