Po pobyte v nemocnici som ležal v jednom z mnoha doliečovacích zariadení, aj keď ja som na to nevidel žiaden dôvod. Nuda, ležanie, cvičenie, príjem potravy a to sa opakovalo a opakovalo.
Pravidelné výmeny personálu v 12 hodinových smenách boli pravidlom a personál bol mrzutý a milý a milý a mrzutý, všetko podľa ich nálady.
Jednou z ošetrovateliek bola aj objemnejšia dáma v bielom odhadujem určite po tridsiatke, Janka. Celkom príjemná akurát oproti mne dvakrát tak veľká .
Chodil som vtedy na strednú školu a nemal som žiadné skúsenosti s babami, iba som počúval chvastúnske reči svojich spolužiakov v oblasti zdolávania ženských nohavičiek spravidla ich spolužiačok.
Pri kontakte s Jankou a hlavne pohľade na jej bujné krivky som pochopil, že modelky nebudú typ žien, čo sa mi páčia. To si všimla aj ona pri mrknutí okom na moje zdvíhajúce sa pyžamo, načo sa iba uškrnula, ale nič nepovedala. Bežná konverzácia začala z jej strany a otázkam čo študujem, kde bývam, či mám priateľku a pod. som nepripisoval žiaden význam. Pri ďalšej návšteve mojej izby hneď po príchode zamkla dvere, pristúpila k posteli, sadla si na okraj a začala ma hladiť, čo mi pripadalo dosť nechutné a súčasne príjemné. Odkryla perinu a šmahom ľavej ruky som mal dole spodný diel pyžamových nohavíc. Naklonila sa ponad mňa, vyhrnula si tú farebnú zdravotnú sukňu a posadila sa na mňa. Bola na to pripravená, bez nohavičiek a prišla ku mne presne za týmto účelom, baba čo vedela presne čo chce. Povedala akurát „dúfam, že nebudeš kričať“ a smiala sa. Sedela na mne, jej ruky boli zapreté o moje, skúšal som odporovať, ale jej mohutná postava ma poriadne zatlačila do matracov a paže som nemal zďaleka také namakané ako ona. Jednoducho silová a hlavne váhová prevaha zvíťazila. Pár krát sa na mne zavrtela nepravidelnými pohybmi a už som bol tam, kde som ešte nikdy predtým nebol. Spýtala sa, či je moja prvá a po hanblivej odpovedi odpovedala nežne, že je veľmi rada a hlavne sa nemám nikde ponáhľať. Rytmické pohyby boli krásne, vzrušovala ma jej ženskosť, živelnosť, dominancia a neschopnosť brániť sa jej nadvláde. Po pár minútach som si uvedomil, že po takom niečom som vlastne túžil a ani som o tom doteraz nevedel. Trvalo to veľmi krátko a s nulovým tréningom som vystrekol ani neviem ako do jej útrob. Jej vlnenie už strácalo význam, nebolo sa načom vlniť. Postavila sa poutierala nás oboch nejakým roztokom a papierom, pošepkala, že mám vyraziť do sprchy.
Nasledujúce dni som čakal, že sa príjemná návšteva zopakuje, ale márne, viac sa neukázala.
Po pár dňoch som opustil brány tohto zariadenia.