...Zobudila sa pár minút predtým ako mal zazvoniť budík. Pohár vody a krátka rozcvička patrili k dennej rutine. Potom kúpeľňa, vrkoče, raňajky a rýchlo na metro. Dnes sa ponáhľala pomaly. Chcela mať všetko pod kontrolou. Bol piatok, síce prvý deň ďalšieho mesiaca, ale stále piatok - posledný deň v týždni.
Hneď ako si v metre sadla a zasunula nohy v jednoduchých kožených čižmách bez opätkov pod sedadlo, vykukol spod jej plášťa okraj čiernej koženej sukne obaľujúci pevne a zmyselne jej stehná. Potešilo ju to, rada sa no pozerala, no radšej ten priestor zakryla taškou. Pozerala pred seba a premýšľala, kedy jej asi doručia zásielku. Pustila si hudbu do sluchátok a odrezala sa od okolia. Stískal ju pocit, ktorý nikto nepochopí - je väzňom a predmetom vlastnej vášne. Ako rada by niekomu povedala, ako si vyberá všedný-nevšedný outfit. Ako sa jej dnes ťažko dýcha, kvôli tej koženkovej podprsenke, z ktorej jej ráno takmer vyskočili prsia, kým si ich rukami nevsunula späť.
Wow…, a to sa Sáre sem-tam stává.
Priamo nad ňu sa bez otáľania a so samozrejmosťou postavila svetlovlasá elegantná žena v jej rokoch s rozopnutým kabátom v elegantných škoricových kožených napasovaných nohaviciach, ušitých zjavne na jej postavu. Zavesená na držadle si otvorila knižku a pridžiavala si ju pred očami.
Ostala v pomykove. Veď kožený rozparok sa takmer dotýkal jej tváre. V slúchadlách jej práve hrala “satisfaction”.
Žena sa tvárila, akoby sa je to netýkalo, čítala, potom zdvihla hlavu, aby si overila kedy vystupuje a hneď zasa oči ponorila späť do stránok knihy.
Mohla sa postaviť inam, prebehlo Sáre myslou. Akoby mi naschvál ponúkala ten zmyselný pohľad na rozparok kopírujúci je pahorok…, vyskakovali impulzy. Rukou si nahmatala okraj svojej sukne a s potešením ho požmolila medzi prstami.
Aj ja k nim patrím, aj ja som tak vzrušujúca ako ona…, povedala si pre seba.
Žena zložila knižku do kabelky, pozrela na obe strany, a potom na odraz v okne. Prešla dopredu k bližším dverám. Náhle otočila hlavu, možno sa chcela rozlúčiť, a jej hnedé oči sa stretli s tými Sárinimi. Ženinou tvárou prebleskol na okamih úsmev, no skôr ako si to Sára potvrdila, žena sa odvrátila a prúd vystupujúcich ju odniesol.
Toto budem mať asi dnes ešte dlho pred očami, zauvažovala po odmlke.
Dnes sa neponáhľala. No prišla aj tak skôr. Pri vyzliekaní si kabátu, vždy hrozilo, že odkryje kožené tajomstvo, no tento špás si postupne začala užívať a už sa s tým vôbec nezaťažovala. Sadla si na svoje posledná miesto v ľavom rade pracovných stolov s výhľadom na kolegyne sediace v rade oproti
Zapla počítač, prihlásila sa a prebehla za pár minút nové maily. Dnes toho nebolo veľa, skontrolovať, preposlať a ponaháňať developerov s nedokončenými projektmi. Postavila sa, stiahla si šaty v bokoch a vydala sa do kuchynky, aby si zaliala čaj. Zdravila sa s kolegyňami, vymenili si úsmevy a s Oľgou úplne vpredu i niekoľko slov k bežiacim projektom.
Krátkovlasá Oľga nosievala vždy len decentné nohavicové kostýmy, blúzku a mokasíny. Inak si ju ani nepamatá. Dnes ju však musela pochváliť za riflovú sukňu s teniskami.
Vracajúc sa z kuchynky so šálkou čaju, takmer stratila reč..
Toto nebude v poriadku…, preletelo jej okamžite hlavou, keď zbadala novú kolegyňu Marcelu sediacu za stolom v tesných koženkových legínach, v teniskách a jednoduchej mikine s kapucňou.
Už bola takmer pri jej stole, keď Marcela odtrhla oči z monitoru s úsmevom si obe zaželali dobré ráno. Nevýrazná čiernovláska bola vo firme len pár dní a na Sáru doteraz nijako zvlášť nazapôsobila.
Až teraz.
Sadla si na svoje miesto a predstierala, že ju to nevykoľajilo. Bránila sama sebe pozrieť sa Marceliným smerom, no po chvíli si povedala: No a čo, užijem si to a možno si to urobím na toalete.
Sárine oči prebehli od tenisiek po lesklých lýtkach, na napumpované lesklé stehná. Najviac ju však zaujal Marcelin zadok, ktorý nevidela celý, ale predstavy pracovali či chcela alebo nie, na plné obrátky.
Marcela bola asi v jej veku. Taký taliansky typ s kučeravými hustými vlasmi, výrazným nosom a prenikavými očami. Prvé vrásky sa ani nesnažila skyť. Bola nižšiej postavy ako Sára so ženskými krivkami. Postava však nasvedčovala tomu, že sa o seba stará.
Ešte chvíľu si ju premeriavala a kochala sa nádherným výhľadom na jej stehná.
Rýchlo vybavila nutnú administratívu, niekoľko telefonátov, a len sem tam zavadila pohľadom o kolehyňu v lesklých legínach. Počas jdného telefonátu sa Marcela dvihla zo stoličky, Sára ju pohľadom sledovala a takmer sa odmlčala na moment. Videla ako sa nohy dali do pohybu, koženka sa napla a prispôsobila sa pohybu a vzápätí zmizla, asi v kuchynke.
Toto by som si mala natočiť…, pomyslela si.
Dokončila hovor, postavila sa a vybrala sa neplánovane do kuchynky, aby si novú kolegyňu prehliadla ešte raz.
Kuchynka bola prázdna.
Rozhodla sa aspoň vyložiť umývačku. Taniere sem, šálky zasa sem.
Môžem ti pomôcť?, ozvalo sa za jej chrbtom v momente keď bola na špičkách a ukladala poháre do skrinky.
Samozrejme, potešene odvetila Sára a usmial sa výrazne na Marcelu, skoro mala pocit, že to s tým úsmevom prehnala.
Máte tu služby, však?, opýtala sa Marcela, popritom ako začala ukladať príbor.
Ako sa komu chce, .. vždy sa niekto nájde, kto to urobí. Dnes sme to my dve, zdá sa, dodala akoby s úľavou.
Sára si všímala ako Marceline nohavice celkom zreteľne šuchocú, keď sa okolo nej pohybovala. Všímla si, že keď si čupla, nohavice sa napli a ešte viac telo obopil, poznala to sama a dávka vzrušenia takmer spôsobilo kalamitu. Vzájomne sa v malej kuchynke dotkli bokmi. Marcela ju jemne chytila za boky, aby nespadla a ukladala ďalej bez zastavenia.
Nič sa nedeje, kontroluj sa, prikazovala si vo vnútri Sára.
Marcela podala Sáre šálku s kávou a sama si sadla nie oproti, ale k nej na lavicu pri stene a preložila si tie božsky odeté nohy.
Sára zachytila jej pohľad do jej lona, inštinktívne spojila nohy a obrátila ich k Marcele. Úzky pásik kože nezmizol, ale naopak sa pohybom odhal ešte viac, ako by chcela.
Vie to? Musela si to všimnúť, určite si to všimla, že ju nosím…
Akoby sa to Marcely vôbec netýkalo, pozerala po kuchynke a živo sa zaujímala o praktické fungovanie.
Rukami si pritom prechádzala po šteklivých a hladkých stehnách, spájala dlane na napnutom kolene, akoby to bolo celé pripravené pre Sáru, ktorá sa ledva držala.
Sára sa pomaly postavila, osparvedlňujúc sa, že musí na toaletu a nechala Marcelu samú v kuchynke.
Dobehla na toaletu vyhrnula si sukňu druhou rukou rýchlo stiahla sikonky a nohavičky a krúživým pohybom ešte v stoji sa zbavila podráždenia vo víre sexuálnej extázy. Pár minút sa upokojovala, kým sa mohla vrátiť.
Marcela už sedela za počítačom a tvárila sa, že ju svet okolo nezaujíma.
Sára si sadla, nohavičky hodila do šuplíka a ešte chvíľu si dráždila pod koženou sukňou excitovaný klitoris cez pančušky.
Do schránky jej spadol mail od Marcely. Dychtivo a nerozvážne ho otvorila.
Ďakujem za príjemné posedenie v kuchynke. To je pravá koža? Pristane ti, Vieš to? - Sáru zasiahol blesk. Po chvíli sa rozhodla odpísať.
Som rada, bolo mi potešením, Áno, cítim sa v nej dobre.
Ako sa ti páčia moje legíny? Dlho som na ne naberala odvahu.
Sú úžasné. Sedia ti dokonale, napísala rozochvene Sára a rozpačito zazrela na Marcelu.
Tak rada by jej hladila boky, tak rada by sa dívala na to, ako sa v nich hýbe či sedí. Predstavy len veľmi nerozhodne zahnala.
Mňa zasa láka tá tvoja sukňa, musíš sa mi v nej ukázať celá. Zavolaj mi na toto číslo cez víkend, ak budeš chcieť., odpísala Marcela po niekoľkých minútach.
Sára videla ako sa Marcela zdvihla, zamávala jej a odišla.
Dúfam, že som nič nepokašľala?, napadlo Sáre.
Mala dnes dosť, na to, že chcela mať priebeh dňa pod kontrolou.
...