Túžba

Klasika „Idem spať láska. Som unavený.“ „Teraz? O siedmej? Veď si celý deň nič nerobil.“ „Ale no tak. Veď poď aj ty,“ zablesklo sa mu v očiach. Vedela, čo to znamená. „Nemôžem. Musím sa ešte učiť. Nevadí, ak budem dlhšie svietiť?“ „Dobre vieš, že keď spím, tak spím,“ usmial sa na ňu. Bola to pravda. Ak raz zaľahol, nezobudil ho ani výstrel z dela. Podišiel k nej a zozadu ju objal. Pomaly jej prechádzal perami po krku. „Láska, poď do postele,“ šepkal jej do ucha. Okamžite zacítila ten dotieravý, no zároveň príjemný pocit v podbrušku. Vzdychla si. „Nemôžem, naozaj nemôžem.“ Hnevala sa na školu za to, že majú toho toľko veľa. Hnevala sa na seba, že je až príliš veľký pedant, aby to nechala len tak a išla si ľahnúť. „Póóóóď,“ ťahane povedal a hrýzol ju nežne do ušného laľôčiku. „Nemôžem,“ zavzdychala. „Dobre, láska. Len sa neuč moc dlho.“ Pred odchodom do postele ju ešte vášnivo pobozkal na dobrú noc. Ona sa vrátila späť k učeniu. I keď asi ďalších desať minút sa nemohla poriadne sústrediť kvôli tomu neustálemu pocitu v podbrušku. Mala toho naozaj veľmi veľa. Bola v maturitnom ročníku a všetku energiu venovala škole a jemu. Bývali spolu už tri mesiace v dome jej rodičov. Po maturite mali naplánovanú svadbu. Skôr nie. Nemala čas. Tak ako dnes v noci. Veľmi rada by si šla s ním ľahnúť. Už si ani poriadne nespomínala, kedy sa naposledy milovali. Ale musela sa učiť. Vážne nevedela, kedy sa dostane do postele.

Bolo niečo okolo pol druhej ráno, keď konečne zhasla svetlo. Bolel ju chrbát a oči sa jej neustále zatvárali. Učila by sa ešte dlhšie, no písmená sa jej začali rozmazávať, tak to radšej vzdala. Poriadne si zívla. Potichu vliezla do postele, aby ho nezobudila. Slastne si vzdychla, keď ucítila mäkké, voňavé, čisté periny. „Ahoj!“ zašepkal. „Zobudila som ťa?“ ustarane sa spýtala. „Nie,“ pohladkal ju po líci. „Koľko je hodín?“ „Po pol druhej.“ „Preboha!“ zhrozene vykríkol. Našťastie si uvedomil koľko je hodín a to, že nie sú v dome sami. Rýchlo stíšil hlas. „To si sa doteraz učila? Už to preháňaš láska. Takto sa zničíš.“ „Tebe sa povie. Máš už po vysokej,“ odporovala mu. „Jasne, ale takto som sa neničil. Keď som chcel spať, tak som si ľahol a vôbec nezáležalo, či som sa to doučil.“ „Ale ty si múdry, ja hlúpa,“ povedala plačlivo. „To nie je pravda. Si veľmi múdra. Poď sem,“ vyzval ju a odkryl kúsok prikrývky, aby si k nemu mohla ľahnúť. Šuchla sa k nemu a schúlila sa mu v náručí. Pritúlil si ju k sebe. „Si úplne stuhnutá,“ pošepkal jej. „Ukáž, spravím ti masáž. Uvoľním ti chrbát a rýchlejšie zaspíš.“ Vôbec nebola proti. Mal naozaj čarovné prsty. Vždy, keď bola možnosť, nechala sa od neho masírovať. Ľahla si na chrbát a plne sa oddala do jeho opatery. Keď začal s masážou, slastne zamrnčala. Len tak pre seba sa usmial. Miloval sa jej dotýkať a páčilo sa mu, keď jej to robilo dobre. Pomaly jej prechádzal rukami po chrbte. Ukľudňovalo ju to, no zároveň i vzrušovalo. Netušila však, že i on začínal cítiť vzrušenie. Ruky mu stále zabiehali k okraju jej mini nočnej košieľky. Mal chuť jej ju vyhrnúť a tľapnúť ju po tom jej nádherne guľatom a pevnom zadočku. Jeho prsty sa blížili k okraju a už-už ho takmer vyhrnuli, keď sa zarazil. „Nie kamarát. Dnes nie je tá najvhodnejšia doba na takéto veci,“ hovoril si v duchu. Radšej skončil skôr ako sa niečo mohlo začať. „Dobre?“ spýtal sa. „Uhmmm, vynikajúco,“ zamrmlala s hlavou zaborenou do vankúša. „Ďakujem!“ otočila sa k nemu, aby ho odmenila aspoň bozkom. No z ďakovného sa vyvinul horúci a vášnivý. Trval dlhšie ako plánovala. „Tak to teda bolo pekné poďakovanie.“ „Zaslúžil si si ho.“ „Kedy vstávaš?“ „O pol šiestej.“ „To máš len štyri hodiny na výdatný spánok. Teraz ťa takto pekne uložím,“ hovoril pošepky a pritom ju poriadne zakrýval. Dal si veľmi záležať, aby sa ich telá priveľmi nedotýkali. „Veď umriem od tepla. Vonku je minimálne pätnásť stupňov,“ protestovala. „Len sa neboj. V noci býva zima. Ty teraz zatvoríš očká a budeš pekne spinkať až pokým nezazvoní budík.“ Naposledy ju pobozkal na čelo a i on sa zakrútil do prikrývky. Snažil sa zaspať, ale spánok nie a nie prísť. Po prvé bol už dávno vyspaný. Po druhé jeho telo bolo až príliš prebudené, čo mu pripomínala bolesť v slabinách. Pri každom jej pohybe sa napol ako struna. Dokonca ho dráždil aj jej tichý dych. Ona takisto nespala. Vedel to podľa toho, že sa neustále mrvila. Keď spala, úplne pokojne ležala. Niekedy mal strach, či sa jej niečo nestalo. Nakoniec sa odkopala a ukázala svoju štíhlu, hladkú nohu. Nočnú košeľu mala vyhrnutú nebezpečne vysoko. Ticho zastonal. Len sa modlil, aby si neľahla do svojej obľúbenej polohy. Na brušku s jednou nohou pokrčenou a druhou vystretou. To by sa jej košieľka vyhrnula až na pás a všetko odhalila. Našťastie sa len primkla k nemu bližšie. „Ani ty nemôžeš zaspať?“ šepla mu do ucha. Jej teplý dych ho ešte viac vzrušil. Pevnejšie ju objal. „Áno.“ Keď zacítila jeho tvrdé vzrušenie, začala ho nežne bozkávať. Ich jazyky sa spolu hrali. Navzájom sa ochutnávali. Po chvíli ju zastavil. „Dosť láska, stačilo. Nevyspíš sa a opäť ťa bude celý deň bolieť hlava. Veď sa predsa nemusíme milovať práve dnes. Keď prídeš zajtra, teda už dnes, zo školy, môžeme si spolu ľahnúť a…“ „Máš pravdu. Musím sa vyspať. Nebude ti vadiť, ak ti ostanem ležať v náručí? Ľahšie sa mi bude zaspávať.“ V duchu zaúpel. „Ale mne nie,“ samozrejme, že to jej nepovedal. „Môžeš,“ nič iné mu neostávalo. „Za toto ťa milujem,“ vzdychla si. Asi po pätnástich minútach jej neustáleho obtierania sa oňho a vážnom rozmýšľaní o ľadovej sprche, sa odrazu naňho vrhla.

„Kašlem na celý spánok! Chcem ťa!“ „Teraz?“ „Prosím ťa, nerob sa a nechci mi nahovoriť, že to, čo mi už štvrť hodiny tlačí na zadok je vzduch.“ Zasmial sa. „Rýchlovka?“ „Rýchlovka.“ Bozkával ju tvrdo, rýchlo, vášnivo. No postupne zmierňoval tempo. Jednou rukou si ju pritláčal k sebe, druhou ju hladkal po obnaženej nohe. Hladkal ju od kolena až po zadok. Potom sa presunul na vnútornú stranu. Prevrátila sa na chrbát a strhala ho na seba. Jemne mu hryzkala krk. „Ty potvora! Vieš, čo ma poriadne vzruší.“ No on tiež nezaostával. Jeho ruka sa vrátila tam, kde ho predtým vyrušila. Posúval ju vyššie, vyššie a vyššie až nakoniec vnikol do nej prstom. Slastne zavzdychala. Pomaly ním začal pohybovať. Pritom jej palcom krúžil okolo navretého púčika skrytého v jej ženskosti. „Ach zlatko!“ vzdychala. Jej stony začali naberať na intenzite. „Psst, psst láska. Všetkých zobudíš,“ utišoval ju. Keď to nepomohlo, jednoducho jej zavrel ústa svojimi. I cez jeho pery slastne mrnčala. Pregúľali sa na stranu. Jednu nohu prehodila cez jeho bok. Tým mu umožnila ešte lepší prístup k nej. K jednému prstu pridal ďalší. Napätie v nej sa stupňovalo. Telo mala ako v jednom ohni. Behom pár sekúnd po tom dosiahla vrchol. „Zlatko,“ vzdychla a zahryzla sa mu do pleca.

Vyhrnul jej nočnú košeľu. Bradavky mala stvrdnuté a prsia naliate. Neváhal ani chvíľu. Naklonil sa k nej a vzal jednu do úst. Lízal, sal a hral sa s ňou až opäť začala rozkošne vzdychať. Rukou jej dráždil druhý prsník. Zobral medzi prsty bradavku a jemne ju šúchal a masíroval.

Odtiahla sa od neho a pritlačila k posteli. Bozkávala ho na krku a tak isto ako on i ona sa hrala s jeho bradavkami. Postupne sa presunula až k okraju jeho trenírok. Najskôr ho len nenáhlivo hladkala pri ich okraji, neskôr sa tam presunula so svojimi horúcimi perami. Hryzkala ho na podbrušku. Nakoniec mu nenáhlivo stiahla trenírky a vyslobodila tak jeho mužnosť. Láskala ho a dráždila dychom, šteklila ho rozpustenými vlasmi. Bozkávala ho na stehnách, na ich vnútornej strane až si myslel, že zošalie. Nie, nedotkla sa ho ani perami ani rukami. Keď cítil, že by to už dlhšie nevydržal, zastavil ju. Vytiahol ju nahor a posadil si ju do lona. Opäť sa začal hrať s jej prsiami. Nežne mu zašla prstami do vlasov a pritiahla si ho bližšie. Niečo zamrmlal. Slastne vzdychala a prehla sa ako luk. Jemne ju nadvihol a vnikol do nej. Ich pohyby boli veľmi zdĺhavé. Pohybovala sa na ňom pomalinky a vychutnávala si každý pohyb. Každý vpád ich privádzal do šialenstva. Zmietali sa v ohni vášne a stupňujúceho sa vzrušenia. Nežne ju vzal do náručia a položil na chrbát. No nezrýchlil. Pozvoľna do nej prenikal. Celá sa chvela pod jeho nežnými vpádmi. Netrvalo dlho a našli s i spoločný rytmus. Vychádzala mu v ústrety a on prenikal čoraz hlbšie. Slastné stony ho vzrušovali ešte viacej. Pomaly ho privádzala na pokraj. Vzdychala a láskala ho. Maznala sa s ním. Hladkala ho po chrbte, škrabkala na pevnom zadku. Masírovala mu ho.

Celé ich milovanie bolo nežné a veľmi, veľmi pomalé. Ich vzdychy sa miešali a ani jeden poriadne nevedel koho je ktorý. No jej vzdychy boli čoraz intenzívnejšie. Snažil sa ju krotiť svojimi bozkami, ale nešlo to.

Keď cítila, že to už dlho nevydrží, že dosiahne vrchol, rýchlo schmatla jeden z malých vankúšikov a pritlačila si ho na tvár. Napriek tomu jej výkrik priveľmi nestlmil. Spoločne dosiahli vyvrcholenie.

Bolo to nádherné. Od šťastia je po tvári stiekla slza. „Láska, neplač,“ šepkal jej. Pozrela naňho cez privreté viečka. „Neskutočné, jednoducho neskutočné,“ iba na to sa zmohla. Ľahol si a pritúlil ju k sebe. Ešte stále sa trochu chvela. „Myslíš, že dnes to vyšlo?“ spýtal sa jej. „Mohlo by, keď sme sa konečne k tomu dostali,“ odpovedala už trochu ospalo. „Vie niekto, že sa snažíme o bábätko?“ „Nie. Nikomu som nič nepovedala. Nech je to prekvapenie k maturite,“ usmiala sa. Nežne jej odhrnul vlasy a pobozkal na krk. „Dnes to podľa mňa určite vyšlo,“ zašepkal jej do ucha a pritom si položil ruku na jej podbrušok.

„Koľko je asi tak hodín?„ „Počkaj pozriem sa,“ nadvihol sa na ruke a pozrel na video. „Trštvrte na štyri.“ „Čože? Dvojhodinová rýchlovka.“ Rozosmial sa. „Vždy sme sa chceli pomaly pomilovať a nikdy nám to nevyšlo.“ „Ale nie, keď musíš ísť do školy. Pobozkal ju na čelo. „Spinkaj už. Aby si zajtra nebola ako mŕtvolka.“ Zozadu ju pevne objal a spolu zaspali.

Zobudil ho zvuk zvončeka. Lenivo si popreťahoval údy a otvoril oči. Už bola oblečená a potichu sa pohybovala po izbe. „Kedy si vstávala?“ nechápavo sa spýtal. „O piatej.“ „Prečo?“ „Nemohla som spať.“ „A kam sa prosím ťa chystáš?“ „Do školy,“ odvetila a pritom usilovne prehrabávala zásuvku. „Ty nie si normálna!“ zvýšil na ňu hlas. „Spala si asi tak hodinu a teraz chceš ísť na osem hodín do školy? Veď tam zaspíš!“ „Deväť,“ šepla. „Čo deväť?“ už kričal. „Na deväť hodín do školy. Máme cvičenia.“ „Si fakt šibnutá. A čo dočerta hľadáš?“ „Nekrič na mňa,“ vzlykla. „Prepáč, láska.“ Presunul sa na koniec postele. Zozadu ju objal a pritiahol k sebe. „Poď si ešte ľahnúť. Potom ťa odveziem.“ „Nie, nemusíš. Zmeškám autobus, pusti ma.“ Vytrhla sa mu a opäť začala prehľadávať zásuvku. „Čo to vlastne hľadáš?“ „Sponu do vlasov.“ „Odložila si si ju včera k počítaču.“ Sťažka si sadla na posteľ. „Ja som tak sprostá,“ rozplakala sa. „Nie si,“ chlácholil ju. „Len si unavená. Nechoď dnes do školy. Potrebuješ sa poriadne vyspať, hlavne po tej noci. Si úplne vyčerpaná.“ „Musím ísť. Mám nejaké veci, čo musím dnes odovzdať, inak bude zle.“ „Ach jaj! Čo mám s tebou robiť?“ „Nič. Spinkaj. Uvidíme sa o piatej.“ V letku ho pobozkala a už jej nebolo.

Škola sa jej začínala takmer o dve hodiny, no autobusové spoje jej vôbec nesedeli. Preto musela chodiť tak skoro. Na zastávke sa stretla s kamarátkami. „Vyzeráš strašne,“ privítala ju jedna z nich. „Aj tebe želám dobré ráno,“ ironicky poznamenala. „Ale vážne. Čo si robila? Máš hrozné kruhy pod očami,“ starala sa. „To viete. Keď niekto ide spať o siedmej a niekto o druhej ráno a zobudí toho prvého a ten chce robiť isté veci, tak to tak aj dopadne. Hlavne keď to robíte dve hodiny.“ „Dve hodiny?“ skríkli všetky naraz. „Čo ste robili dve hodiny? To nie je možné. Aspoň u mňa je po všetkom za dvadsať minút.“ „Absolútne netuším, no bolo to krásne,“ rozprávala so zasneným pohľadom. „A teraz si ten tvoj miláčik spokojne spinká a teba poslal po tom, čo ťa otravoval so sexom, kľudne do školy.“ „Tak to nebolo. Nechcel to iba on. A prosím vás, nerozoberajte môj sexuálny život na plnej zastávke.“

V tom pri nich prudko zastavilo auto, z ktorého vyskočil on. „Myslel som si, že to nestihnem,“ povedal jej. „Odveziem ťa. Na hodinku a pol si ešte môžeš pospať. Poď,“ vzal ju za ruku. Otvoril zadné dvere auta. Na sedačke bol položený vankúš s dekou. „Nie je to nič moc, ale dá sa na tom vyspať. Niekoľkokrát som tak nocoval. A hlavne ty musíš viac oddychovať, keď chceme dieťatko,“ šepol jej, aby ho nik nepočul. To by bolo zase rečí po celej dedine. Presne ako vtedy, keď začal u nich bývať. „Ľúbim ťa,“ nič viac mu nepovedala a nastúpila do auta."