Dlho som bol šťastne nezamestnaný. Nakoniec ma to tak štvalo, že som uvažoval o vážnej práci. Lenže, čo robiť, aby som sa nenarobil, bol v suchu a teple a zarobil. Na radu mojej sesternice, ktorá je zdravotná sestra som si urobil kurz opatrovatela. Najprv som bol v nemocnici. Po pravde, tá práca ma vôbec nenapĺňala. Starať sa o nevládnych dôchodcov, nič moc. Chcel som adrenalín. Niečo, .... proste niečo iné.
Raz po obede prišla sesternica. Povedala, že im priviezli veľmi ťažký prípad. Rodinu, ktorá mala haváriu. Je tam aj mladý asi 16 ročný chlapec. Museli mu amputovať obe nohy a pravú ruku. Strašné. Potrebovali by ošetrovatela, opatrovatela, ktorý by mu rozumel a vedel sa sním spriateliť. O dva dni som nastúpil. Zaviedli ma k tomu chlapcovi. Ležal, díval sa strašne smutným pohľadom. Prišiel som k nemu a pohladil po líci. Trošku sa usmial. Porozprával som mu, že budem jeho opatrovatel. Budem sa o neho starať. A urobím všetko o čo ma požiada. Staral som sa o neho tri týždne. Po tom, v jedno ráno, prišiel som za ním do izby. Normálny ranný rituál. Už som chcel odísť, keď ma chytil ľavou rukou, lebo pravú mu usekli od lakťa, a pošepol mi.
-"Dnes ťa budem veľmi potrebovať." a v jeho veľkých hnedých očiach som videl iskričku ktorá sa rozžiarila a ja som zostal úplne že paf. Možno som tušil o čo pôjde, ale radšej som na to nemyslel.
Na obed, nakŕmil som ho a odniesol na wecko. Keď som mu poutieral ritku, povedal, aby som ho neobliekal. Aby som ho odniesol do sprchy.
-"Ale , ešte ťa nemôžem sprchovať." povedal som.
-"Ale je tam lehátko." povedal on.
Srdce mi trepalo až v krku. Už som vedel čo bude. Ale bol som dobrý herec. Tváril som sa že netuším čo chce. Na chodbe nebolo nikoho, Jeho šaty som mu strčil do ruky, schmatol ho a rýchlo prebehol do sprchy. Zamkol dvere, položil ho na to lehátko. Vyzliekol tričko čo mal a bol úplne nahý. Jemne som ho začal hladiť po tele. Pomaly sa spresúval až dolu. Sledoval som, ako sa mu začal stavať penis. Bol nádherný. Prehrabol som mu gulky. Zavzdychal. Uchopil mu riadne navretého a tvrdého vtáka a rovnakým tempom som mu ho honil. Pišťal a vdzychal a ani nie do minúty mu začalo chrliť riadne veľa semena. Neprestal som. Pokračoval som ďalej. To som mu ho brhlil asi tri minúty. Naraz niekto zabúchal na dvere a stisol kľučku. V tom momente začal riadne striekať. Pochopil som. Myslel že je otvorené a načapaju nás. A ten moment prichytenia mu spôsobil, že sa okamžite urobil. Potom som ho rýchlo poutieral, obliekol a vyšli sme von. Odniesol ho do izby, uložil na posteľ. Ale ako ležal, videl som, že mu vták stále stál. Usmial som sa a podal mu roh paplóna aby ho držal nadvihnutý. Druhý roh som držal ja. Stiahol mu pyžamové nohavice a zasa začal pekne jemne honiť. Páni, nezabudnem, ako pozeral na dvere. Ako mal vyvalené oči, otvorené ústa. A ja som mu pekne honil. Naraz sa otvorili dvere. V tej sekunde zasa začal riadne striekať. Aj chcel chytro pustiť ten horný roh paplóna čo držal, aby sa zakryl, ale je som ten zadný stále držal hore. Tak aj on ho držal. Už dostriekal, ale do izby nevošiel nik. Nakoniec som zistil, že to jedna pacientka si pomýlila dvere.
-"Dobre. Na dnes stačilo." povedal som.
-"Jasne, aj zajtra je deň." povedal on a keď som ho poutieral, obliekol, zakryl, nechal som ho tak.
Tešil som sa na druhý deň. Aj chlapec sa tešil. Každý deň som mu ho vyhonil. Asi po dvoch týždňoch, keď som ho odniesol na wecko, ma napadlo niečo iné.
-"Toto ti už niekto urobil?" spýtal som sa.
Jeho pohľad prezradil, že nevie čo myslím. Oprel som ho o nádržku na záchode, roztiahol mu nohy. Stačilo, že som mu ho chytil do prstov a hneď sa mu postavil. Drobátko som ho pohonil, aby viac stuhol.
-"A pre boha nekrič." povedal som a zohol hlavu a vsunul si do úst jeho vtáka. Cuckal a lízal som jeho žaluď. Začul som len tenké íííííííí. a potom len vzdychy. Fajčil som mu ho asi tak pol minuty? Keď bolo počuť kroky, buchot a niekto vošiel na wecko. Cítil som ako ním trhlo, a jeho vták mi v tom momente tancoval v ústach a striekal semeno. Všetko som poctivo zhltol. A keďže mu zostal trvdý, urobil som mu to ešte raz. Už neprišiel nik. Potom som mu to robil každý deň na wecku, až pokiaľ si ho neodniesli domov. Myslel som na neho každý deň. Bolo mi za ním smutno. Už viac som taký prípad nedostal.