Dopredu upozorňujem, že ide o poviedku nedokončenú. Je veľmi malá pravdepodobnosť, že bude niekedy dopísaná. Objavuje sa v nej násilie, krv aj smrť. Za prípadné pravopisné chyby sa ospravedlňujem, a prajem príjemné čítanie.

Vstúpila do hodovného sálu z ponurej chodby. Hodovný asi nebolo to najlepšie pomenovanie ale hodovalo sa tu. Napriek slabému osvetleniu, ktoré zabezpečovali len dva zavesené lustre s tuctom sviečok rozoznávala po okrajoch mohutné postavy ako sa venujú jedlu, pitiu a obcovaniu. Pred ňou, pod svetlom lustrov do seba narážali dvaja gladiátori. Ich veľké šedo zelené postavy do seba narážali, udierali sa a kopali. Nechýbali ani kúsance. Pod nimi sa na flakoch zaschnutej krvi tvorili nové krvavé škvrny. Čakala. Za bojujúcimi na druhej strane sálu sedel na tróne Heru. Heru bol náčelník tejto hordy. Tak ako ostatní bol nahý, len s chráničmi na predlaktí a korunou na hlave. V ľavej ruke držal hornú časť hlavy nejakého človeka a upíjal z nej mok. Hurónsky sa bavil na zápase gladiátorov a nič iné si nevšímal.
Keď jeden z gladiátorov utrhol druhému ruku v lakti a napchal mu ju do úst, čím ho zadusil, bolo po zápase. Z tieňa vybehli dvaja menší orci a rýchlo odtiahli mŕtvolu. Freya si všimla, že ju neodtiahli preč, len aby nebola v strede a nezavadzala. Už nevidela, ako sa jeden z malých orkov pustil do rezania a druhý sa na mrtvolu vymočil. Už ju postrkoval ork za ňou dopredu, do svetla. Heru sa ešte vybavoval s niekym čo sedel vedľa a obcoval s niečím čo pripomínalo prasa. Heru sa pozrel na Freyu a vyceril kli.
Freya pred neho predstúpila a mierne sa poklonila. Na sebe mala šedozelené šaty s veľkým výstrihom a natrhnutou sukňou na boku. Lem šatov bol špinavo biely a oddeloval tak farbu šiat od našedlej farby jej kože. Vlasy mala zopnuté do copu ale pár vlasov jej aj tak padlo do tváre.
“Prišla si, ale neskoro.” povedal posmešne. “Máš ho? Priviedla si ho?”
“Áno, priviedla ako som sľúbila. Kde je moja sestra? Čo si jej urobil?”
“ Nič čo by sa jej páčilo, ale zatiaľ ešte žije.” Zamyslel sa a opravil. “Teda žila keď som ju videl naposledy.”
Freya zavrčala ale vedela, že proti nim nemá šancu. Heru pokynul a do sálu priviedli zajatca. Liezol po štyroch a bol nahý. Ruky aj nohy mal spútané na krátkej reťazy a tak musel robiť malé ale rýchle pohyby aby stíhal. Zo zadku mu trčala násada z kopí ktorú držal jeden orc a tlačil ho pred sebou. Zajatec mal zapchaté ústa ale bolo vidieť, že trpí. Keď sa dostal na úroveň Freyi tak orc poháňač zastavil. Zajatec urobil ešte pár krôčikov a zastavil tiež keď sa mu konečník začal vydúvať von. Násada zjavne nebolo hladká do konca alebo bola tam nejaká bambula, ktorú mal nešťastník v črevách. Freya naňho pozrela a podkopla mu ruky. “Pokloň sa svojmu novému pánovi, pse.”
Heru sa usmial a vstal. Pri pohľade na spútaného človeka v reťaziach, kľačiaceho s tvárou na zemi a zadkom vysoko si olízol vrchnú peru. Jeho hompáľajúce sa prirodzenie sa očividne zväčšilo, hoci stále viselo. “Nádhera. Urodzený princ čo sa tak chvástal, že ma porazil v súboji. Myslel si si, že keď je tvoja zemička ďaleko, že sa ku mne nedonesú tvoje slová?” sklonil sa k nemu a vyceril zuby a kly. Muž ostal tvárou k zemi a len sa triasol. “Mám dobrú náladu a tak ti dám šancu to dokázať.” Kývol na orka čo držal násadu a ten ju vytiahol z mužova zadku. Musel sa zaprieť jednou nohou o mužové stehná aby sa neposúval. Muž tlmene reval bolesťou ako sa mu roztiahol konečník a vyliezol odtial kužel o priemere zovretej peste. Našťastie ľudskej, nie orčej. Následne mu sňali putá ale ústa mu nechali upchaté. Heru nebol zvedavý na prosby a nariekanie.
Muž dostal do ruky zbraň. Kopí ktoré na jednom konci smrdelo jeho sračkami. Heru nepotreboval zbraň. Bol o pol metra vyšší a dobrých dvesto kilo ťažší. Obaja nahí zaujali bojový postoj. Ostatní im uvolnili osvetlený stred sálu a prestali sa venovať radovánkam, ktorým sa doteraz venovali. Herovo vzrušenie sa začalo stále viac prejavovať. Nevnímal muža ako hrozbu, ani keď mal kopí. Videl v ňom uspokojenie svojich zvrátených chúťok. Jeho prirodzenie mu tvrdlo a narážalo na stehná ako obaja krúžili a čakali na prvý výpad. Heru urobil klamlivý výpad aby muža vystrašil a ten hneď uskočil dozadu. Heru sa zasmial. Ďalší klamlivý výpad si vypočítal tak aby muž pri uskočení zakopol o položený podnos s jedlom. Muž zavároval ale udržal sa na nohách a rýchlo pobehol ďalej od okraja. Čím sa ale dostal bližšie k Heruovi. Muž panicky máchal kopí pred sebou aby si udržal Herua pred sebou. Tomu už prirodzenie stálo a bolo tak tvrdé od vzrušenia, že ho to až bolelo. Heru nevydržal a skočil po mužovi. Ten síce nastavil kopí aby si Heru napichol ale nenasmeroval ho dostatočne presne. Kopí sa zabodlo pod kľúčnu kosť a vyšlo von. Heru si toho nevšímal. Svojimi veľkými rukami schmatol muža za ramená a zdvihol do výšky. Muž sa zdesene metal a huhlal. Heru sa snažil ho nabodnúť na svoj tvrdý pij, ale muž kopal a hádzal sebou aby sa nemohol trafiť. Heru muža chytil jednou rukou pod krk a druhou mu chytil jednu nohu. Ani tak sa mu nepodarilo preniknuť dnu. Muž zatínal zvierač akoby išlo o život. O život, o ktorý už dávno prišiel. Len tomu nechcel uveriť. Heru sa nahneval a trhol. Chcel odtrhnúť nohu ale povolil krk. Hlava muža vyletela a nehybné telo padlo na zem. Heru vydal hrozivý rev. Schmatol bezvládne telo a začal ho przniť do otvoreného krku.
Freye sa urobilo zle, ale spolkla to. Heru bol celý od krvi a všetci ho povzbudzovali. Keď skončil a odhodil zneuctenú mrtvolu, pozrel na Freyu. Z jeho stále tvrdého piju odkvapávala krv zmiešaná s jeho semenom. Mladí orci pribehli a odniesli telo. Jednému očividne stál a keď zašli do tieňa tak ho strčil tam kde Heru a ten druhý si ho honil. Keď stvrdol aj druhému, tak ho vrazil bezhlavej mrtvole do análu a obaja mladí orci hekali ako šialení.
Freya z toho moc nemala, lebo Heru prišiel k nej až sa jeho pij dotkol jej šiat a ušpinil ich. “Teraz je rad na tebe. Ja svoje slovo držím. Poď, snáď ešte bude živá.” To Freyu vrátilo do reality a rýchlo sa ponáhľala za vzďalujúcim sa Herom. Zišli dole schodmi. Išli dlho a museli byť hlboko. Prešli mono dverí aj len otvorených prechodov. V niektorých aj boli orci, väčšinou spali. Heru zastavil pred jednými dverami a otvoril. Ustúpil stranou a pokynul jej dnu. V miestnosti horel len jediný oheň v koši uprostred. Nad košom bola zavesená nejaká postava za ruky. Cez hlavu mala vrece a tlmené huhlanie naznačovalo, že má zapchaté ústa. Asi meter nad ohňom mala prsia, viditeľne opálené. Nohy mala natiahnuté dozadu a roztiahnuté. Držali ich pár silných rúk za stehná a prirážajúce bedrá nenechali nikoho na pochybách čo sa deje. Za postavou šukajúceho orka stáli ďalší. V mohutných rukách si udržiavali svoje nástroje v pohotovosti, aby keď sa uvoľní miesto mohli okamžite nastúpiť do akcie.
Freya ten pohľad nevydržala. Zrútila sa na zem a plačúc začala prosiť aby ju nechali na pokoji a pustili ju. Heru sa usmial a vyštekol na jedného z orkov čo tam stáli. Naznačil mu aby preťal lano. Ork z hundraním prišiel k žene a podrezal jej hrdlo. Freya vypleštila oči. Heru sa rozreval na orka ale ten sa bránil, že to takto pochopil. Ork ktorý až doteraz stále šukal ženu sa urobil a podal jednu nohu ďalšiemu za sebou. Pristúpil ďalší ork so stoporeným údom a pokračoval. Nijako neriešil, že žena je mŕtva, ani hádku svojho náčelníka s jedným zo svojich bratov.
Freya prekonala šoky a navracal sa jej rozum. Pred sebou videla mohutnú postavu Hera. Nikto jej nevenoval pozornosť. Potichu vyriekla zaklínadlo a v rukách sa jej objavila planúca čepeľ. Najprv chcela len bodnúť, ale potom si všimla, že pomedzi stehná visí Herovi jeho pij. Schmatla ho, potiahla k sebe a sekla. Heru sa zrútil na zem držiac sa za odrezaný pahíľ svojho údu. V tú ránu ich obkľúčili všetci orci, až na toho čo práve prznil mŕtvolu ženy, oboch. Na Hera sa znieslo tornádo úderov a komancov. Dvaja chytili Freyu a skrútili jej ruky dozadu až to zaprašťalo. Behom chvíle bol Heru mrtvy a strhla sa bitka medzi prítomnými o uvoľnený post vodcu.
Freya už ale z toho zápasu moc nevidela. Bolesť z vyklbeného ramena ju poslala do limba.

“Deniska?” Dvere sa bez zaklopania otvorili a v otvore sa objavila matčina hlava. Denisa rýchlo vytiahla ruku zo svojho klína a prepla webovú stránku. “Čo sa deje mami?” Spýtala sa nevinne a snažila sa dýchať normálne. Matka sa nu ňu uprene pozerala a hodnotila čo videla. Denisa sedela chrbtom ku dverám, ale mame sa zdalo, že jej pravá ruka nebola na myši keď otvorila dvere. Urobila tri rýchle kroky a už stála nad Denisou. Chytila jej pravačku a zdvihla k tvári. Ale už rozopnuté rifle jej naznačili kde ju mala a pričuchnutie k jej prstom jej to potvrdilo. Mama zahorela hnevom. “Koľkokrát som ti vravela, že onania je hriech. To satan ťa pokúša.” Mama pleskla Denisu po voňavej ruke až Denisa aukla. “Dones mi varechu. Ihneď.” Dodala, keď sa Denisa nemala k činu. Denisa vedela, že je zle a odpor už to len zhorší. Doniesla z kuchyne veľkú varechu. Tá varecha sa horúcej vody nikdy nedotkla. Mama ju kúpila špeciálne len na výprasky, pre svoje deti. “Dole gate a prehni sa.” Rozkázala mama. Denisa pomaly stiahla rifle a len v ružových nohavičkách sa prehla cez mamine kolená. “Otčenáš a zdravas.” Pokračovala mama a Denisa vedela, že sa musí nahlas modliť a kým sa bude nahlas modliť tak ju mama bude biť. Denisa začala s prvou ranou. Otčenáš ešte zvládla bez slz, ale pri zdravasi už bola bolesť neznesiteľná a hlas sa jej zadrhával a slová sa topili v slzách. “Nerozumiem, modli sa poriadne. Ako ti má Ježiš odpustiť keď sa nevieš modliť? Si hriešna duša, ale ja ťa satanovi len tak nedám. Robím to pre tvoje dobro, pre dobro tvojej duše.” Denisa pokračovala ale červený zadok jej pulzoval bolesťou. Okolo prešiel Lukáš, jej mladší brat. Zastavil sa a smutne na ňu pozeral. Aj on už veľakrát pocítil silu viery svojej matky. Žiadna zo žien si ho nevšímala a Lukáš radšej odišiel, aby matčin hnev nespočinul aj na ňom.
Denisa sa domodlila a matka prestala. “Ako trest ti na mesiac zakazujem nosiť nohavice a budeš nosiť len sukne.” Denisa sa nezmohla na protest. V sukni bude v škole všetkým na smiech. Kto nemal rifle bol Out. Matka jej vytiahla všetky veci z vrecák, poskladala ich a pridala k nim aj ostatné nohavice zo skrinky. Pred odchodom sa ešte obrátila. “Spytuj svoju dušu a..” zaváhala “ dvere budeš mať neustále otvorené. Kým si nezaslúžiš moju dôveru.”
Po jej odchode sa Denisa hodila na posteľ a rozplakala sa. Uvoľnila svoje emócie a tie jej zmáčali paplon. Ani nevedela ako takto zaspala.
Prebudila sa uprostred noci. Hlad jej hral v žalúdku a ona, tak ako bola, si išla vziať niečo do kuchyne. Po tme otvorila chladničku a zobrala si jeden veľký jogurt. Po tme nahrabala v šuplíku lyžicu a postojačky ho jedla. Zo zadumania ju vytrhlo ostré svetlo. Vo dverách stál otec. Bol v pyžame. Pozrel na nástenné hodiny. “Už by si mala spať.” Pozrel na jej červený zadok čo jej vyčuhoval spod nohavičiek. “Netráp mamu. Ju to bolí viac než teba. A ja potom trpím tiež.” Denisa už mala nejakú štipľavú poznámku na jazyku, ale prehlta ju, spolu s jogurtom. Len prikývla. “Zhasni keď pôjdeš spať.” Otec sa otočil a odišiel. Denisa dojedla a išla do kúpeľne. Všade už bolo ticho a tma. Dala si sprchu. Zadku sa snažila vyhnúť, ale keď zašla prstami do svojho lona, tak ju znova ovládli tie pocity. To vzrušenie zahnalo myšlienky na bolesť. To vzrušenie dokonca bolo o to väčšie, keď si pomyslela, že by ju matka znova prichytila. Vsunula do svojej mokrej lasturky najprv jeden prst a potom druhý. Oprela sa o stenu sprchy plecami a nechala padať kvapky vody na svoje prsia a prehnutá sa začala rýchlo ukájať. Keď dosiahla orgazmus, otvorila oči a cez zahmlené sklo uvidela, že vo dverách stojí postava. Najprv sa zľakla, že je to matka, ale postava bola menšia. Lukáš, alebo Dagmar. Obaja mali podobnú výšku aj pyžamá mali farebne rovnaké. Nakoniec, boli to dvojčatá. Lukáš mal na svojom pyžame autíčka a Dagmar kvetinky. To ale cez zahmlené sklo nevidela. Keď sa natiahla aby otvorila, tak postava rýchlo zmizla.
Denisa ticho zahrešila, ale už bolo neskoro. Rýchlo sa utrela a zamierila k svojej izbe. Izba dvojčiat bola až za jej, a dvere boli zavreté. Vošla do svojej izby a chcela zavrieť, keď si spomenula na matkin príkaz. Nechala teda dvere otvorené a rýchlo sa prezlieka do pyžama. Ľahla si na brucho ale nemohla zaspať. Musela myslieť na to, kto ju videl v sprche.


*

Freya sa zobudila. Niekde praskla vetvička. Temnú noc osvetlovalo len pár hviezd, ktoré vykukli spoza zamračenej oblohy. Našťastie už nepršalo. Freya ležala nehnute a predstierala, že spí. Niekto sa zakrádal a bol dosť dobrý. Nie, nie jeden, bolo ich viac. Nenápadne sa načiahla za dýkou. “To by som nerobil na tvojom mieste.” začula šepot pri svojom uchu. Až ju myklo, keď si uvedomila, že sa niekto dostal až tak blízko. Otočila hlavu ale nič nevidela. Temná postava na tmavom pozadí. Niečo sa zalesklo. Žltý lesk očí. Žlté oči, z hrôzou si uvedomila Freya. To znamená Kobolti. Zrazu tých temným postáv bolo veľa. Objavovali sa akoby zo vzduchu. Zhmotňovali sa ako sa prestali skrývať. “Neboj sa.” bolo posledné čo počula kým jej tupý úder neodvial vedomie.
Prebudila sa s bolesťou hlavy zavesená na na kláde ako porazený jeleň. Ruky a nohy mala zviazané nad kládou a bolavá hlava jej ovísala dole. Bola tma, ale nie nočná tma. Bola v jaskyni a nevidela nič okrem svetla ohňa ktorý horel na druhej strane dverí a prenikal sem len cez štrbiny medzi doskami.
Nevedela ako dlho tu je, ale údy mala stŕpnuté. “Hej.” Zakričala a snažila sa trochu rozhýbať. Na druhej strane dverí sa ozvali hlasy. Nerozumela im, ale výsmešný podtón jej napovedal, že sa dobre bavia. Dvere sa otvorili a dnu vošli dvaja kobolti s pochodňami. Svetlo ktoré priniesli osvietilo okolie a Freya z hrôzou zalapala po dychu. Okolo nej, opreté o steny boli ďalšie klády a na nich boli uviazané torzá žien a mužov. Kobolti sa rehnili a dobre jej osvetlovali svoju špajzu. Freya zavrela oči ale jeden kobolt jej dal facku. Rozprával tou svojou hatmatilkou a vôbec mu nerozumela.
Druhý ju obišiel a pohladil po stehnách. Až teraz si uvedomila, že je nahá. Nahá ako všetky ostatné telá a ich zvyšky. Kobolti mali na sebe len kus bedrovej pásky, ktorá kryla ich penisy. Druhý kobolt sa už venoval jej zadočku a olizoval jej stehná. Viac ako sexuálne to vyzeralo, že sa nevie dočkať, kým sa do nej zakusne. Vo dverách sa objavila tretia postava. Bola o niečo väčšia a mala na sebe okrem bedrovej pásky aj plášť. Niečo zavrčal a odišiel. Obaja kobolti sa rýchlo vytratili a zavreli za sebou dvere.
Freya stratila pojem o čase. Kobolti k nej občas prišli, ale vždy si len vybrali nejaké torzo a to odniesli preč. Freyu už zmáhal hlad. Pod sebou mala svoje výkaly aj moč, ale koboltom to zjavne nevadilo. Freya sledovala, ako sa ich zásoby míňajú až ostala len ona. Keď sa otvorili dvere po ňu, nemala žiadnu silu. Odniesli ju do vedľajšej miestnosti a položili na veľký stôl. Uvoľnili jej ruky a nohy a tie len bezvládne padli na stôl. Nad ňou sa skláňal veľký kobolt. V ruke mal veľký nôž a v druhej sekáčik na mäso. Freye už bolo všetko jedno, chcela to mať čo najskôr za sebou. Už sa napriahol, keď sa niekde s poza neho ozvalo to koboltie škrekotanie. Veľký kobolt sa otočil a zvesil ruku. Niečo zamumlal, a odložil nôž aj sekáčik.
Okolo stola sa objavilo na desať koboltov. Všetci si stiahli bedrové pásky a odhalili svoje malé údy. Malé kým len viseli. Freya z hrôzou sledovala, ako im tie malé údy v rukách rastú. Aj veľký kobolt sa chystal. Jeho obrovský úd sa jej zväčšoval pred očami, a nebolo to len tým, že sa nebezpečne blížil. Zvrátil jej hlavu a svoj obrovský penis jej natlačil do nevládnych úst. Všade po tele cítila ako sa o ňu otierajú koboltie ruky a penisy. Prijala svoj osud a chcela to mať čo najskôr za sebou. Obrovský penis v jej ústach sa jej snažil odtrhnúť sánku ako sa tlačil stále ďalej a hlbšie. Veľký kobolt nevydržal dlho a už striekal. Freya inštinktivne prehĺtala a odporné semeno jej plnilo žalúdok.
V tom si Freya uvedomila, že získava silu. To odporné semeno ju vyživovalo a regenerovalo. Keď veľký kobolt vytiahol svoj úd a ona sa mohla naňho pozrieť, videla, že veľký kobolt je vyschnutý ako sušená slivka. Všetkým koboltom svietili oči v čierno červenom lesku. Postupne sa všetci striedali a plnili jej ústa a žalúdok svojim semenom, a každý po výstreku vyzeral ako sušená slivka a odpadával. Freya sa po poslednej dávke výživného semena posadila. Jej svaly boli normálne akoby sa posledné dni vôbec nestali. Zoskočila zo stola obhliadla sa. Miestnosť bola prázdna a všade sa rozliehalo ohlušujúce ticho.
Freya, nahá a špinavá sa po špičkách vybrala k najbližším dverám. Okrem tých do špajze tu boli ešte dve. Opatrne nakukla, ale videla len temnú chodbu. Nazrela za druhé a tam to vyzeralo rovnako. Za Freyou sa ozval chichot. Freya ten hlas poznala a so strachom sa pomaly otočila. Jej obavy sa naplnili, keď za sebou, na stole uvidela sedieť Trexa.
Trex bol humanoid. Nikto nevedel do akej rasy patrí a nikto sa to ani nesnažil zistiť. Bol asi meter vysoký. Postavou ako malý chlapec, ale nebol to malý chlapec. Jeho tvár vyzerala mlado, ale oči mal staré. A ešte niečo mal iné ako mladý chlapci. Oblečené mal vždy snehobiele trojštvrťové nohavice a šedé rozopnuté sako. Blond vlasy mal zviazané do copu, ale nechával si malú ofinu. Svojimi bosými nohami vykopával ako malý chlapec. A ten jeho smiech, chichot. Vyzeral ako chlapec čo sa dobre baví a naozaj sa bavil. Akurát vždy na váš účet a väčšinou to stálo prítomných život.
Freya vedela, že Trex je magická bytosť a je takmer isté, že to on jej pomohol ale Trex nikdy nebol hrdina. Nikdy nikomu nepomohol len tak. Niečo tu nehralo.
“Rád ťa znovu vidím.” Ozval sa Trex. Freya sa otriasla. V hlave sa jej objavila spomienka na udalosti pár rokov staré. Nepamätala si, že by sa to udialo týmto spôsobom až teraz, pri pohľade na Trexa. “Čo si mi to urobil?” Vyrazila zo seba. “Dal som ti šancu aby si ma mohla pobaviť. A vtedy si uspela. Dnes ti dávam znova šancu.” Jeho úsmev už nebol detský. Bol diabolský. Niečo tu nehralo. Freya sa rozhliadala a hľadala to čo jej unikalo. Trex zoskočil a podišiel k dverám. Jeho vesta. Vôbec sa nehýbala. Pozrela na pec a cez zavreté dvierka vychádzalo svetlo, ktoré matne ožarovalo miestnosť ale nemihotalo sa. Časové kúzlo. Chcela skočiť po Trexovi ale nemohla sa pohnúť. “Nebuď nedočkavá.” Prehodil Trex len tak cez plece a pod dvere zatlačil klín aby sa nedali otvoriť. “Všetko má svoj čas.” Pozrel na ňu a znova sa rozhihňal tým detským smiechom.
Paralizačné kúzlo pominulo a Freya skočila na miesto kde pred chvíľou stál Trex. Ten už ale v miestnosti nebol, alebo bol, ale nevidela ho. Určite tam bol, pomyslela si, niekde u stropu aby mal pekný výhľad. Už chcela niečo chytiť a šmariť po strope keď niekto zatlačil na zaklínené dvere. Ozvalo sa búchanie a narážanie. Freya sa rýchlo rozhliadla, chytila dlhý nôž a utiekla druhými dverami.
Nedostala sa ďaleko. Za krátkou kľukatou chodbou narazila na dvoch koboltov. Obaja niesli na pleciach vrecia a kým sa spamätali, už jedného podrezala a druhému zaborila nôž hlboko do hrude. Za sebou začula padnutie vyvalených dverí. Nasledovalo zavitie. Freya sa dala na útek. V spleti chodieb náhodne odbočovala a cestou zabila ďalších štyroch malých koboltov. Na konci dlhej chodby ktorá sa zvažovala boli kovové dvere. Za sebou začula hluk. Rýchlo otvorila dvere, vošla do tmavej miestnosti a zavrela za sebou. Až teraz sa rozhliadla po miestnosti. Oči už mala v celku privyknuté na tmu a tak rozoznávala obrysy hranatych tvarov. Relatívne ticho narušovalo tiché pochrupovanie. Hluk za dverami sa blížil. Freya nemala moc na výber. Po špičkách sa vydala cez miestnosť a dúfala, že má aj druhý východ. Už videla matné svetlo pod dverami na druhej strane miestnosti keď pochrupovanie stíchlo. Miesto neho sa začali objavovať červené svetielka. Vždy v pároch.

“Ségra nemáš…” Vo dverách stál jej brat Lukáš a zízal na ňu. “Čo chceš?” Štekla po ňom Denisa. Rýchlo vytiahla svoju ruku spod sukne a zrušila okno prehliadača. “Čo to robíš?” Spýtal sa Lukáš a nevšímal si jej nahnevaného výrazu. Už bol dosť starý aby čo to chápal, a vedel, že rodičia, obzvlášť mama nemá rada, keď si siahajú rukami na intímne miesta. A Denisa mala jednu ruku pod sukňou. “Do toho ti nič nie je.” Odvetila Denisa. “Mama by to asi videla inak.” Opáčil Lukáš. Denisa sa stiahla a sklonila hlavu. “Nič jej nehovor.” “Nepoviem, keď…” Zaváhal. Denisa naňho pozrela. Vedela, že len teraz vstúpil do puberty, ešte je mladý a tak mu to povedala. “Na toto si ešte mladý. Počkaj pár rokov.” Lukáš sa ale nedal. “Čo to už viem, a nemysli si. Ja tiež viem ako obísť rodičovskú ochranu na internete.” Denisa naňho prekvapene pozrela. “Tak čo chceš keď už si si to dohľadal na internete?” Lukáš sa zapýril. “Chcem to vidieť naživo.” Vyjachtal.
Denisa niečo také čakala, ale keď to povedal nahlas aj tak zostala v šoku. “To nemôžeme, sme súrodenci.” “Nechcem sa ťa dotýkať.” Vyhrkol rýchlo Lukáš. “To poznáme.” Odvetila Denisa a spomenula si na hromadu porna a pornografických poviedok čo tak začínali. Incest ju nikdy nebral, zato násilie. To ale nesmie zistiť nikto. Takto je len nadržaná pubertiačka, to sa od nej tak nejak očakáva. Ale prejaviť fetiš a ešte k tomu takýto, to by asi rodičia nerozchodili. Alebo by skôr dostala taký výprask, že by to ona nerozchodila. Do prítomnosti ju vrátil Lukáš.
“Až budeme doma sami, tak mi ju ukážeš. Alebo môžem hneď teraz zavolať mamu.” Pohrozil a obrátil sa smerom ku kuchyni akoby chcel svoju vyhrážku hneď aj naplniť. “Počkaj.” Rezignovala Denisa. “Súhlasím, ale budeš sa len dívať, nič viac. Budeš dva metre odo mňa a keď sa priblížiš tak koniec. A ak porušíš sľub tak si na teba niečo vymyslím a stiahnem ťa so sebou.” To už Lukáš prikyvoval a zmizol vo svojej izbe. Pravdepodobne si ho ide hneď vyhoniť, pomyslela si Denisa. Sakra ako rada by mala súkromie. Na pokračovanie už nemala náladu. Keby mala aspoň nový mobil, mohla si svoju obľúbenú literatúru čítať niekde vonku, ale mama im dala len taký starý s trojriadkovým displejom aby mohli akurát zavolať kde sú. Už kvôli nemu bola v škole outsider a k tomu tá sukňa.

Našťastie doma stále niekto bol. Prešli týždne a Denisa prečítala hromadu príbehov o Freye ako aj iné podobné. Freyu mala veľmi rada. Vždy na konci zomrela nejaký fakt brutálnym spôsobom pred ktorým bolo hromada nechutného sexu ale ako v animákoch sa v ďalšom príbehu objavila živá a zdravá.
Lukášovi sa nepáčilo, že stále nedostal za svoje mlčanie odmenu.

V temnom lese sa im určite schová. Freya nasmerovala svoju kobylu medzi stromi a nebezpečnej rýchlosti sa vyhýbala stromom a parezom. Za ňou sa hnala celá rota jazdcov. Ich veliteľ s chocholom na helme za jazdy rýchlo rozdelil skupinu na tri časti. Jedna išla z ľava, druhá z prava a on sám viedol tú čo išla po stope tej zlodejky. Freya nikdy neplánovala únikové trasy. Spoliehala sa na to, že jej výjde plán vniknutia a ukoristenia bez toho aby ju spozorovali. Vždy jej to vychádzalo. Tentoraz sa vloudila chybička.
Freya sa obzrela a keď nikoho nevidela, tak vyskočila nohami na sedlo ako cirkusantka a z neho skočila na jednu veľkú vetvu stromu. Chcela sa schovať v hustej korune a nechať prenasledovateľov nech uháňajú za samotnou kobylou. Chybička sa ale vloudila. Snáď osud tak chcel, že miesto aby sa ona zachytila hrubej vetve, tak vetva chytila ju. Básnicky povedané. Nešikovne sa zachytila pošmykla. Zachytila sa na vetve za opasok a tako visiacu dole hlavou a s prehodenou suknicou cez trup ju našiel veliteľ hliadky.
“Pozrite sa na to.” Rozrehotal sa, keď uvidel metajúcu sa Freyu. Aj ostatní vojaci sa dali do smiechu. Freya naposledy zakliala a ostala nehybne visieť zmierená s osudom. Veliteľ dal zaduť na roh aby privolal obe skupiny a vyslal niekoľko vojakov za koňom aj naspäť po ceste úteku, aby našli lup. Keďže ho Freya u seba nemala. Potom prikázal jej navliecť na krk oprátku a až nakoniec ju zhodiť dole. Freya dopadla tvrdo a odniesla si to ľavá ruka, naisto zlomená. Hneď sa jej chopili vojaci a postavili na nohy. Veliteľ držal druhý koniec lana a mierne ním trhol. “Nezaujíma ma tvoje meno ani ty samotná. Potrebujem len to čo si ukradla. Povedz kde to je a smrť bude rýchla.” Freya po ňom flusla, ale trafila iného vojaka. Ten sa po nej ohnal ale veliteľ ho zastavil. “Zadrž. Chceš to po zlom, tak sa pobavíme. Strhnite z nej šaty.” Rozkazal a vyhliadol si hrubý konár. Cezeň prehodil lano a napol ho, aby musela stáť na špičkách. “Môžeš to kedykoľvek ukončiť.” Poradil jej ale ona ho nenávidela. Vojaci založili oheň a v okolí narezali prútiky. Najprv jej dal opáliť všetko ochlpenie. Začali od chodidiel, cez lýtka a stehná. Keď opalovali prirodzenie, tak jej dvaja roztiahli nohy, aby sa plameň dostal aj ku konečníku. Vtedy jedine nekričala bolesťou, lebo sa dusila obesena. Potom jej pozdvihli ruky aby jej spálili chlpy v podpazuší a nakoniec vlasy. Keď jej horela hlava zopár vojakom prišlo zle. Veliteľ to všetko stoicky sledoval. Nakoniec jej na hlavu hodili vlastné šaty aby uhasili zvyšky plameňov. Jej telo bolo samý pľuzgier. Na rad prišli prútiky. Postavili sa okolo nej vždy štyria a šľahali ju po celom tele aj hlave. Jeden sa sa vyžíval a triafal ju medzi nohy po pyskoch. Veliteľ si všimol, že zopár vojakov to vzrušuje. Tých tu nechal a ostatných poslal naspäť do mesta.
Keď už mala celé telo samú krv, zastavil bitku a rozkazal ju zavesiť za ruky. Ale nie nad hlavou, ale za chrbtom. Vojaci nešetrili Freyu a zviazali jej ruky za chrbtom a potom ju za je vytiahli meter nad zem. Tí najväčší sadisti si už rozpínali uniformy. Klacky im stáli už sa chceli vrhnúť na úbohú Freyu.
“Denisa!” Zrevala od dverí matka. Denisa inštinktívne vypla prehliadač. “Ty si nedáš pokoj? Myslíš, že mňa baví ťa biť? Ukáž čo si to čítala.” Denisa zakrútila hlavou. Matka pristúpila k počítaču a otvorila prehliadač. Otvorila sa domovská stránka. Denisa bola rada, že rodičia sú antitalenti do počítačov. Matka ale vedela čo robiť. “Lukáš, poď sem.” Denisa sa zhrozila. Lukáš prišiel a matka mu nakázala aby ukázal, čo posledné Denisa čítala. Lukáš s obavami otvoril históriu a rozklikol posledné okno. Matka sa začítala až zalapala po dychu. Aj Lukáš čítal cez jej plece. Keď si to matka všimla, rýchlo ho poslala preč. Lukáš ale ostal za dverami a počúval. “Ty si satanové dieťa. Nemali sme si ťa brať.” Zobrala monitor a Denise prikázala zobrať všetko ostatné. Odniesli počítač do spálne. Otec sa spýtal čo sa deje, a matka mu to povedala. Otec tomu nechcel uveriť a tak Denisa poskladala počítač a ukázala mu to. Otec sa začítal a dlho nič nevravel. Matka si už chystala rakosku, keď otec dočítal a poslal dcéru do svojej izby. Matka protestovala, ale “Je to vážne. Musíme si pohovoriť.” Bolo posledné čo Denisa počula.
Denisa sedela na posteli a čakala. Vo dverách zastal Lukáš a civel na ňu. “Bež preč.” Odháňala ho Denisa. Lukáš naozaj zmizol, ale vzápätí sa ukázali rodičia. “Zajtra po škole odchádzaš.” Povedala stroho matka. Kým sa Denisa zmohla na otázku, tak sa dvere zavreli a v zámku cvaklo. Bola väzeň.
Na druhý deň po škole už mala veci zbalené. Otec ju zobral do auta a vyrazili. Matka ostala s Lukášom doma. Čo znamenalo, že sa pôjde na niekoľko dní. Prvých pätnásť minút bol otec ticho. Potom začal moralizujúci monológ. Ktorý zakončil. “Vieš, s mamou sme sa nezhodli na spôsobe tvojej nápravy. Je to zbožná žena a dobrá matka. Aj keď nie si naša dcéra ako si už pochopila. Má starosť o tvoju dušu a preto ideme za kňazom, čo sa špecializuje na prípady ako je ten tvoj. Budeš tam týždeň ale tým, že tvoja matka nemohla ísť tak cestou si urobíme zastávku a vyskúšam svoju metódu.” Denisu chytila zlá predtucha.
Otec bol tichá voda. Pomyselné nohavice doma nosila matka, ale keď sa do toho oprel otec, bolo naozaj zle. Auto zišlo na poľnú cestu až do malého lesíka medzi poliami. Otec vystúpil a vytiahol Denisu, ktorá odmietala vyjsť von. Z kufra vybral lano a pozrel na Denisu. “Vyzleč sa.” Denisa sa roztriasla a dala sa na útek. Otec to očakával a tak bol pripravený a rýchlo ju chytil. Bránila sa, ale nemala šancu. Otec ju vyzliekol donaha a zviazal jej ruky za chrbtom. “Vieš, moja teoria je, že sa ti to páči, len preto, že si to neskúsila na vlastnej kože. Čítaš niečie fantázie a ukájaš sa vlastnými prstami. Tomu rozumiem. Nemysli si, za mojich mladých čias sme to robili tiež. Ale utrpenie a smrť je veľmi zlá úchylka. Neboj sa, urobím ti oveľa menej, než čo som sa dočítal v tom tvojom románe.” “Nie otče, prosím.” “Mala by si byť silná ako tá tvoja Freya.” To ju už otec vyťahoval nad zem. Nohy jej priviazal k násade, takže ich mala pekne roztiahnuté. “Vidím, že si pekne zarastená.” V rukách sa mu objavil zapalovač. Denise vytryskli slzy. “Neboj sa, nič také ti neurobím. Ale bolieť ťa to bude.” Odložil zapaľovač a rukou chytil chlpy na jej ohanbí a trhol. Denisa vrieskala a otec trhal. Keď už to nemohol vydržať, tak jej napchal nohavičky do úst a prelepil páskou. Neskončil kým ju nemala úplne holú a celú červenú.
“Tak urobíme prvý test.” Vystrčil na ňu prst aby ho dobre videla, a potom jej ho pichol do vagíny. “Ako som si myslel, suchá. Tak pokračujeme.” vytiahol rákosku a jal sa nahú bezbrannú Denisu švihať po zadku, stehnách aj chodidlách. Prestal až ho boleli obe ruky a Denisa mala červenú kožu od pásu dole. Znova urobil test a s rovnakým výsledkom. “Asi ti chýba sexuálny podtón.” Zamyslel sa nahlas a vyzliekol si nohavice. Denisa prvýkrát uvidela mužské prirodzenie naživo. Zatiaľ sa honpáľalo. Ale otec sa s ním trochu pohral a začal rásť. Napokon, bol to muž v najlepších rokoch a Denisa bolo pekné dievča. Párkrát ju ešte švihol a prešiel za ňu. Denisa ucítila ako sa jej do vagíny tlačí niečo, a predstavovala si otcov penis do nej vnikajúci. Metala sebou ale nič nepomohlo. Otec do nej zasúval ako pri súloži. Až keď prešiel pred ňu a vo svojej vagíne stále cítila ten predmet tak pochopila, že to nebol jeho penis. Otec sa vrátil urobil tretí test. Ani teraz nenašiel známky vzrušenia. Denisa bola suchá a jej vagína bola bolavá rovnako ako nohy. Denisa sa snažila prosiť, ale cez ucpané ústa mohla použiť len uplakané oči. Otec si sadol pred ňu a zamyslel sa. “Vieš, dúfal som, že sa ti to bude páčiť. Znamenalo by to, že si úchylná, ale tým menej zlým spôsobom. Takto to vyzerá, že ťa vzrušuje bolesť a utrpenie iných. A to aj poviem otcovi Františkovi. On už si s tým poradí.” Otec sa obliekol, schoval všetky veci. Vytiahol mastičku a natrel ňou Denisine nohy a ohanbie. Až potom ju zvesil a rozviazal.
Zvyšok cesty ležala Denisa vzadu na bruchu, lebo sedieť nedokázala. Do cieľa prišli už za súmraku. Otec pomohol Denise s batohom a držiac ju pod plecom ju odviedol k bráne farnosti. za menším múrom sa týčil kostol a fara. Oddelené priestranstvom s krížom pod ktorým horelo pár sviečok. Nečakali dlho a objavil sa vysoký muž v sutane. Otec sa predstavil a muž ich rýchlo vzal dnu, na faru. Dnu sa predstavil ako otec Jeremiáš a pozval ich ďalej, keď sa vyzuli. Prechádzali okolo malej modlitebne, kde videli kľačať na drevenej lavici nejakého miništranta. Bol to chlapec v bielom miništrantskom rúchu. Ticho sa modlil ani nezdvihol hlavu. Vošli do skromnej jedálne. Bola určená pre šiestich, toľko tu bolo stoličiek. Za linkou sa obracal menší tlstý muž s dlhou bradou a v kuchynskej zástere. Toho predstavili otec Jeremiáš ako otca Františka. Ten len zdvihol ruku na pozdrav a pokračoval vo varení. “Otec František má pôstne obdobie.” Vysvetľoval otec Jeremiáš. “Rozpráva len keď je to nutné a nosí len minimálne oblečenie.”
Otec František vyšiel spoza linky keď dokončil prípravu a utierajúc si ruky do útierky k nim pristúpil. Načiahol pravicu na pozdrav. Bol bosý a na sebe mal len tú kuchynskú zásteru.. Otec ju prijal ako prvý a potom aj Denisa. Všetci sa posadili. Najprv sa pomodlili a najedli. Jedli v tichosti. Po večeri sa najprv všetko odložilo a umyl riad. Na stôl sa po postavili dve karafy, jedna s vodou a druhá s vínom. Až keď bolo každému naliate tak otec Jeremiáš vyzval otca aby povedal s čím potrebujú pomôcť. Otec im všetko vyrozprával a obaja farári počúvali a prikyvovali. Keď skončil rozhostilo sa ticho. Otec Jeremiáš nakoniec prelomil mlčanie. “Vidím tu dve riešenia. Cesta bolesti a cesta slasti. Vy už ste skúsili bolesť ale vaša láska vám nedovolila prekonať kritickú hranicu. A to ani ten váš pokus na ceste sem. Máme dole správne vybavenie k tomu aby sme túto hranicu u tohto dieťaťa dosiahli. Musím ale upozorniť, že ide o naozaj brutálny zásah do ducha aj tela. Druhá cesta bude založená na láske božej a jej telesnom prejave. Osobne sa prikláňam k druhej ceste, ale rozhodnutie je na vás.” Ukončil otec Jeremiáš a otec František len prikyvoval.
Ako to tak býva, mladý nemajú ten správny cit pre zhodnotenie situácie. Denisa, ktorá až doteraz bola ticho a tvárila sa pokorne, vybuchla. Prudkosťou akou vstala a začala sa rozháňať padla jej stolička na zem. V prvom momente všetkých zaskočila ale keď opadol prvotný šok, tak otec rýchlo vyskočil a uzemnil svoju dcéru. Chytil jej ruky a skrútil za chrbtom a narazil ju tvárou na stôl. Obaja kňazi len sledovali to predstavenie a rýchlo spratali zo stola sklo aby sa nerozbilo a nikto sa neporezal. Keď bola Denisa spacifikovaná a udýchaný otec chytil dych, rozhodol. “Pôjdeme prvou cestou a najlepšie hneď teraz. Žena bude rada keď sa dozvie, že ste začali okamžite.” Obaja farári prikývli a ako zohrané duo vstali a rýchlo prevzali Denisu do svojej moci.
Denisa sa ani nenazdala a ruky a nohy mala roztiahnuté a uviazané o nohy stola. “Priniesli ste jej náhradné oblečenie?” Spýtal sa otec Jeremiáš. Otec ukázal na tašku. Otec František ju zobral a odniesol. “Zatiaľ ho odložíme a dáme jej ho keď si po ňu prídete.” Povedal otec Jeremiáš a ako to hovoril zobral veľký kuchynský nôž a začal Denise rozrezávať šaty. “Tu šaty nebudeš potrebovať. Tvoja očista začína práve teraz.”
Denisin otec to sledoval z kúta. “Kľudne sa posaďte prosím. očistu začneme prehliadkou. Ako som povedal, táto cesta zasiahne ducha aj telo. Preto najprv urobíme prehliadku a zadokumentujeme počiatočný stav.” To už prichádzal otec František s digitálnym fotoaparátom a reflektorom na stojane. Keď ho zapli, celá miestnosť bola osvetlená ako keby boli vonku za jasného dňa. Otec František sa pustil do práce. S odstupom aj úplne zblízka. Denisa cítila ako sa jej dotýka na intímnych miestach aby jeho objektív zachytil aj tie najmenšie detaily. Otec Jeremiáš mu asistoval tam kde bolo potrebné viacero rúk. Ako napríklad keď František chcel zachytiť Denisine panenstvo, alebo skôr dôkaz, že už pannou nie je. Jej otec to sledoval. Keď ukončili fotenie zadnej strany, odviazali Denisu a šikovne ju otočili a opäť priviazali. Denisa cítila poníženie a hanbu keď objektív zaberal jej tvár. Celé to dôsledné fotenie trvalo pol hodiny.
Potom si farári podali ruky s Denisiným otcom a rozlúčili sa. Otec odišiel a Denisa darmo prosila a plakala keď stále priviazaná ho videla odchdázať. Farári si počkali, kým otec nastúpil do auta a odišiel, až potom sa vrátili k Denise. Stáli nad ňou a usmievali sa. Neboli to zlé úsmevy a to Denisu desilo ešte viac. Určite sú tak zvrátení, že si utrpenie páchané na druhých vykladajú ako dobro a nemajú žiadne výčitky. Pomyslela si.
“Nemusíš sa báť.” Ozval sa otec František a pokračoval. “Teraz ťa rozviažeme a posadíme sa, áno? Prosím, nepokúšaj sa ujsť ani kričať kým si nás nevypočuješ.” S tým ju rozviazali a posadili sa za uvoľnený stôl. Denisa chvíľu stála, pohľadom skúmala možnosti úteku, ale medzi ňou a východom sedeli oni a im stačilo sa natiahnuť, ani vstávať nemuseli. Tak si sadla a ruky si skrížila na prsiach aby si aspoň teraz zakryla. “Chladno?” Spýtal sa otec Jeremiáš. Vedel, že je. Jej malé tvrdé bradavky boli dôkazom aj keď sa priamo netriasla. Oni už boli zvyknutí. Denisa prikývla. “To si zvykneš a nemusíš sa báť, nájdeme ti dosť činnosti na zahriatie.” Pozrel na otca Františka. “Vec sa má takto. To čo si zažila môžeš považovať za divadielko pre tvojho otca. Nič z toho sa nemusí stať, ale môže. Vedz, že dole máme niekoľko detí, ktoré rodičia podobne ako tvoj otec tu nechali aby sme na nich páchali zverstvá. To my ale radi nerobíme.” Kývol na otca Františka a pokračoval “Nie radi ale dokážeme. Pravdou je, že preferujeme tú druhú možnosť, cestu lásky a slasti. Sami si ju dopriavame a teda vieme, že to je tá správna cesta.” Denisa na nich v tichosti valila oči. “Tu je naša ponuka na tvoj pobyt u nás. Budeš celý čas zavretá tu. Väčšinu času budeš dole v pivnici spolu s ostatnými a budeš dodržiavať denný režim. To je dôležite a to budeš robiť v oboch prípadoch. Pri prvej možnosti ktorú ti ponúkame je, že podstúpiš cestu lásky a slasti. Budeš dávať a prijímať lásku a slasť od všetkých prítomných. Vo všetkých jej formách. Druhá možnosť je, že splníme žiadosť tvojho otca a tvoj pobyt tu bude príprava na peklo.” Otec František ticho prikyvoval. “Koľko času chceš na rozmyslenie?” Zakončil otec Jeremiáš.
“Čo presne myslíte tou láskou a slasťou?” Spýtala sa Denisa. Otec František sa usmial. “Najlepšia bude názorná ukážka. Dominik poď sem.” Modliaci sa chlapec vošiel do kuchyne. Jeho miništrantské rúcho bolo v predu mokré. Chlapec sa zastavil pri stole a čakal. “Toto je Dominik. Toto je Denisa.” Predstavil ich otec František. “Dominik má zvláštnu úchylku. Na svoje sebaukájanie potrebuje byť v blízkosti iných ľudí. Ideálne tak aby boli v miestnosti alebo dostatočne blízko aby ho mohli hocikedy prekvapiť. To čo si považovala za modlenie bolo v skutočnosti jeho odmena, jeho prijímanie lásky a slasti. Povedz Dominik, koľkokrát si sa urobil kým sme mali návštevu?” Obrátil sa na chlapca. Ten zdvihol hlavu a pozrel priamo na Denisu. “Päťkrát.” Otec František vstal a poplácal ho po pleci. “Výborne. Dovoľ mi teraz ukojiť sa na tebe aspoň raz.” Chlapec poslušne zdvihol svoje rúcho a prehodil ho cez hlavu a uložil na kraj stola. Bol pod ním úplne nahý. Denisa videla jeho zvädnutý penis pokrytý zväčšej časti zaschnutým semenom. Chlapec sa predklonil a oprel o stôl. Otec František prešiel zaňho a začal ho jednou rukou hladiť po zadku a druhou si pripravoval svoj penis.
“Asi som trochu nervózny keď na mňa tak pozeráš.” Povedal na Denisu. “Pomôže mi niekto?” Chlapec sa chcel otočiť, ale otec Jeremiáš ho zadržal a sám si kľakol a začal sa venovať Františkovmu penisu. Rukou ho honil a miesil a potom ho zobral do úst. Otec František sa mierne zaklonil a zavrel slastne oči. Denisa neveriacky pozerala. Nevedomky sa jej ruka presunula do jej klína a začala sa hladiť. Dominik ani nepípol keď sa mu do konečníka zaboril tvrdý úd otca Františka. Netváril sa slastne, ale zjavne to už dobre poznal. Predýchaval bolesť, ktorá činila potešenie otcovi Františkovi a aj Denise. Uvedomila si, že úplne tečie a zatiaľ čo tí dvaja zatvárali oči. Jeden od bolesti, druhý od slasti. Tak otec Jeremiáš ju pozoruje. Videl ako sa jej ruka pod stolom hýbe a nepotreboval sa pozrieť pod stôl aby si to overil.
Otec Jeremiáš zobral varechu a plácol ňou Dominika. Chlapec to očividne nečakal a zavyl bolesťou. To Denisu ešte viac vzrušilo a otec Jeremiáš mohol počuť ako to v nej čvachtá. Udrel ešte párkrát Dominika po zadku a potom mu varechu dal cez ústa a zatiahol dozadu. Dominik sa musel vzpriamiť a odhalil tak svoje prirodzenie. Otec Jeremiáš mu ho nešetrne chytil a začal krútiť. Denisa sa prestala ovládať a s výkrikom zažila svoj najväčší orgazmus.
Celá tá akcia otca Jeremiáša ale narušila pohyby sústredenie otca Františka. Tomu sa zmena polohy Dominika ani trochu nepáčila. “Čo to k….” Zastavil sa práve včas. “Kľud bratre.” Ukľudňoval ho otec Jeremiáš. “Tvoja názorná ukážka bola slasťou pre Denisu a teraz keď vie ako si môže u nás prijímať lásku a slasť tak sa naučí aj lásku a slasť dávať.” Zarazený otec František pozrel na svoj zvädnutý penis. “Áno, Denisa ti s ním rada pomôže a ponúkne svoju panenskú dierku na poskytnutie lásky a slasti.” Pozrel významne na Denisu. Tá sa už spamätala z orgazmu a teraz pozerala na na otca Jeremiáša. Otec František nebol ani trochu jej typ. Malý buclatý, tak trochu sa podobal na učiteľa Dejepisu z ktorého si robili v triede srandu. Františkov penis sa začal scvrkávať. “Rozhoduj sa rýchlo dieťa. Cesta lásky a slasti, alebo cesta utrpenia.” Poháňal ju otec Jeremiáš. Denisa myslela rýchlo a rozhodla sa.
Denisa vstala a podišla k otcovi Františkovi. Na stehnách sa jej ešte leskol jej zasychajúci sekret. Kľakla si chopila sa maličkého penisu. Už to párkrát skúšala a nebola v tom moc dobrá. Jej spolužiakom to nevadilo, tým stvrdol už len preto, že sa ich dotkla.Teraz to bolo iné. Otec Jeremiáš videl jej márnu snahu. “Na tomto budeme musieť zapracovať. Bratre, musíš sa aj ty zapojiť. Mysli na jej panenskú dierku. Budeš v nej prvý a možno na dlhý čas jediný.” Snažil sa motivovať otca Františka. To zjavne zabralo. Františkov penis sa opäť začal zväčšovať a tvrdnúť. Otec Jeremiáš Denise asistoval a masíroval Františkovy varlata a občas skúsil tuhosť penisu. Keď uznal, že je pripravený, prehol Denisu cez stôl a roztiahol jej nohy. Denisa tušila, že otec František pôjde do jej zadnej dierky, napriek tomu sebou mykla, keď ucítila tlak na konečníku. “Uvoľni sa dieťa a pustiho dnu.” Vyzval ju otec Jeremiáš. Denisa poslúchla a povolila zvierač. Otec František sa postupne dostával dnu a očividne si to užíval. Nebolo to žiadne hrr. Denisa cítila ako sa tlačí do nej a rozťahuje ju. Otec Jeremiáš ju hladil po vlasoch ako keď tíši malé dieťa. Otec František prirazil až po koreň a tak chvíľku ostal. Potom začal tvrdo mrdať a Denisa si kusla do pery aby nevydala hlásku. Otec Jeremiáš si to všimol. “Kľudne plač, vzlykaj, prejavuj svoje pocity. To je v poriadku a pre väčšinu tých čo prijímajú lásku a slasť je to potrebné. Nakoniec, aj tebe sa bude páčiť až budeš používať iných na svoje uspokojenie a budú prejavovať bolesť.” Povedal s úsmevom.
Denisa naňho pozrela a uvoľnila svoje pocity. Po tvárach sa jej rinuli slzy a otec František bol očividne spokojnejší. Po pár prírazoch sa urobil ale jeho stále tvrdý úd pokračoval. Otec Jeremiáš si všimol ako z Denisy vyteká semeno. “Vidíš? Bežný muž, keď ejakuluje, tak si dá aspoň chvíľku pauzu. Keď ale sexuálny podnet pretrváva, aj erekcia pretrváva dlhšie. Tu vidíš, že brat František nie je len obyčajný riťopich, ale potrebuje vidieť aj utrpenie ktoré spôsobuje svojej obeti.” Vysvetľoval otec Jeremiáš. “A vy?” Spýtala sa s hekaním Denisa. “Ja?” Ukázal otec Jeremiáš na seba. “Ja mám iné preferencie. Tie mi ty nebudeš schopná poskytnúť. Teraz sa ale sústreď na poskytovanie slasti bratovi Františkovi.” Nástenné hodiny odbili celú. Otec František sa strhol a odstúpil od Denisy. Obaja farári sklonili hlavu v tichej modlitbe. Denisa ešte chvíľu zotrvala opretá o stôl ale potom sa napriamila. Keď modlitba skončila, otec František poďakoval Denise za poskytnutú rozkoš. “Teraz ti vysvetlíme ako to tu funguje.” Povedal otec Jeremiáš.
“Ako si si všimla odbila desiata hodina večer a to je koniec uspokojovaniu sa. Uspokojovať seba alebo iných je možné len medzi päťnástou a dvadsiatou druhou hodinou. Mimo tento čas je zakázané uspokojovanie. Porušenie tohto zákazu sa trestá. Trestom je niekoľko dňová abstinencia. To znamená, že ťa na niekoľko dní uviažeme aby si nemohla na seba siahnuť a ostatní majú doporučené aby sa aspoň raz ukojili pred tebou a tým tak umocnili tvoj trest. Nočný kľud je od dvadsiatej tretej do piatej. Vtedy vypíname svetlá a vaše cely sa uzamknú. V celách sú kamery a termokamery, aby sme vás mohli sledovať. Raňajky sú o šiestej, a od siedmej prebieha vyučovanie. Predsa nechceme aby ste počas pobytu u nás zameškali školu. Na to tu máme rádové sestry z blízkeho kláštora. Vedz, že sú informované a dobre vedia čo ste zač. Obed je o pol dvanástej a potom máte hodinu prestávku, ktorú strávite v cele. Medzi jednou a treťou sú vychádzky. To znamená, že všetci ideme spolu von. V prípade zlého počasia sa ide do kostola. V rámci vychádzky sa upratuje okolie alebo kostol. Nejedná sa o bezcielne prechádzanie sa. Od tretej máte voľno ale zdržiavať sa môžete len v pivnici, pokiaľ vám neudelíme povolenie ako dnes Dominikovi. V tomto čase si môžete robiť čo chcete ale podmienkou je, že vaše činy nesmú zanechať trvalé stopy na vašom alebo inom tele. Rozumela?”
Denisa to spracovavala a nakoniec sa spýtala. “A večera je kedy?” Otec františek sa usmial. “Večera nie je. To dnes tu bolo len kvôli tvojmu otcovi. My tu nevečeriame, ide o súčasť pôstu. Samozrejme ti nikto nebráni spolikať toľko semena koľko ti ho chlapci budú ochotní a schopní napumpovať do úst.” Zasmial sa. Zjavne išlo o vtip ktorý hovoril pokaždé, lebo otec Jeremiáš len prevalil očami. “Teraz sa pôjdeš umyť a rovno do cely. Zajtra sa zoznámiš s ostatnými.” Ukončil otec Jeremiáš výklad a odviedol Denisu do pivnice. Dominik odišiel už skôr. V kuchyni ostal len otec František a sledoval ako mu jeho úd mäkne a ovísa.

Otec Jeremiáš viedol Denisu dolu schodmi do pivnice. Na prvý pohľad to vyzeralo ako starý vínny sklep, čo jej otec Jeremiáš aj potvrdil, keď ju v rýchlosti oboznamil s históriou ich činnosti. Za úzkou chodbou už bolo vidieť stavebné úpravy a po krásnom kamennom obložení neboli žiadne stopy. Prvé rozšírenie bola jedáleň. Jeden dlhý stôl a okolo neho staré stoličky. Ani dve neboli rovnaké. Potom nasledovala pri stene úzka chodba. V nej bol rad dverí. Prvé viedli do pomerne rozľahlej kúpeľne. V nej sa nachádzali sprchy, umývadlá aj záchody. Ďalšie dvere už boli cely. V kúpeľni sa zastavili a otec Jeremiáš vyzval Denisu aby sa osprchovala. “Na hygienu tu veľmi dbáme. Tu sú čisté uteráky a sem sa odhadzujú špinavé.” Ukazoval jej. Denisa si jeden čistý zobrala a zavesila blízko sprchy. Sprcha mala len jeden kohútik. Keď ním otočila tak sa spustila ľadová voda. Denisa inštinktívne uskočila a čakala kým začne tiecť teplejšia. “Tu sa umývame len studenou vodou. Budujeme si tým charakter. Prosím, umy sa a ukážem ti tvoju celu.”
Denisa skusmo strčila ruku pod prúd vody ale rýchlo ju stiahla a zakrútila hlavou. Otec Jeremiáš smutne pokrútil hlavou. Znova ju vyzval a keď Denisa odmietla, tak k nej pristúpil a chytil ju za ruky. Odtiahol ju do kúta. Až teraz si Denisa všimla, že necelý meter od kúta kúpeľne visí reťaz a na nej hák. Otec Jeremiáš niekde zo svojho rúcha vytiahol plastové viazacie pásky a spútal Denisine ruky nad hlavou. Potom ju zavesil na hák ale tak aby sa špičkami nôh dotýkala zeme. Denisa nadávala, ale nepomohla si. Otec Jeremiáš podišiel k druhému koncu sprchovej sekcie, kde bola hadica na oplach podlahy. Otec Jeremiáš pustil vodu naplno a namieril na Denisu. Tá zvýskla keď ľadová voda narazila na jej telo a pomaly po ňom putovala. Otec Jeremiáš postupoval pomaly a precízne. Keď skončil s odpredu, tak ju poprosil aby sa otočila. Denisa najprv protestovala ale sústredený prúd vody na jedno miesto jej námietky spláchol. Potom otec Jeremiáš podišiel a celú Denisu namydlil. Rovnako dôsledne aj jej intímne partie a namydlil aj jej vlasy. Následne ju celú opláchol. Denisa sa triasla zimou až jej cvakali zuby. Keď ju odpútal, rýchlo schmatla uterák a začala sa utierať. “Poď za mnou.” Vyzval ju a vyšiel z kúpeľne. Jej cela boli piate dvere od kúpeľne. V cele bola len posteľ. Posteľ, stropné svetlo a a dve kamery. “Odpočiň si. Ráno ťa zobudíme na raňajky.” S posledným slovom jej zobral uterák a vyšiel von. Denisa ostala nahá a sama. V cele bolo chladno a tak Denisa rýchlo zaliezla do postele. Nemala paplon ako doma. Tu mala len deku. Ešte sa nejaký čas triasla od zimy, kým konečne zaspala.


V noci sa neustále prevaľovala a budila. Neustále sa trhala zo spánku na čudné zvuky. Koniec spánku nastal, keď jej niekto prehodil cez hlavu nejakú látku a jej ruky a nohy boli chytené a uviazané. Denisa sebou trhala a kričala, ale nič to nebolo platné. Jej posteľ bola odtiahnutá od steny a okolo nej počula šuchotane a smiech. Potom ucítila dotyky. Mnoho rúk sa jej dotýkalo všade možne. Niektoré boli jemné hladenie. Iné drsné zmačknutie, hlavne prs. Keď už si užili ruky, tak jej odhrnuli látku z tváre a ona uvidela šesť chlapcov. Najmladšiemu mohlo byť desať, najstaršiemu asi ako jej. Svetlo prichádzalo niekde z chodby, takže nevidela dobre detaily, ale videla, že sú nahí. Potom jej ten nad hlavou vložil niečo do úst. Kým stačila niečo namietnuť, už jej uťahoval za hlavou remienok. Ústa mala teraz natrvalo otvorené vďaka kovovému krúžku. “ Je pripravená. “ Povedal ten čo jej nasadil krúžok. Denisa vystrašene pozerala ako sa chlapcom objavili v rukách nejaké handry.