Ridlex Seznamka

Chcem niečo vidieť (Séria Výlet, ktorý všetko začal)

Panici
Výlet, ktorý všetko začal, mal predsa dva dni. Idem sa teda podeliť s pokračovaním :)

Ráno sme vstali na budík a ihneď som si spomenul na večer. Vanesa bola už v kúpeľni a keď sa vrátila, vyzerala, že všetko je medzi nami v poriadku. A aj bolo. Deň plynul úplne normálne, boli sme na túre, najesť sa a kúpiť nejaké pečivo na večeru. Pred nami bola už len druhá a zároveň posledná noc na výlete, nedeľná prehliadka hradu a cesta domov.

Ujo sa ešte pred večerným rozlúčením spýtal, či bolo všetko v poriadku a nechceme nejakú zmenu. „Nie, bolo to v pohode,“ povedala sebaisto Vanesa. Pobrali sme sa do našej malej chatky a na mňa išla po včerajšku tréma a nastúpilo aj vzrušenie. Zvlášť, keď som po celý deň videl sesternicu v turistických nohaviciach, ktoré dali vyniknúť jej krásne tvarovanému malému zadočku.

„Chceš ísť prvý alebo idem ja?“ spýtala sa a trochu ma prebudila z trémistickej letargie. „Vieš čo, choď prvý do sprchy,“ odpovedala za mňa. Bol som vzrušený už keďsom vchádzal do kúpeľne. Môj vtedy ešte stále neveľký penis stál a ja som nevedel, či aj dnes zažijem niečo podobné ako včera. Nechcel som an to myslieť, ale nedalo sa to ovplyvniť. Umyl som sa celý, po včerajšku som sa viac venoval intímnym partiám, ktoré neboli vďaka rašiacim chĺpkom ani detské, ani dospelé.

Nervózne som vyšiel z kúpeľne, Vanesa si to hneď všimla. Na jej otázku, či som v pohode, som len prikývol. „Tak idem do sprchy aj ja, je tu celkom chladno, tak si ani nebudem umývať vlasy. Do zajtra počkajú,“ znova som prikývol a ako si vzala osušku s pyžamom a šla sa sprchovať, oči mi opäť padli na jej zadok. Nízka a chudá postava, pri ktorej bol dominantou.

Počul som padať vodu a minúty sa mi zdali veľmi dlhé. Chcel by som to, čo včera. Ale sme rodina a uvedomuje si to určite aj ona. Prišlo mi to až surreálne, moja o tri roky staršia sesternica ma zvierala tak, ako nikto. Ani keď som si to občas robil sám som nepociťoval nič takto intenzívne. Ale stále, moja sesternica. V rodine sa toto bežne nerobí. Už v dvanástich som to vedel, no chcel som to zas a včerajšie slovíčko „nabudúce“ z jej úst ma držalo v nádeji, že aj ona.

Sprcha stíchla. Umyla si ešte zuby a prišla za mnou. Sedeli sme asi rovnako ako včera, každý pod svojou prikrývkou. „Tá túra ma vôbec tak nezmohla. Možno mi pomohla sprcha, ale akosi sa mi nechce spať. Ale keď chceš, môžeme už ísť,“ navrhla Vanesa. „Nie, ani mne sa nechce, som v pohode.“
„Naozaj? Zdáš sa mi nejaký nervózny,“ povedala. A zdalo sa jej správne.
„Som v poriadku, vážne,“ odvetil som celkom nesmelo.
„Vieš, nakoniec som aj rada, že som tu s našimi a s tebou a nie na tej chate. Ktovie, či by som niečo zažila…“
„Ty si to chcela robiť?“ padla moja odvážna otázka.
„Hmm. To asi nie, ale chcela som aspoň niečo vidieť. Spolužiačky majú toľko skúseností, niektoré to robia vždy, keď môžu a mňa si nikto nevšimne. Ja som ešte ani nevidela, ako chalan vyzerá bez nohavíc. Teda naživo…“ posťažovala si. A tušil som, že niečo odo mňa očakáva.
„Prečo to vlastne chceš vidieť?“ spýtal som sa. Na svojom prirodzení som totiž nevidel nič, čo by malo ju alebo akúkoľvek inú dievčinu zaujímať.
„Som zvedavá. Ty by si nechcel vidieť, čo majú baby pod nohavičkami?“
„Asi hej,“ znela moja neistá odpoveď.
„Tak vidíš,“ riekla a na chvíľu bolo ticho.

„Robievaš si to sám?“ prekvapila otázkou.
„Čô?“
„To, čo som ti včera spravila. Robíš si to?“
„Niekedy áno, ale včera to bolo úplne iné.“
„Lepšie?“
„Bolo to to najlepšie, aké som kedy mal,“ odpovedal som úprimne.
„Ukážeš mi, ako si to robíš?“ zvedavo zhíkla sesternica.
„Vany, ja sa asi hanbím.“
„Stačí, ak mi to ukážeš. Potom ti pomôžem. Rodičia sú v inej chatke, ty si to užiješ, ja uvidím, ako vyzerajú chalani dole. Nemusíš sa hanbiť, poznáme sa odmalička,“ presviedčala ma sesternica. „A predsa sa ti páčim, takže?“ dlho presviedčať nemusela a prikývol som.
Odokryl som sa. Pyžamové nohavice šli ku kolenám a Vanesa po prvýkrát videla, ako chlapci vyzerajú dole. Pred jej zrakom stál môj neveľký penis. „Wau,“ povedala. Chytil som ho a začal pred ňou masturbovať. Tak, ako vždy predtým a zároveň nikdy predtým. Trvalo to asi minútu a Vaneska ma prerušila: „Dobre, asi už viem,“ a načiahla sa poň.

Jej ruka mi zovrela penis a už trochu skúsenejšie robila známe pohyby hore a dole. Preťahovala predkožku a pohľadom skúmala pre ňu neznáme partie. Vzrušilo ju to. Jej oči sa zmenili, vzdychala a nevedela sa ho nabažiť. Môj zrýchľujúci sa dych predpovedal, že ma čoskoro spraví. Už to na mňa išlo a prestala. Nie však na dlho, len si ľavú ruku vymenila za pravú. „Mám ísť pomalšie?“ vycítila moje priblíženie sa vrcholu.
„Môžeš spomaliť, prosím.“
„Nerobila som to dobre?“
„Robila si to príliš dobre,“ na moju odpoveď sa Vanesa len pousmiala.
Honila ma pomalšie, čo ale neznamenalo, že som nemal namále. Bolo to intenzívne a ani neviem ako dlho to trvalo, už som vedel, že sa neubránim. Možno inštinktívne, možno pre ešte lepší zážitok som chytil sesternicu za ruku, ktorou začala túto krásnu chvíli. „Vany, ďakujem,“ zašomral som. Vedela, že sa to blíži a zrýchlila. Môj orgazmus sprevádzali aj hlasné vzdychy a triaška. Bol som špinavý na bruchu a veľká časť teplej dávky skončila aj na jej ruke.

„Toto bolo skvelé, pozri, koľko si toho mal,“ hovorila Vanesa ukazujúc mi zašpinenú ruku.
„Prepáč.“
„Toto nie je na prepáč! Wau, mám sa čím pýšiť. A som rada, že som to urobila tebe. Si môj najbližší chalan a zaslúžiš si to, si naozaj super,“ prekvapila ma týmto komplimentom, utrela si ruku do vreckovky a potom pomohla utrieť aj mňa. Išla sa umyť, zhasla svetlo a zaľahli sme.

„Vany, ty o tom chceš hovoriť babám v škole?“ spýtal som sa, keďže mi jej slová vŕtali v hlave.
„Áno, ale jasné, že nepoviem, že to bolo s bratrancom. A je ti snáď jasné, že toto je naše tajomstvo. Nikto o tom nemôže vedieť, si môj bratranec,“ upozornila ma.
„Samozrejme, neboj sa. My sa o babách aj tak veľa nerozprávame.“
„Dobre. Takéto veci v rodine nie sú normálne,“ povedala a chytila ma za ruku: „Ale my sme si blízki a nerobili sme nič zlé. Len sme sa učili a bavili,“ dodala.
Mal som zemiak v krku, stres, no odhodlal som sa spýtať.
„Vany? A budeme sa ešte učiť?“
„Bolo to super, že?“ odpovedala otázkou.
„Áno, veľmi. Najviac.“
„Ak chceš, budeme aj mimo výletov. Veď keď ste u nás, aj tak sme v mojej izbe sami,“ a má pravdu. Vźdy idem za ňou hore pozeráme videá na internete, kým sa mamina rozpráva s ujom a tetou.
„Teším sa na to.“
„Aj ja. A inak, tento víkend bol výborný, vďaka tebe. Veľa som sa naučila a tam dole… Máš to tam krásne,“ opäť ma uviedla do rozpakov. V tú noc sa už nič viac nestalo. Zaspali sme a pred nami bola cesta domov. A počas nej novinka, že budúci piatok máme s mamou prísť na návštevu kvôli materiálu na rekonštrukciu nášho domu. S Vaneskou sme sa na seba len nenápadne usmiali. Po návrate domov sme boli stále v kontakte cez Facebook, čo nebolo nič neobvyklé. Denne sme si písali aj predtým, lenže teraz padali aj šifrované správy. „V piatok ti ukážem tie videá, pôjdeme k počítaču,“ písala a vedel som, že sa pôjdeme spolu učiť.

Opäť budem rád za každý komentár, táto séria sa určite nekončí. Ide mi o odozvu čitateľov a som zároveň rád, že sa môžem podeliť s týmito zážitkami.
25.11.2024 08:07

Skvele. Uz aby bolo pokracovanie.