Moja poviedka nebude dlhá, ani to nebude moje po prvýkrát. Je to poviedka, ako už napovie nadpis nezabudnuteľný zážitok v romantickej podobe.
Ešte pár dlhších minút a budeš tu. Teším sa, že ťa znova uvidím. Bývame od seba veľmi ďaleko a preto je to vždy krásny deň, keď prídeš. Idem si urobiť posledné úpravy a môžem vyraziť. Príde mi správa, že za desať minút ma budeš čakať na parkovisku. Chcem tam byť načas, tak trochu rýchlejším krokom kráčam k menšiemu parkovisku. Už je skoro tma, ale ako sa blížim vidím prichádzať tvoje auto. Úsmev sa mi objaví na tvári, sadnem na stranu spolujazdca a objímem ťa. Najprv ideme na kávu. Rozprávame sa o hocičom, čo sme prežili za ten čas čo sme sa nevideli. Už tam z nás vyžaruje iskrenie. Celý čas máš ruku položenú na mojej nohe, alebo mi prechádzaš prstom po nej. Toto keď mi robíš sa nedokážem skoro na nič sústrediť. Akoby ma vyplo a len cítim teplo vyžarujúce z tvojej ruky. Usmievaš sa na mňa , ale stále udržiavaš konverzáciu v normálnej rovine. Ako náhle dopijeme kávu a ideme do auta. Napadne ma, že by sme sa mohli ísť previesť na jedno miesto, kde ak je jasno sú nádherne vidieť hviezdy a je tam príjemne aj súkromie. Dorazíme na to miesto, zaparkujeme na lúke a už nebráni nič v tom, aby sme sa oddali tomu čo nás najviac láka. Viem, viem, nemalo by sa takto hneď, ale túžba je silnejšia. Sladké jemné bozky sa premenia na čoraz viac vášnivejšie. Jeho ruky skúmajú moje telo. Nevynechá ani jeden kúsok. Mám iba šaty, čo mu jednoznačne uľahčuje cestu, vlastne ku všetkému. Celé telo mi horelo v spaľujúcom plameni chutí. Jeho ruka zablúdi v ten moment do môjho lona a začína ma hladiť po mojej maličkosti. Najprv len na povrchu. Akoby sa ani nedotýkal. Úplne ako motýlie krídelká. Dych sa mi pomaly, ale isto zrýchľuje, začínam byť už celkom dosť vlhká a ty mi dráždiš miesto citlivosti. Netrvá ani moc dlho a mám pocit, že to orgazmus sa neodkladne blíži. Už, už idem prežiť chvíľu, keď v tom momente prestaneš. Začudovane sa rozhliadnem okolo seba pohľadom ,,čo sa stalo“. Tebe sa na tvári usídli tajomný úškrn. ,,Poď von“ žmurkneš ale nič viac ku tomu nedostanem. Vyjdeme obidvaja von. Položíš na trávu deku. Podídeš ku mne a znova sa začne náš “roztúžený maratón“. Podlomíš mi nohy a spolu pomaly spadneme na deku. Naše jazyky hrajú spolu romantický tanec lásky. Znova mi tvoja ruka vojde pod šaty. No tentokrát už so všetkým ako sa patrí. Nečakám to hneď, ale tvoj prst vojde dnu do môjho vnútra. Ide to ľahko keďže ma zaplavili vody vzrušenia. Striedaš to aj s tvrdšími pohybmi, ktoré sú ako je známe v prijateľnej miere u mňa dosť vzrušujúce, aby som bola v raji. Je to veľmi príjemné. Na chvíľku prestaneš. Rozopneš si nohavice a trochu si pomasíruješ svojho kamaráta. Keď je pripravený, jemne s ľahkosťou ho vsunieš do mojej. Oni dvaja akoby pasovali ku sebe. Spoja sa v jedno. Po tom ako sa sami sebe prispôsobia, sa začneš hýbať. Najskôr pomalšie romanticky. Pozeráme sa na seba, hľadím ťa po chrbte a snažím sa napodobňovať tvoje pohyby, aby si mal lepší prístup. Dráždiš ma až sa môj tep preberie s rovnováhy a naisto sa zrýchľuje. Rovnako tiež aj tvoje pohyby. Sú čoraz viac intenzívnejšie a túžobnejšie. Príde mi akoby som bola v nejakom rúchu, kde sme len ty a ja. Jednou rukou mi stačíš dosť intenzívne prsník, čo ma zabolí, avšak zároveň aj prebudí väčšiu chuť. Hýbeme sa v rytme tichej hudby a naše vzdychy udávajú rytmus. Aj tvoja chvíľa sa blíži , vidím to na tebe. Chcela by som sa urobiť s tebou, ale prvýkrát to bude asi skôr.
Ešte chvíľu...áno, áno.. ,,Aaach“ a so slastným vzdychom prežijem výbuch energie. Hneď nato sa urobíš aj ty. ,,Aha padá hviezda“ zahlásim z nenazdajky. Pozrieš na mňa zvláštnym pohľadom a čakáš na vysvetlenie. Až v tom momente mi dôjde mi čo som vlastne povedala. Zahanbene sa usmejem a vysvetlím. Dáme sa dokopy a potom sa na tom iba zasmejeme. Ľahneme si ešte naspäť do trávy a oddychujeme. Vôbec ma netrápi, že je tma, neskoro a môže čokoľvek vybehnúť z lesa. Chcem si túto chvíľu udržať čo najdlhšie. A predsa nemáte len tak hocikedy to najkrajšie spojenie pod rúchom noci a nebom posiatym žiarivými hviezdami. Keď uznáme, že je najvyšší čas sa zbaliť, dáme si veci do auta a nasadneme. Pomaly vyrazíš a ideme naspäť do civilizácie. Na parkovisku, kde sme sa stretli už nie je skoro nikto, iba pár osamotených áut a sem tam v diaľke počuť niekoho na balkóne z okolitých bytoviek, iba pár osamotených áut. Ešte nejaký ten čas porozprávame si v objatí, no čaká ťa dlhá cesta domov, tak ťa nejdem zdržiavať. Rozlúčime sa a každý si ide po svojej ceste naprieč nocou.
Doma si dám rýchlu sprchu, oblečiem si nočnú košeľu a ľahnem si do svojej mäkkej postele obklopená vankúšmi. Napíšem ti poslednú správu a s pocit dokonalej pohody zaspávam. Dobrú noc a krásne sny.