Otrávene som kráčal od zastávky autobusu lesnou cestičkou k skautskému táboru a premýšľal nad tým, na čo som sa to nechal maminou nahovoriť. Vraj, mám 18 rokov, snáď nechcem celé prázdniny presedieť doma pred televízorom, aj keď, uznáva, chodím často na bicykel a takisto na stolný tenis. Trojtýždňový pobyt v prírode vo funkcii vedúceho skautskej družiny bude určite úžasná záležitosť a zážitok na celý život.

Ani netušila, akú mala stopercentnú pravdu...

Ale poďme pekne po poriadku:

Slnko začalo pripekať, ako keby netušilo, že je len deväť hodín doobeda, vzduchom sa nieslo veselé čvirikanie, sem-tam klopkanie ďatľa, cvrkanie svrčkov, kdesi v diaľke zurčal potok.

Cestička sa pomaly menila na hustý zelený tunel, ktorý zrazu vyústil na obrovskú kruhovú lúku, v strede ktorej stál vysoký stožiar, okolo neho niekoľko desiatok do kruhu usporiadaných plátenných stanov, a na boku skriňová dodávka, ktorá sa sem nevedno ako dostala.

To som zaregistroval pri prvom pohľade, keď som sa vynoril z tunela. Ten druhý pohľad ma už zaujal viacej, pretože na drevených laviciach pri stoloch, ktoré boli v kruhu okolo stožiara, som uvidel sedieť štyri mladé dievčatá, sklonené nad nejakými papiermi, a ponorené do vášnivej diskusie, takže som mal čas si ich dôkladnejšie poprezerať.

Oblečené boli všetky v tom istom. Červeno-hnedé tričkové košele s bielym lemovaním, tmavozelené šortky, hnedé pevné sandále, na hlave typické široké skautské klobúky. Vekovo hádam tak o rok mladšie odo mňa, blonďavé dlhé vlasy, veľmi pekne tvarované na tých správnych miestach.

Stál som asi desať metrov od nich, a vychutnával si ich nádherné postavy, keď si ma konečne jedna z nich všimla: „Á, tu ho máme, oneskorenca! Pokazil sa autobus?“

Ignoroval som jej oprávnenú výčitku, keďže som mal prísť na ôsmu a veselo zahlaholil: „Ahojte, baby! Čože to tu riešite? A kde sú ostatní?“

Všetky sa otočili smerom ku mne, a ja som si okamžite pripadal ako na súťaži krásy. Ich postavy boli dokonalé. To som už stihol nenápadne z diaľky ohodnotiť. Ale ich tváre boli šokujúco prekrásne. Úžasne upravené oči s veľkými mihalnicami, rovné, jemne dohora zdvihnuté nosíky, úžasne krojené pery farby zrelých červených malín, ružové líčka – jednoducho štyrikrát dokonalé Barbie. Uff, nemohol som si pomôcť: „Nezablúdili ste náhodou, nemali ste dnes byť na Miss Slovensko?“

Prísna tvár kárajúcej dievčiny sa zrazu vyhladila, jej široký úsmev odhalil snehobiele zuby a nasadila zrazu úplne iný a príjemný tón: „Ó, aký pohotový a galantný mládenec našiel nakoniec tú správnu cestu!“

Nebolo celkom jasné, či myslela cestu do tábora, či cestu k zloženiu úprimnej a galantnej poklony, alebo k uvoľneniu počiatočnej rozpačitej atmosféry. V každom prípade však odpovedala na moje otázky: „Riešime tu program tábora na celé tri týždne pobytu všetkých päťdesiatich detí, ktoré prídu, samozrejme, až zajtra, aby sme dovtedy mohli všetko vymyslieť a zariadiť.“

„Aha, chápem. Myslel som si, že dnes prídu všetci, ale je jasné, že lepšie bude, ak dnes vymyslíme, čo tu budú celé tri týždne robiť. Ešte nikdy som nerobil vedúceho skautského oddielu, asi sa nechám od vás poučiť a zrejme mi budete musieť množstvo vecí povysvetľovať.

Všetky dievčatá sa začali usmievať, počiatočná, trochu trápna atmosféra, sa rýchlo uvoľňovala.

„Denis“, natiahol som ruku ku kráske, ktorá stála pri mne najbližšie, ktorá ma vlastne ako prvá oslovila.

„Zuzana“, zareagovala okamžite, a podala mi ruku. Avšak nie smerom k mojej ruke, ale nonšalantne ju zdvihla smerom k mojej tvári a zalomila v zápästí, čím jasne naznačila, že jej ju mám pobozkať.

Nestratil som duchaprítomnosť, podložil som svoju ruku popod jej ruku, zvrtol som ju, a pobozkal ruku – samozrejme svoju vlastnú.

„Grobian!“, reagovala okamžite, nevychádzajúc z roly pravej dámy, „čakala som zoznamovací bozk!“

„Prepáčte, madam!“, pokračoval som v rozohranej hre, „nemám vo zvyku bozkávať dámam ruky, pripadám si pritom príliš submisívne. Dávam prednosť bozku priamo na pery!“

Zuzana bola evidentne zaskočená. Cúvnuť späť však už nemohla.

„Tak prosím, nech je po Vašom, pane!“, predklonila sa dopredu, prehla sa v páse, vystrčila zadoček, vypla svoju bohato vyplnenú hruď, zavrela oči a vyšpúlila na mňa svoje malinovo červené, plné pery.

Okamžite som sa rozhodol, že takúto skvelú príležitosť na úžasný bozk s nádhernou kráskou musím dokonalo využiť. A okrem toho som ju chcel i trochu vytrestať za pokus strápniť moje mladícke sebavedomie výzvou na pobozkanie jej ruky.

Rýchlo som k nej prikročil, avšak nie spredu, kde ma čakali jej pery, ale zboku. Jednu ruku som jej ovinul okolo pása, druhú som jej ovinul popod pazuchu, a zároveň ju rázne zatlačil dozadu, čím sa ocitla v mojej náruči zaklonená dozadu. Prekvapená stihla len doširoka roztvoriť svoje prekrásne hnedé oči, a takisto ústa, ktorými chcela zrejme vydať nejaké protestné slová, ale to už nestihla.

S rozkošou som sa prisal na určite najkrajšie pootvorené pery, aké som vôbec v živote videl, a zotrval s ňou v nečakane vlhkom, a neuveriteľne krásnom bozku.

Ak som čakal náznaky nejakej, či už silnej, alebo slabšej obrany, tak opak bol pravdou. Po chvíli som zacítil, ako sa jemne začína kĺzať svojimi vlhkými perami po mojich, a ako jemnulinko mi po nich prechádza špičkou svojho jazyka.

„Ó ó óóóóó!“, ozývalo sa všade okolo nás, z troch dievčenských hrdiel, „tu sa dejú veci! Héééj! Aj my sa chceme zoznámiť!“

Prerušil som svoj určite zatiaľ najdlhší a najkrajší bozk vo svojom živote, a chvíľu opätoval užasnutý pohľad prekrásnej Zuzany, ktorá sa síce nezmohla ani na slovo, ale jej oči boli výrečné maximálne, a hovorili mi úplne jasne: „Chlapče, ty si ma absolútne dostal!“

Pustil som Zuzanu zo svojho náručia, a všimol si, ako sa ešte omámene zakolísala.

„Jana!“, započul som po svojej pravici. To už ďalšia nedočkavá kráska bola pripravená na zoznámenie v rovnako počiatočnej predklonenej póze, akú na mňa skúšala Zuzana.

V situácii som bol absolútnym pánom, a preto som si to začal i náležite vychutnávať.

„Denis!“ Súčasne s týmto jediným slovom, som veľmi nežne podobral ďalšiu nedočkavú dievčinu jemne okolo pása, a druhú ruku priložil dlaňou na jej prekrásne líčko vedľa vyšpúlených perí a zatvorených očí.

Jana sa ako na povel pomaly vystrela, prehla dozadu, otvorila oči a pootvorila pery. Bola naschvál bezmocná a zvedavo pripravená.

Vpil som sa svojimi očami do jej svetlozelených, a pomaly sa približoval k jej čakajúcim perám. Čím som bol bližšie, tým viac zatvárala oči, a keď sa naše pery ľahulinko dotkli, boli už zatvorené. Vystrčil som špičku jazyka a jemne ním prechádzal po núkajúcich sa perách. Takmer okamžite som sa stretol s rovnako skúmajúcim Janiným jazýčkom, takže oba sa chvíľočku prepletali, aby dostatočne prevlhčili naše nedočkavé pery, ktoré započali pomalé kĺzanie na všetky strany. Nakoniec som pritlačil naše pery v záverečnom teplulinkom bozku, a odtrhol sa od jej pier.

„Ále! Prečo tak krátko? Protestovala Jana po asi dvojminútovom bozku“

„Mám tu ešte ďalšie zoznamovacie povinnosti.“ Odpovedal som pravdivo, a otočil sa ku ďalšej čakajúcej krásavici, ktorá ma už nečakala s natiahnutou pravicou, alebo v smiešne predklonenej póze s vystrčenými perami.“

„Diana!“, povedala jednoducho, a natiahla ku mne obe ruky, čím ma rovno pozvala do svojho náručia, čo som, samozrejme, neodmietol a úplne sebaisto som ju objal tak, že som cítil na hrudi jej plné prsníky, a vzápätí som pocítil i jej plné pery, ktoré veľmi rýchlo prevzali vládu nad našim bozkávaním, ktoré veľmi dlho nechcel nik prerušiť.

„Haló, haló!“, aj ja som tu, „a volám sa Petra!“. Klepkala mi po pleci posledná nezoznámená, nedočkavá kráska.

Pustil som Dianu až tak rýchlo a nečakane, až zavrávorala, a vkĺzol poslednej adeptke na zoznámenie rovno do náruče a nedočkavých pier. Ak som si myslel, že Petru týmto rýchlym výpadom prekvapím, bol som na veľkom omyle. Takisto i ona prevzala bozkávajúcu iniciatívu, a celý čas ma krásne hladila a škrabkala vo vlasoch.

Posledné zoznámenie skončilo, a ja som si až teraz uvedomil, že môj životný súpútnik, ktorého nosím v nohaviciach sa zmenil na kamenný klátik, ktorý mi výrazne nadúval nohavice, a hrozil, že ak si okamžite nesadnem, tak sa zlomí na dve polovice.

Okamžite som teda klesol na drevenú lavicu, a úplne zbytočne a naivne dúfal, že si to dievčatá nevšimli.

Opak bol však pravdou, pretože som si na každej všimol podozrivo veselý úsmev, a nakoniec mi to potvrdili nevine znejúcou otázkou: „A čože, Denis, čo si si tak rýchlo sadol? Hádam ťa neunavila tá krátka cesta sem od autobusu?“

Najlepšia obrana je útok, a preto som sa spýtal: „A čo vy štyri modelky? Nie ste už unavené z neustáleho vymýšľania programu pre skautsky tábor, nechceli by ste sa trochu poprechádzať po okolí?“

Dúfal som, že trocha normálnej konverzácie mi prinavráti stratenú rovnováhu i moju nabudenú mužnosť do pôvodného stavu.

„No,“ obrátila sa Zuzana k veľkej, podrobnej mape, ktorá bola rozložená na stole, „v tomto skautskom tábore sme ešte nikdy neboli. „Podľa tejto mapy je tu, neďaleko, jazierko, ktoré plní horská bystrinka, takže by sme si to mohli obhliadnuť a zistiť, či sa tam môžu naši zverenci chodiť kúpavať.“

„Je pol desiatej. Navrhujem, že sa ubytujeme, a o desiatej môžeme vyraziť.“

Vďačne by som prijal akýkoľvek návrh, len aby ma konečne nechali znormalizovať. Uchopil som svoj ruksak obomi rukami, pritlačil si ho spredu na nohavice, a kráčal ku svojej chatke dúfajúc, že nevyzerám príliš podozrivo.

Dievčatá ostali sedieť za stolom, a láskavo a s porozumením sa na mňa usmievali, takže som si uvedomil, že ma dokonale chápu, alebo teda nás, čiže mňa a môj tvrdohlavo neklesajúci kamenný kolík, ale inak som to už riešiť nevedel.

Moja chatka bola prekvapivo priestranná, v strede mala manželskú posteľ, stôl, štyri stoličky, kúpeľňu, záchod, chladničku, televízor.

Vliezol som okamžite pod vlažnú sprchu, a vychutnával si stúpajúcu náladu, a konečne klesajúci penis. Obliekol som si pripravenú skautskú rovnošatu, cez plecia prehodil ruksak s fľašou s vodou, a presne o desiatej vyšiel z chatky za dievčatami.

Keď ma zbadali, sediac na stole a s nohami na lavičke, všetky zdvihli oceňujúco palec dohora, na znak spokojnosti a pochvaly. Nebol som si istý, či za moje oblečenie, alebo za decentne ukrytého priateľa v mojich zelených šortkách, ktorý bol konečne v kľudnom stave.

„Vitamíny!“, zahlásila Zuzana, a tak sme všetci poslušne, ako také vtáčiky, otvorili pusinky, a každému tam vhodila malú tabletku, ktorú sme hneď zapili vodou.

Ak by som si vtedy všimol, že mala výrazne modrú farbu, asi by udalosti nasledujúcich minút boli pre mňa pochopiteľnejšie, ale aj tak si myslím, že by som sa jej užitiu nijako nebránil, a vlastne, aj tak neubránil...

Vyrazili sme rezkým krokom do ďalšieho zeleného tunela, po lesnej cestičke, ktorá nás viedla, za neustáleho vyspevovania operených obyvateľov lesa, k neustále sa zosilňujúcemu zurčaniu, ktoré nepochybne vydávala veselo tečúca horská bystrinka.

Kráčal som posledný, a po chvíli som zdesený zistil, že buď pohľad na štyri dokonalé guľaté, vrtiace sa zadočky, alebo trenie nových zelených kraťasov o moje prirodzenie vyvolalo už po prejdení niekoľkých stoviek metrov parádnu erekciu, ale to takú, akú som nemal snáď ešte v živote.

Moje zdesenie dostúpilo k vrcholu, keď moja dvadsaťdva centimetrová pýcha hrdo vystrčila hlavičku cez gumu kraťasov, a ostávala tak sčasti zakrytá len krátkou polokošeľou.

Začínalo mi svitať, aký vitamín som to nedávno užil, a keď som to tak zo všetkých strán začal zhodnocovať tak som si pomaly uvedomoval, že sa zrejme schyľuje k najkrajšiemu zážitku v mojom živote, takže, vlastne, kľud – všetko bude super!

Moje spoločníčky zrazu jedna po druhej začali híkať a ochkať, a najprv som si myslel že nad tým, čo sa nedalo skryť medzi mojimi nohami, ale skutočnosť bola iná, a rozprávkovo čarokrásna.

Lesná cestička vyústila na rovný, vyvýšený, starostlivo upravený, trávnatý násyp, ktorý sa tiahol dookola celkom veľkého jazera s priemerom asi päťdesiat metrov. Malo prekrásnu modrozelenú farbu, všade dookola bolo množstvo celkom solídnych drevených lavičiek, improvizovaný skokanský mostík, asi desaťmetrové drevené mólo. Vľavo ako doňho tryskal z výšky asi troch metrov rýchlo tečúci potôčik, či bystrinka, ktorá sa akýmsi zázrakom prírody zhupla v akomsi malom odrazovom mostíku, takže voda z neho stúpala najprv dohora, a potom veselo padala asi do vzdialenosti päť metrov do jazera.

Stáli sme očarovaní a uchvátený nádherným pohľadom. Zuzana prvá zišla z násypu po štrkom vysypanej cestičke až k jazeru, a ponorila do neho ruku: „Teplulinká!“, zahlásila potešená, „mohli by sme sa vykúpať! A zdá sa, že poniektorí z nás už to ochladenie potrebujú zúfalo!“

Tá poznámka samozrejme patrila môjmu kamennému bojovníkovi, na ktorého som pri obdivovaní tejto prírodnej scenérie na chvíľu pozabudol, ale faktom naďalej zostávalo, že by som ho nezamaskoval ani oboma rukami, leda tak plecniakom, ale to bolo už zbytočné, pretože všetky dievčatá už na neho uprene hľadeli, šťuchali sa navzájom, a v očiach mali veselé, nezbedné ohníčky.

Rozhodol som sa, že budem tejto situácii, do ktorej ma určite naplánovane vmanévrovali hrdo čeliť, ako správny chlap: „Ja nedbám, aj tak sa už cítim napoly nahý, a predpokladám, že nikto z nás tu plavky nemá, takže sa asi zahráme na nudistický tábor.“

S týmito slovami som na prekvapenie všetkých začal s vyzliekaním. Naoko kľudne, aj keď mi srdce bilo až kdesi v hrdle som si sadol na najbližšiu lavičku, rozviazal šnúrky na oboch teniskách, vyzul si ich, a položil na lavičku vedľa seba.

Zuzana sa vrátila od jazera k ostatným dievčatám, a všetky sledovali moje počínanie so zvedavou neistotou a očakávaním, čo sa udeje v nasledujúcej chvíli, a či budem pokračovať do konca.

Čakať som ich však nenechal ani chvíľku. Ako profesionálny striptér som si stiahol ponožky, a položil ich na topánky.

Dievčatá hľadeli na mňa ako zhypnotizované.

„Tak teda, ideme sa okúpať?“, snažil som sa odľahčiť atmosféru, a zároveň ich upozorniť, že rovnaká vyzliekacia procedúra čaká aj ich.

„Samozrejme že áno!“, odpovedala za všetky evidentne najsmelšia Zuza. „Sme zvedavé... ehm...“, nevedela čo si má chytro vymyslieť, aby nemusela povedať pravdu, „či nie je voda v jazere príliš studená... Tak... počkáme na teba... aby si ju vyskúšal...“, dokončila nešikovne, priehľadnú lož, nespúšťajúc oči z môjho zatiaľ ukrytého kamenného kolíka, ktorý sa pýtal na denné svetlo, a mne to zrazu prestalo byť nepríjemné, skôr naopak. Zistil som, že sa pred tými zvedavými kráskami túžim vyzliecť donaha, pretože – nakoniec – mám vyšportovanú postavu, ktorej prirodzenou súčasťou je i moje momentálne extrémne nabudené prirodzenie s peknými veľkými guľkami pod ním.

Chceli ma mať nahého, zrejme je to aj tak len začiatok prekrásnej erotickej zábavy, tak prečo by som sa mal vzpierať, a odďaľovať potešenie z môjho vyzliekania, ktoré majú oni, a evidentne i ja.

Postavil som sa, a hľadiac im s úsmevom do očí, stiahol som si skautskú polokošeľu cez hlavu, a pedantne som ju ukladal na topánky s ponožkami.

Moju činnosť sprevádzalo zrazu pišťanie, ochkanie a zakrývanie očí prihliadajúceho, ale určite nadšeného, ženského obecenstva.

Samozrejme! Zabudol som na to, že konček môjho penisu vykúkal odhalenou hlavičkou žaluďa dobrých päť centimetrov spoza gumy mojich zelených skautských krátkych nohavíc. Nečakajúc ani chvíľu, stiahol som si nohavice až po zem, a hľadiac na užasnuté dievčatá, vyvliekol som si z nich najprv jednu, a potom druhú nohu, a nonšalantne ich hodil smerom k topánkam na lavičke.

Skrížil som si ruky na prsiach, a sebavedome hľadel na štyri prekrásne nymfy, ktoré pri pohľade na moju mužskú pýchu doslova skameneli.

Kto iný, ako Zuza by sa mal prvý spamätať? Evidentne preglgla: „Ty máš veľmi pekný... ehm... postavu... Ideš do vody?“, spýtala sa takmer prihlúplo nespúšťajúc oči z môjho penisu a pekných veľkých guliek pod ním.

„Môžeme si tvoju pýchu poprezerať zblízka, poprípade sa jej dotknúť?“, vyhŕklo z nej zrazu presne to, čo určite cítili všetky.

Usmial som sa: „Milé dámy! Neviem si predstaviť väčšie potešenie a rozkoš, ako keď ma budú hladiť po celom tele štyri prekrásne nymfy! A vzhľadom k tomu, že slniečko začína dosť intenzívne pripekať, spojíme príjemné s užitočným, a odovzdám vám túto veľkú plechovicu opaľovacieho krému, ktorú som našiel vo svojej chatke, a ktorá je zrejme určená pre natieranie celého oddielu skautov na celé tri týždne. Nerád by som sa spálil, a to už vôbec nie, na tých najcitlivejších a najdôležitejších miestach.“

S týmito slovami som vytiahol zo svojho ruksaka obrovskú plechovku, chystal som sa vyskočiť na lavičku a postaviť vedľa plechovice, aby mali „dámy“ tie najdôležitejšie partie pohodlne na dosah, takrečeno priamo pred očami.

Ak som si myslel, že sa budú okúňať, tak opak bol pravdou. Len som sa štveral na lavičku, a už bola pri mne nedočkavá Zuza, a popoháňala ma nežným poťapkávaním po mojom holom zadku.

Postavil som sa na lavičku, otočil sa čelom k dievčatám, ktoré obkolesili môj neustále kamenný penis, a bez slova ho so záujmom sledovali.

„Ešte nikdy som nevidela chlapské prirodzenie takto zblízka, a už vôbec nie takéto... ehm... obrovské... všetko je obrovské... i tvoje... guľky... môžem sa ich dotknúť?“, úplne zbytočne sa znova vypytovala tentokrát zelenooká Jana.

Zohol som sa k plechovici vedľa mojich bosých nôh, zdvihol ju a natrčil smerom k dievčatám: „Už sa neviem dočkať! A prosím, buďte dôkladné a nežné“, dodal som s úsmevom.

Posledné ľady boli prelomené. Dievčatá si postupne nabrali krému z plechovky, a chvíľu premýšľali, kde začnú. Trochu plachá Diana i Petra obišli lavičku, a začali ma natierať, alebo skôr hladiť jedna na chrbáte, a druhá na nohách. Jana mi natierala nohy spredu, a – samozrejme – najsmelšia Zuzana sa postavila presne predo mňa, neustále mi hľadiac do učí mi začala natierať hrudník, pričom moju kamennú ozdobu mala pár centimetrov od tváre. Dlho to však nevydržala, a tak vyplazila jazyk, a oblizla mi odhalený červený žaluď: „Môže byť?“, zašepkala.

„Pokračuj! Musíš si odpracovať tú tabletku vitamínu! Pozri, akú veľkú galibu si spôsobila!“

„Áááááno!“, to už nepatrilo iba jej, ale i ostatným dievčatám. Diana s Petrou totiž ponatierali môj chrbát a nohy zozadu, takže sa, logicky, stretli na mojom holom zadku, do ktorého sa pustili s nečakanou intenzitou a vervou, nevynechajúc ani moju extrémne citlivú riťkopuklinku a riťkodierku.

Jana zas ukončila natieranie nôh spredu, a vidiac, čo robí Zuza, tak mi smelo podobrala miešok s guľkami do oboch dlaní, a prevaľovala si ho v rukách a hladila zo všetkých strán, čo vo mne vyvolalo neuveriteľne blažené pocity.

Zuzana nereagovala na moje „obvinenia“, ale zato opäť vystrčila jazyk, a jazdila mi ním po celej dĺžke penisu, od práve namazaných guliek, až po hladulinký, extrémne citlivý žaluď.

Zrazu zistila, že má konkurentku v podobe kamarátky Jany, ktorá rovnako vystrčila svoj červený jazyk, a jazdila s ňou synchrónne hore a dolu. Ponechala teda Jane celé oblizované teritórioum, a bez varovania sa mi vrhla na žaluď tak, až jej razom zmizol celý v ústach.

„Ojojojojóóój, moje prekrásne milenky! Toto ja už dlho nevydržím! Cítim, že prichádza silná erupcia životodarnej lávy! Ak nechcete, aby som vám postriekal vaše oblečenie, bude asi najlepšie, ak si ho hneď teraz vyzlečiete!“

Dievčatá pochopili, ako šikovne som posunul našu spoločnú erotickú hru ďalej tým správnym smerom. Prestali ma masírovať, a i Diana s Petrou, ktorým žiadne postriekanie nehrozilo, prešli opäť dopredu popred mňa, a spolu so Zuzanou a Janou mi začali predvádzať dráždivé erotické divadlo.

Rozvlnili sa v bokoch, akoby tancovali na nejakú pomalú hudbu, a začali si navzájom sťahovať tričkové košele cez hlavy. Ten pohľad, na štyri páry dokonalých prsníkov, ktorých pevnosť a elasticita vynikli ich vysoko zdvihnutými rukami, bol jednoducho fantastický. Oni to samozrejme vedeli. Odhodili tričká za lavičku, a ďalej pokračovali vo vlnení s vysoko zdvihnutými rukami.

Odrazu si čosi pošuškali, a už aj vyliezli všetky na lavičku oproti mne. Otočili sa mi zadočkami, ktorými neprestávali vrtieť, a pomalinky si začali sťahovať zelené šortky. Pohľad na ne bol úchvatný. Úzke pásy, boky v tvare lutny, guľatučké zadočky, ktoré práve začínajú odhaľovať rozkošné riťkopuklinky.

„Óióióióióóój!“, zavyl som ako Tarzan z rodu opíc, a pocítil zvyšujúce sa tlaky v mojich trieslach. Dievčatá ako keby pochopili, že už to dlho nevydržím, asi na nenápadný povel jednej z nich naraz zhodili šortky až na lavičku, čím mi odhalili štyri najkrajšie riťulky, aké som v živote videl.

Na záver svojho vystúpenia sa bleskovo otočili a ukázali mi svoje prekrásne hladulinké, jemne vypuklé, puknuté pipinky, ktoré sa naspodu leskli v lúčoch slnka, pretože už boli riadne prevlhčené od aj pre nich vzrušujúceho tanca.

V guľkách mi zabubnovalo, kamenný vták ešte viac skamenel, a ja som pochopil, že od detonácie ma delí už len pár sekúnd: „Rýchlo utekajte ku mne! Blíži sa erupcia!“

Treba im uznať, že pribehli a konali bleskovo. Zuza ma chytila obomi rukami za pulzujúci kolík, a začala mi pravidelne preťahovať predkožku cez žaluďa. Jana zobrala opäť do oboch rúk môj miešok, a láskavo ho hladila. Diana s Petrou vyskočili ku mne na lavičku, jedna splynula so mnou v nádhernom bozku, a druhá ma hladila po zadku a riťkopuklinke.

To už sa mi zatmelo pred očami, začal som viac prirážať do umelej pipiny vytvorenej Zuzinými rukami. Zavrel som oči, a striekal ako o život. Jeden, dva, tri, ... sedemnásť. Samozrejme som to nepočítal, ale bola to určite tá moja najsilnejšia kanonáda v živote. Potvrdzovali to i obdivné výkriky troch prizerajúcich sa dievčat, okrem tej, ktorá sa so mnou ešte stále bozkávala. Okrem výkrikov obdivných sa ozývalo súčasne i pišťanie a chichotanie, takže po odoznení supererupcie a akom-takom upokojení som pozrel dolu, a hneď som zistil príčinu. Zuza i Jana boli kompletne postriekané mojim sekrétom lásky takrečeno od hlavy až po päty. Nemohli ani oči otvoriť, pretože tam dostali niekoľkonásobné hojné dávky snáď najčastejšie.

„Pomoc! Pomoc!“, prosili obidve, samozrejme so smiechom, a tak sme ich zobrali za ruky, a odviedli po štrkom vysypanom chodníčku až ku jazeru, do ktorého chladivej vody sme sa všetci okamžite vrhli a začali sa hromadne a nezadržiteľne smiať. Vlastne sme ani nevedeli prečo. Boli sme jednoducho spokojní a šťastní. Všetci.

To nám ten skautsky tábor krásne začína!



... pokračovanie ...