Tento príbeh sa začal počas letných prázdnin v roku 1976.

Po ukončení šiesteho ročníka športovej triedy so zameraním na atletiku a mesiaci prázdnin, sme sa 1. augusta hlásili trénerom do prípravy. Dovtedy sme síce v triede boli spolu s chlapcami, ale dievčatá sme trénovali samostatne. Dosť nepríjemne ma prekvapilo, že bola vytvorená, tzv. lepšia skupina, ktorú tvorili 3 dievčatá (Iveta, Maja a ja) a 7 chlapcov (Peťo, Maťo, Ivo, Paľo, Milan, Jano a Egon). Najviac sa mi však páčil Milan, ktorý bol z nich najvyšší, mal blond kučeravé vlasy a modré oči. Všetci sme sa dobre poznali, pretože sme boli spolužiaci, ale predsa sme boli zvyknutí trénovať samostatne.

Malo to však aj svoje výhody. Ihneď po prvom tréningu sme obdržali novú tréningovú a pretekársku výstroj. Dievčatá obdržali klasické dievčenské trenírky (vlastne plavky), ktoré však neboli modré, ale jasne červené a belasé tielka. Chlapci pre zmenu obdržali atletické belasé trenírky a červené tielka. Tréningová výstroj bola v rovnakej farbe len z menej kvalitnej látky.

Prvé tréningy boli oproti minulosti takmer bez nejakých výrazných zmien, ale pri niektorých cvičeniach vo dvojiciach sa vždy jedno z dievčat dostalo k chlapcovi. Hneď na druhom tréningu som tvorila dvojicu s Maťom a tak pri niektorých cvičeniach v rámci rozcvičky som si všimla, že mu občas spod trenírok atletického strihu niečo vytŕčalo. Samozrejme som vedela, o čo ide a živo som si predstavovala aj ďalšie časti pre mňa už zaujímavého chlapčenského pohlavia. Musím však priznať, že to boli len časti mieška. Myslím si, že Maťo absolútne nič netušil.

Odvtedy som dychtivo čakala na každý tréning, keď mi tréner povedal, že mám vytvoriť dvojicu s niektorým zo spolužiakov. Svojim kamarátkam som však dovtedy nič nepovedala. Keď som postupne vytvorila dvojicu aj s Peťom, Janom a Egonom, ktorých trenky neboli tiež tesné, prišli aj prvé preteky.

Pred štartom sme sedeli takmer všetci pokope v tieni na tribúne. Ja som sedela na kraji a hneď v ďalšom rade nad nami si sadli naši chlapci. Spočiatku sme sa zabávali a sledovali ostatné disciplíny. A práve Milan sedel tesne nado mnou. Keď sme sa rozprávali, sem tam so sa na neho aj pozrela a raz, keď som sa vytočila smerom k Milanovi, tak mi pohľad zamrzol a od prekvapenia som sa ihneď otočila späť. Milan si totiž vyložil obe nohy na sedadlo vedľa mňa a tak len tesne vedľa mojich očí mi nevedomky odhalil svoje prirodzenie. Až po chvíli som sa odvážila otočiť hlavu smerom k Milanovi. Jasne som videla, ako mu spod trenírok vykúka miešok, v ktorom sa jasne rysovali dve „vajíčka“, ale i úd. Zadívala som sa a cítila som, že sa červenám. Tentoraz ma prekvapila i veľkosť jeho prirodzenia. Miešok mu poriadne visel, pretože ho naťahovali dve „vajíčka“, ktoré boli veľké asi ako slivky. Penis mal dlhý a hrubý asi ako prsteník na ruke. Nedokázala som sa tým smerom dlhšie pozerať.

Naďalej sme sa bavili a tesne pred svojim štartom na 50 m ma Milan ponúkol čokoládou. Nahol sa takmer ku mne a podával mi čokoládu: „Peťa, daj si aj ty a posilni sa.“ Obzrela som sa, ale nedívala som sa na čokoládu, ale do jeho rozkroku, pretože sa mi odhalil ešte viac. Tým, že si nechal nohy na sedadle a predklonil sa, trenky sa mu odsunuli ešte viac a ja som mu videla celé pohlavie v plnej kráse. Zazrela som mu dokonca aj ojedinelé rovné chĺpky, ktoré sa mu už riasili okolo údu. Ruky sa mi rozklepali a keď som si odlamovala kúsok čokolády, stále som sa mu dívala do rozkroku. Trvalo to snáď len niekoľko sekúnd, ale pre mňa sa čas zastavil. Vo svojom rozkroku som zrazu zacítila dovtedy nepoznaný pocit.

Tie preteky som samozrejme zbabrala, ale ihneď po šprinte som sa vybrala na záchod, kde som si začala rukami masírovať svoju, v tom čase už viac ako Milan zarastenú kundičku. Po chvíli sa my zrýchlil dych a zalial ma aj pot. Pohyby ruky boli intenzívnejšie a tak som onedlho precítila aj prvú rozkoš. Vtedy som ešte netušila, že čo sa odohralo a zanechalo to vo mne príjemné spomienky.

Keď som si prišla sadnúť na tribúnu, na mojom „dobrom“ mieste už sedela Maja. Ale pretože som sa nechcela obrať o ďalšie zážitky, sadla som si priamo pod Egona a pod Maťa z opačnej strany. Maťo si síce nohy už na sedadlo nevyložil, ale podobné predstavenie mi tentokrát pripravil Ivo. V porovnaní s Maťom sa však nemal čím chváliť. Ivo bol ešte len chlapček, nielen svojou postavou, ale i svojim „mužstvom“. Jeho „vajíčka“ boli ukryté v malom miešku a jeho údik bol sotva viditeľný. Ale aj to na mne zanechalo stopy. Skok do diaľky som taktiež zbabrala, keď som mala len jeden platný pokus.

Po pretekoch sme sa prezliekali v šatni, keď sa ma Maja opýtala, či som si nevšimla ako chalanom z Prešova spod trenírok vytŕčali vajcia. Odpovedala som: „To som si veru nevšimla, ale Maťo s Ivom sa mi pekne predviedli.“ A tak som im popísala obe situácie. Všetky tri sme si sadli a počúvali. Keď som im povedala, že Maťo už začína zarastať, Iveta podotkla: „Veď chalani sú zaostalejší, na nich puberta prichádza neskôr. Ja som začala zarastať už minulý rok v zime.“

Dovtedy sme sa prezliekali tak, že sme sa šli schovať do spŕch alebo na záchod, ale zrazu sa Iveta vyzliekla priamo pred nami. Videli sme, že veru v rozkroku je už riadne zarastená a preto jej už nebolo vidno ani jej štrbinku. Vyzvala nás: „No tak sa nehanbíte a pochváľte sa aj vy!“ S Majou sme sa na seba pozreli, ale zostali sme naďalej sedieť na lavičke. Iveta nás opäť vyzvala: „No čo sa azda hanbíte alebo ešte tam nič nemáte?“ Najprv som si pred nimi stiahla trenírky ja a potom aj Maja. Nemala som sa ešte čím chváliť, ale Iveta ma povzbudila: „No tak vidíš, predsa tam už niečo máš a ty Maja nesmúť, však nás onedlho doženieš.“

Ani nevieme ako letel čas, keď nám vtom na dvere zabúchal tréner, ktorý kričal: „Baby, čo tam toľko robíte, však už čakáme len na vás!“ Vtedy sme sa strhli, rýchlo sme sa obliekli a vyšli sme zo šatne, kde nás už všetci čakali.

Celou cestou vo vlaku som myslela len na Milana. Keď som prišla domov, myšlienkami som bola stále na tribúne. Večer som v posteli rukou opäť zablúdila do svojho rozkroku. Pocit sa zopakoval.

Odvtedy som sa strašne tešila na každý tréning a ešte viac na každé preteky.