S priateľom sme oslavovali výročie. Boli sme spolu už tri roky. Úprimne povedané, tri roky sú dlhá doba a mohlo by sa zdať, že sme skĺzli do stereotypu, no my sme sa stále milovali a snažili sme sa, aby náš vzťah fungoval. Obaja sme mali vtedy 25 rokov a verili sme, že budeme spolu navždy.
Naša oslava mala prebiehať klasicky, romanticky. Dohodli sme sa, že pôjdeme na ľahkú večeru do talianskej reštaurácie, prechádzka a večer zakončíme sexom. Áno, pekná, možno trochu obohraná predstava, ale bola to naša pekná a obohraná predstava.
Hneď po odchode z bytu, kým sme stihli vôbec nastúpiť do auta nás prekvapil telefonát. Priateľovi volal jeho starý kamarát. Telefonát nebol príliš dlhý, no z pohľadu môjho milého sa dalo vyčítať čoho sa týkal. Karola opustila frajerka.
„Prepáč, chrobáčik môj, ale Karol potrebuje spoločnosť.“
Vzdychla som si a plány na dnešný deň sa rozpŕchli ako bublinky z coca-coly.
Vrátili sme sa teda naspäť domov a čakali na Karolov príchod. O necelú pol hodinu už stál za dverami a v rukách držal fľašu...
Usadili sme sa do obývačky a popri popíjaní značkového alkoholu nám Karol stihol porozprávať, čo sa vlastne stalo. Jeho príbeh nebol príliš bolestný, Karol je silný muž a zdalo sa, že to zvláda. Najviac mu vadilo to, že už nikdy nebude zažívať tak úžasný sex ako s ňou. Vravel, že mal pri nej pocit, akoby sa totálne poddal tomu živočíšnemu v ňom a obvykle končili nadránom, totálne spotený a unavený. Vtedy môj drahý chrobáčik začal hovoriť o našom sexuálnom živote. Vysvetlil mu, že sme pár, ktorý žije v Ds vzťahu a ja som jeho subinka.
Pripomínam, že alkohol, ktorý tým dvom prúdil v žilách ich už značne ovplyvňoval a Karol začínal pociťovať zvedavosť:
„To ako urobí všetko, čo chceš?“
Milan – môj priateľ – sa len usmieval a prikyvoval, zatiaľ čo Karol vyvaľoval oči...
„No, neverím ti. Moja ... ,vlastne už bývalá, bola síce nadržaná jak devka, ale takúto čubku z nej spraviť, to by mi nedovolila...“
„Tak vieš, braško, ja som si ju už vychoval...“
Pravdu povediac ma tá ich debata trochu vzrušovala, ale zatiaľ som to neriešila, až kým...
„ To chcem vidieť!“ – zavelil Karol a na jeho tvári sa objavil uštipačný úsmev, ktorý dokonale dopĺňali iskričky v očiach spôsobené alkoholom. Alebo to bolo tiež vzrušením?
V tej chvíli som sa snažila zachytiť Milanov pohľad. Na pár sekúnd sa naše oči spojili a mne nebolo treba nič vysvetľovať.
„Chrobáčik, buď dobrá otrokyňka a prines pánovi tvoje putá.“
Akonáhle to povedal, mojím telom preletela vlna a oblial ma studený pot. Myslí to vážne?
„No pekne! Toto je husté...“ – komentoval Karol a hlasno sa smial. Očervenela som ako rak a nevedela som sa pohnúť.
„No tak, bude to? Obyčajne ti to toľko netrvá.“ – povedal Milan, no pohľad smeroval na Karola, ktorý sa opäť rozosmial. Poníženie je slabé slovo...
„...ale obyčajne sme celkom sami...“ – povedala som potichu.
„Nevyskakuj si, srdiečko, lebo vieš, ako to dopadne. Chceš zasa potrestať?“ – spýtal sa ma môj pán a ja som očervenela ešte viac. Cítila som Karolov pohľad ako sa mi zabodáva do tela.
Pomaly som vstala, napoly rezignovane, napoly vzdorovito a pobrala som sa do spálne po moje putá.
„Vezmi všetko, chrobáčik.“ – počula som Milanov hlas z obývačky. Srdce mi poskočilo len pri predstave kam až to tento večer zájde...
Otvorila som zásuvku celkom dole a vybrala som z nej takmer všetko, čo sa mi zmestilo do rúk. Putá, bičík, obojok spolu s vodítkom, nejaké povrazy, hodvábnu šatku na oči, štipce, vibrátor...
Akonáhle som sa objavila vo dverách s rukami plnými perverzných hračičiek, Karol vyprskol:
„Ty k-k-t, tak toto je pecka...!“
„No nie je nádherná?“ – spýtal sa Milan skoro až básnicky a premeriaval si ma pohľadom. Karol sa konečne prestal smiať a Milan mi pokynul, aby som prišla až k nim. Obaja už sedeli vedľa seba na gauči a ja som sa postavila pred nich. Uložila som naše hračky na stolík a čakala som. Vadil mi Karolov pohľad. Miešala sa v ňom zvedavosť spolu s nadržanosťou. Vedela som, že ma začína chcieť a obávala som sa momentu, kedy ma dostane...
„Kľakni si.“ – prikázal mi Milan prísne no s úsmevom na tvári. Obyčajne som toto gesto milovala, ale teraz som ho skoro až nenávidela. Nohy sa mi roztriasli a nechápala som, ako odomňa môže chcieť aby som bola jeho otrokyňou pred očami jeho kamaráta...Cítila som sa, akoby ma zradil.
Nemala som príliš na výber a tak som si kľakla. Milan vzal zo stola obojok a pomaly mi ho pripol na krk. To bol ten moment, kedy ma zbavil mojej slobody. V srdci, v tele. Začínala som pociťovať vzrušenie a mala som strach z jeho odhalenia. Pripol mi aj obojok a držal ma tak pevne, akoby ma nikdy nechcel pustiť...Ale i v tomto som sa mýlila.
„Skús si to.“ – povedal zrazu smerom ku Karolovi a podával mu vodítko. Inštinktívne som sa odtiahla, ale Milan šklbol vodítkom smerom naspäť:
„No tak, chrobáčik, kľud. Nikto ti tu neublíži, že?“ – spýtal sa Karola a ten si už pomaly bral vodítko do rúk.
„Ne, mňa sa čubky nemusia báť, ak poslúchajú.“ – odpovedal mu Karol a ja som mala pocit, akoby sa mu to naozaj začínalo páčiť. Ani som sa nenazdala a Karol ma pevne držal za vodítko. Zopár krát s ním šklbol, asi bol zvedavý, čo budem robiť. Zavrela som oči a snažila som sa nemyslieť na to, čo sa tu práve deje, ale bolo to veľmi ťažké. Srdce mi silno búšilo, hrudník sa mi ťažko nadvihoval a pri každom šklbnutí som inštinktívne sykla.
„Čo by si robil, kebyže teraz vstane, vytrhne mi to vodítko z ruky a zabuchne za sebou dvere?“
Milan sa len usmial a pohladil ma po vlasoch:
„To ona neurobí. Je dobre vychovaná a navyše...sa jej to páči a určite je už vzrušená, však, slniečko?“
Venovala som Milanovi vystrašený pohľad. Naozaj ma bude nútiť odpovedať na také otázky? Oblizla som si vyschnuté pery, no veľmi to nepomáhalo.
„Prečo ti dnes všetko tak trvá?“
V tom momente som mala sto chutí mu odpovedať: No, pretože ma nútiš to hovoriť pred ďalším párom očí, ty blbec...ale zahryzla som si do jazyka. Zavrela som oči, zhlboka som sa nadýchla a pokúšala som sa skoncentrovať.
„Asi...asi áno.“ – odpovedala som napokon a bola som rada, že je tá chvíľa už za mnou, no dúfať, že sa nebude opakovať by bolo hlúpe.
„Chceš vidieť viac?“
Hneď, ako Milan položil túto otázku, Karol energicky prikyvoval a už aj podával Milanovi vodítko.
„Vyzleč sa od pása hore!“ – prikázal mi, no tón v jeho hlase neprestával byť jemný a príjemný. Najprv som si myslela, že žartuje...Určite...Toto by nechcel...Veď ma pozná...Behalo mi hlavou snáď tisíce myšlienok.
„Srdiečko, toto ma prestáva baviť...“ – pohrozil mi a ja som vedela, že ak hneď niečo nespravím, rozhodne sa konať a skončiť s červeným zadkom pred Karolovými očami by som naozaj nechcela.
Rozopínala som si blúzku, gombíček po gombíčku...Musela som to robiť pomaly, pretože sa mi od nervozity motal jeden prst cez druhý. Vyzliekla som si ju a jediné, čo oddeľovalo moje bradavky od pohľadu Karolových chlipných očí bol kúsok čiernej látky.
„Pokračuj...“ – reagoval Milan na moje krátke zaváhanie.
„Toto snaď neni pravda, toto...“ – počula som ako sa Karol načiahol po ďalší pohárik alkoholu a plnými dúškami si odpil.
Naťahovať tú situáciu by bolo na mňa až príliš. Dala som si dole podprsenku, tak rýchlo, ako som len vedela. V momente sa pred ich očami objavili moje bradavky a ja som myslela, že sa hanbou prepadnem. Tvár som smerovala dole a dúfala som, že mi ju už nikdy nikto nebude chcieť zdvihnúť.
Ucítila som dotyk na jednej z bradaviek. Bála som sa pozrieť hore. Nevedela som pohnúť krkom. Tá ruka mi hladila bradavky a síce som kdesi vnútri tušila, že patrí môjmu pánovi, nebola som si celkom istá.
„Si vzrušená...bradavky ti stoja...“ – poznamenal posmešne Milan a mne bolo ešte horšie. Chcela som utiecť. Zavrieť sa v kúpeľni, alebo na toalete a počkať, kým Karol neodíde.
„Skús ich chytiť.“ – povedal Karolovi a v tú chvíľu som si uvedomila, že Milan sa dnes večer rozhodol strhnúť všetky hranice a zábrany.
Je to tu. Druhá ruka. Dotyk trochu drsnejší a pevnejší ako Milanov. Hladí mi bradavku a trochu sa s ňou hrá...Tuhne ešte viac...
„Ako skala...“ – poznamenáva Karol a smeje sa...SMEJE SA! Na mne...na mojom vzrušení...
Milan z ničoho nič vstáva a niečo berie zo stola. Obávam sa, že sú to putá. O malý moment na to zisťujem, že moja obava sa stáva skutočnosťou. Berie mi ruky a pevne ich stisne za chrbtom. Cítim studený kov a stále sa bojím zdvihnúť hlavu. Dve tiché cvaknutia prehlušia moje myšlienky. Som väzeň.

Neverím, že je táto situácia skutočná. Kľačím tu pred mojim pánom a jeho kamarátom. Po prvý krát po štyroch rokoch vidí moje poloobnažené telo aj niekto iný okrem môjho priateľa, pána...Ruky pevne spútané za chrbtom a vzrušenie, ktoré sa nedá zastaviť.
„Čo s ňou chceš robiť?“
Počula som ako si Milan naspať sadá na svoje miesto a všimla som si, ako Karolovi niečo ukazuje. Ten sa posunul na gauči a uprostred nich sa utvorilo miesto. Pre koho? Pre mňa!
„Trochu sa s ňou zahráme...“ – oznámil mu Milan a Karol sa akoby jemne zachvel. Myslím, že už bol tiež pekne vzrušený.
„Postav sa! – prikázal mi Milan a v jeho hlase bolo cítiť, že je nekompromisne rozhodnutý dotiahnuť to do konca. Konečne som sa odvážila zdvihnúť hlavu. Videla som Milanov úškrn a Karolovu zvedavosť. Videla som ich vzrušenie uväznené v nohaviciach. Videla som seba ich očami – ako čubku, ktorá spraví všetko, čo jej pániček chce...A mali pravdu.
Stála som pred nimi, nepripravená na túto situáciu. Nevedela som, čo sa stane. Čo plánuje...
Milanove ruky vystrelili smerom k môjmu lonu. Rozopol mi gombíky na jeansoch. Pomaly, jeden po druhom...Stiahol mi nohavice...Neverila som...
Pozrela som na Karola, ale ten si môj pohľad ani nevšimol. Jediné, čo ho zaujímalo bolo moje telo...Skúmal moje krivky...Moje lono, ktoré zakrývali len čierne tangá.
Zrazu mnou niečo trhlo a ja som skončila medzi nimi. Milan ma držal za rameno a jemne mi šepol do ucha:
„Neboj sa, chrobáčik.“ Chcela som, aby tá chvíľa nikdy neskončila. Túžila som po tom, aby mi šeptal do ucha už navždy. Žiadny Karol...Pritiahla som sa k nemu, potrebovala som ho cítiť, aspoň jeden bozk...
Nahol sa tesne k mojim perám. Cítila som jeho horúci dych...no neurobil to. Odtiahol ma od seba. Cítila som sa ako ozajstná čubka, ktorá si nezaslúži ani jeden malý bozk.
Milan niečo pokynul Karolovi a ten mu zo stola podal šatku. V tom momente som chcela byť niekde inde...Na nejakom pustom ostrove, ďaleko od Karola a celej tejto situácie. Milan mi jemne odhrnul vlasy z čela, usmial sa na mňa a o chvíľu všetko vôkol mňa zahalila tma. Striaslo ma a nemohla som robiť nič iné, iba čakať. Sedeli sme vedľa seba na gauči a ja som bola v ich strede. V strede ich záujmu, ich vzrušenia a pri tom som sa cítila ako nástroj na ich potešenie, ako hračka, ktorú dostali na Vianoce.
Milan ma schytil pevne za stehno a pritiahol si ho k sebe na kolená. Karol urobil to isté. Jeho stisk bol ráznejší a nemotornejší. Trochu ma to zabolelo.
V tej chvíli som sedela s roztiahnutými nohami, rukami pevne spútanými za chrbtom a zviazanými očami medzi dvoma nadržanými mužmi...a z toho jeden sa volal Karol a bol to môjho priateľa kamarát.
„Srdiečko, ako sa ti sedí?“
Preglgla som hrču v krku, no moje vyschnuté hrdlo mi nedovolilo odpovedať. Milan si to našťastie všimol a ucítila som pri perách pohár. Napila som sa a zhlboka som sa nadýchla:
„Docela pohodlne...“
Dotyk, hladenie...Cítila som ako sa Karolova ruka zdvihla a pomaly skúma moje stehno, lýtko a pohybuje sa tesne pri mojom lone. To isté za dialo aj s Milanovou rukou a moje vzrušenie narastalo. Jemné dotyky, sem-tam hrubé štipnutie...Ktosi ma hladí v rozkroku, ale nevedela som rozoznať kto.
„Je mokrá?“ – spýtal sa Milan a Karol mu okamžite odpovedal:
„Hotový vodopád.“
Karolova ruka teraz skúmala môj rozkrok ešte stále skrývajúci sa pod látkou.
„Vyzlečme jej to.“ – navrhol Karol a už som aj cítila, ako ma niekto zdvíha a vyzlieka mi tangá.
Bola som úplne odhalená, vydaná na pospas...Spútaná, slepá...
Niečia ruka sa mi zaborila do rozkroku a snažila sa nahmatať klitoris.
„Aaaach.“ – môj prvý povzdych slasti sa niesol miestnosťou. Tá ruka ho jemne masírovala a ja som si tú chvíľu užívala. Bolesť, ktorá zrazu prestúpila moje telo ma skôr šokovala. Do bradavky mi zapichli štipec. A ešte jeden...a ešte jeden. To isté urobili aj s druhou bradavkou a moje vzrušenie bolo neovládateľné. Stonala som a kričala...Zvíjala som sa.
„Chceš to?“ – spýtal sa ma Milan.
„A..áno...prosím...“ – zlepila som slová medzi stonmi.
„Nie...dnes nie, srdiečko...“ – oznámil mi Milan a ja som sa cítila zneužitá. Uvedomila som si, že mi nikdy nechceli spôsobiť rozkoš, len sa chceli zabaviť na mojich pocitoch...Ostala som ako obarená, neschopná slova, akéhokoľvek pohybu.
„Tak takéto sú čubky perverzné...“ – povedal Karol a počula som ako si znova odpil. Moje nohy opäť spojili dokopy a obaja vstali. Štvalo ma, že nemôžem vidieť, čo robia...Nemôžem vstať aj ja a utiecť.
Počula som ako sa...neverila som vlastným ušiam. Obaja sa vyzliekli...
„Otvor pusinku...!“ – prikázal mi Milan a ja som v tej chvíli naozaj nevedela, či som toho schopná...Všetko okolo bolo zrazu ako sen. Jeden perverzný, vlhký sen...
Pomaly som otvorila ústa, doteraz neviem ako som to dokázala.
Bol to neuveriteľný pocit. Mať v ústach po toľkých rokoch vzrušený úd iného muža. Sala som ho, lízala som ho a on mi ho strkal hlboko do krku.
„Mal...si...pravdu...jej...huba...je...nekonečná...“ – poznamenal Karol akoby mimochodom. Každé jeho slovo bolo oddelené vzdychom vzrušenia. Tisíc nervov v mojom tele naraz kričalo a chcelo ujsť, no moja duša...tá akoby sa rozhodla ostať a chcela ten pocit potupenia prežívať stále dokola a dokola. Myslela som na milión vecí. Kládla som si státisíce otázok. Som naozaj taká perverzná, že sa mi toto páči? Prečo chcem ujsť a zároveň neviem povedať ani jednoduché nie? Ten pocit mi plnil hlavu, srdce, myšlienky. Vedela som, že Milan sa na to celé pozerá a smeje sa...Cítila som jeho úsmev, i keď som ho nevidela.
Z myšlienok ma vytrhol moment Karolovho vyvrcholenia. Vychrlil zo seba prúd semena nasmerovaný do mojich úst.
„Všetko spapkaj, srdiečko.“ – počula som Milanov zamilovaný hlas a neverila som tomu...On odomňa chce, aby som prehltla cudzie semeno...Pregĺgala som, čo mi sily stačili a o chvíľu už po jeho vrchole nebolo ani stopy. Počula som, ako si vedľa mňa sadol...Cítila som ako si zapálil cigaretu a slastne vydychoval...
„Vstaň a otoč sa...“ – prikázal mi môj pán, priateľ i zradca. Pomohol mi postaviť sa a otočil ma. Oprel ma hlavou o operadlo gauča. Roztiahol mi nohy a ja som prestala vnímať svoje telo, svet okolo seba.
Bola som zlomená. Pripravená na čokoľvek, kedykoľvek. Asi presne toto vždy chcel...
Cítila som ako do mňa hrubo vrazil svoj hrubý penis a prirážal tak silno, až som vykrikovala od bolesti. Spravil sa a vystriekal sa do mňa. Sadol si ku Karolovi na gauč a spolu si zapálili. Nechal ma tak...Ešte stále opretú o operadlo. Cítila som ako mi steká jeho semeno po stehne a vedela som, že sa nemôžem ani pohnúť. Prešlo pár minút, cez ktoré som ani nevedela, že existujem.
„Teraz ťa odviažem a ty sa pôjdeš umyť a osprchovať. Potom sa sem vrátiš, kľakneš si a počkáš.“
Tá sprcha bola takmer nekonečná. Snažila som sa zo seba zmyť všetky tie pocity a uvažovala som nad tým, prečo sa nedokážem zdvihnúť a odísť preč...