Pohádané slečny

Alena vyšla von z obchodného centra a zamierila ku zastávke. vtom uvidela bývalú spolužiačku Bibianu, s ktorou predtým chodila do základnej školy. "Ahoj, ahoj," pozdravili sa dievčatá.
"Čo tu hľadáš?" spýtala sa Alena. "Už dávno som ťa nevidela, odkedy si sa s rodičmi odsťahovala."
"Idem tak trochu nakupovať. Tu v meste je väčší výber všeličoho, než tam u nás."
"Keď máš čas, porozprávame sa trochu."
"Dobre," súhlasila Bibiana. ""Ty sa máš ako?"
"Nič mi nechýba," pochválila sa Alena. "Ja som šikovná. Viem si vždy všetko dobre zariadiť. A ako je tam, kde si sa presťahovala?"
"Nuda. Však si vieš predstaviť, že v takej dedine veľa zábavy nie je."
"Čo budeš robiť cez leto?"
"Nudiť sa."
"Nemáš nejakého chlapca, s ktorým by si chodila, ktorý by sa ti venoval?"
"Ešte nie. Asi nie je o mňa nejaký veľký záujem."
"Ja idem s chlapcami na výlet," oznámila Alena. "Už máme rezervovanú jednu veľkú chatu. Čo keby si tak išla s nami?"
"Akí sú to chlapci? Snáď nechceš povedať, že sa striedajú na tebe?"
"Čo si to o mne myslíš? Nie teda, že by som bola nejak proti tomu, keď niekto prejaví záujem,tak dobre. Ale chlapcov sa neboj, nebudú ťa obťažovať. So všetkými sa poznám dosť krátku dobu, ale navrhli mi, aby som išla s nimi. Tak sme sa všetci stretli a dohodli sme sa. Iste nebudú nič namietať, keď aj ty prídeš. Chata je veľká, máme ju celú rezervovanú. Budem mať pre seba samostatnú izbu a taká by mohla byť aj pre teba. Prispeješ nejakými eurami, drahé to nie je."
"Tebe to platia chlapci? Asi by som sa mala ešte porozprávať s nimi. Ale asi by som išla s vami. Tam v tej našej dedine sa iba nudím."
"To je tvoja chyba, že si nesmelá a nevieš nadväzovať kontakty. Ale chlapci iste nebudú proti tomu, aby si išla s nami. Budeš mať pohodu v peknej prírode, nazbierame si maliny, bude fajn."

Keď Bibiana prišla do chaty, ostatní už boli tam. Po krátkom zoznámení s chlapcami odišla Bibiana do svojej izby, vybaliť si veci. Onedlho prišla za ňou Alena.
"Tu som ti priniesla zbierku poézie. Pestrý výber všeličoho, rôzni autori. Iste sa ti bude páčiť. Ty si vždy bola taký poetický typ, že si sa nebláznila s nami, keď sme spolu chodili do školy, ale radšej si si niekde v kúte niečo čítala."
"Čo? Ja? Poetický typ?" zareagovala Bibiana. "To si úplne vedľa. Možno, keď som bola ešte v základnej škole, tak to tak bolo, ale teraz je už nejaká poézia na okraji môjho záujmu. Ale však ďakujem, keď už si to priniesla. Možno sa na to občas podívam."

Chlapci boli piati a spomedzi nich Peter najviac upútal pozornosť Bibiany. Ale aj Alena sa zamerala na neho.
"Ten Peter je dobrý, šikovný chlapec," uvažovala Alena. "A ešte k tomu aj z bohatej rodiny."
Ostatní chlapci sa správali dosť zdržanlivo a Peter neprejavoval nejakú iniciatívu a správal sa rovnako priateľsky k obidvom dievčatám. Alena, upriamená na neho, však vytušila problém, a tak sa osopila na Bibianu.
"Prečo si ty musíš všímať práve Petra? To mi robíš naschvál? Čo sa ty motáš okolo neho?"
"Ty mi nebudeš rozkazovať, s kým sa mám baviť a s kým nie. A Petrovi môžeš byť ukradnutá. Ty si asi myslíš, že keď máš veľké prsia, tak pôsobíš ako magnet, ktorému sa nedá odolať."
"Závidíš, že mám príťažlivejšie telesné proporcie ako ty? Ja som atraktívna a ty si chudera. Ale hlavná vec, že Petrovi sa páčim. A ty s tým nič nespravíš."
"Prestaň si takto namýšľať a uvedom si, že mňa si všíma viac ako teba," vysvetľovala Bibiana.
Alena tresla rukou do stola.
"Teba viac? Ty sprostá!"
"Tak, aby si vedela, sedeli sme spolu v tom bare pri chate a objednal mi pomarančový džús."
"Ty si naivná ako decko v puberte. Myslíš si, že keď ti kúpi džús, tak to znamená, že je do teba zamilovaný? Ale ty si nezaslúžiš ani ten džús. Tak niekam zalez a drž sa od neho čo najďalej."
"Keby si vedela rozmýšľať, tak by si pochopila, že Peter viac pozornosti dáva mne."
"Ty krava, prestaň chodiť za ním! Nebudeš upútavať na seba pozornosť, rozumela si?! A budeš sa držať čo najďalej od neho, rozumela si?!"
"Na to si ma sem pozvala, aby si mi nadávala?"
"Myslela som, že občas pôjdeš s nami na maliny a inak si budeš v izbe čítať básničky. Ale ty si ma sklamala. Ale nebuď naivná. Ty sa ťažko môžeš niekomu páčiť a takému chlapcovi, ako je Peter, už vôbec nie. Však si sama povedala, že tam v tej tvojej dedine ťa nikto nechce, že nie je o teba záujem."
Rozhovor sa prerušil, lebo chlapci práve išli okolo a Peter povedal
"Idem si niečo vypiť."
Keď to Alena počula, išla rýchlo za ním. Keď sa vrátila, pohŕdavo sa podívala na Bibianu.
"Tak, aby si vedela, mne objednal rum. A díval sa na mňa tak, že mi bolo jasné, že bude patriť mne. A ty zalez do svojej izby. Tam môžeš zúriť a vyplakávať, že teba nechce."
Táto predstava Alenu tak rozveselila, že sa nahlas rozosmiala. Dvaja chlapci išli okolo a jeden sa spýtal
"Alena, čomu sa smeješ?"
"Táto chudera je smiešna," ukázala Alena na Bibianu. Chlapci sa nechápavo podívali a išli ďalej.

Ráno, sotva Alena vstala, dostala nápad, že od radosti až poskočila.
"To je vynikajúce," pomyslela si. "To som dobre vymyslela. Však ja to vybavím."
Alena zobrala kľúč od chaty a išla na autobusovú zastávku. Odviezla sa do blízkeho mestečka, kľúč od chaty položila na pult a povedala
"Prosím si jednu kópiu."
Vrátila sa naspäť a požičaný kľúč nepozorovane dala na miesto.
"Bola som sa trochu poprechádzať," oznámila ostatným.
"Tak teraz sa všetko vyrieši," uvažovala Alena. "A nikto netuší, čo som vymyslela."
Po takých úvahách si Alena dala v bare dva rumy a v povznesenej nálade prišla za Bibianou.
"Vieš čo, myslím, že nemá zmysel, aby sme sa hádali. Navrhujem súťaž. Tá z nás, ktorá prehrá, musí prestať chodiť za Petrom, nesmie chodiť za ním a vyhľadávať ho. A okrem toho od tej, ktorá vyhrá, dostane prútom dvadsaťpäť po holom zadku. A chlapci sa budú na to dívať. Budeme ich mať ako svedkov, že je všetko tak, ako sme sa dohodli. Keď prehrám ja, dostanem bitku od teba a keď prehráš ty, tak ťa zbijem ja."
"Tak to si dobre vymyslela, keď dostaneš, čo si zaslúžiš a ešte bude od teba pokoj. Tak už povedz, čo si to vymyslela."
"Okrem toho," pokračovala Alena, "ty si zaslúžiš výprask, aj keby tu nijaký Peter nebol."
"Povieš už konečne, čo si to vymyslela?"
"Aby sme sa schovali v lese. Dnes poobede jedna z nás, zajtra poobede druhá. Tá, ktorá zostane v chate s chlapcami, počká s nimi dvadsať minút, aby sa tá, ktorá pôjde do lesa, zatiaľ stihla dobre schovať a potom ju pôjdu hľadať. Hľadanie sa skončí, až ju nájdu, alebo najneskôr vtedy, až sa slnko dotkne tých stromov na kopci. Odvtedy do pol hodiny sa tá, ktorú nenájdu, musí vrátiť do chaty, aby bolo jasné, že bola iba tu v lese a nie až niekde ďaleko za lesom. Keď bude dnes nájdená prvá z nás, tak sa poznačí, koľko je hodín a keď bude zajtra nájdená aj tá druhá, tak prehrá tá,
ktorá bude nájdená rýchlejšie. A keď bude nájdená iba jedna z nás, tak prehrala."
"A čo keď chlapci budú takí prekvapení, že nebudú mať chuť na to?"
"Keď im vysvetlíme, že sme sa tak dohodli, iste budú súhlasiť. Potešia sa, že niektorú z nás uvidia vyzlečenú. A keď zdôrazníme, že je to naša dohoda, tak iste prikývnu. Ale potom už nesmieš protestovať."
"Prečo by som mala protestovať?" spýtala sa Bibiana. "Mám chuť súhlasiť, lebo je isté, že si poriadnu bitku naozaj zaslúžiš a keď potom ešte prestaneš chodiť za Petrom, tak to bude dobrá výhra. Počkaj, rozmyslím si to, potom ti poviem."
"Snaž sa rozmyslieť si to ešte doobeda."

Bibiana odišla do lesa, či tam nájde vhodný úkryt. Hrubých stromov, za ktorými by sa dalo schovať, nebolo veľa, hustého krovia tiež málo. Ale na kopci, pri veľkej skale, našla vysoký strom, ktorého dolné vetvy boli dosť nízko nad zemou.
"To by mohlo byť dobré," pomyslela si Bibiana. "Tam hore sa dívať nebudú. Ešte treba skúsiť, či sa tam dá vyliezť."
Dalo sa. Vetvy hore boli tak, že sa tam dalo dosť pohodlne sedieť aj stáť.
"To je dobré," pomyslela si Bibiana. "Alena bude utekať pred nimi, schovávať sa za stromami, stúpi na nejaké suché vetvičky, zapraská to, zašuchoce a prezradí sa. Tak ju nájdu. A ja budem hore na strome potichu a budem mať prehľad, až kým nepôjdu z lesa preč."
Bibiana sa vrátila do chaty a išla za Alenou.
"Tak som ti prišla povedať, že sa môžeš tešiť na ten výprask, ktorý dostaneš. A nezabudni, že to bol tvoj nápad."
"Tak súhlasíš s tým, čo som navrhla?"
"Áno, nech je tak, ako si to vymyslela."
"Tak to som dobre vymyslela," pomyslela si Alena. "Ale ešte nevieš, ako to dopadne."

Dievčatá hneď zorganizovali stretnutie s chlapcami.
"Chceme vám oznámiť, že sme sa hrozne pohádali," začala Alena.
"A my vás máme rozsúdiť?" spýtal sa jeden chlapec.
"A prečo ste sa pohádali? O čo ide?" spýtal sa druhý chlapec.
"Ide o to, že Bibiana je drzá a sprostá," povedala Alena.
"Alena je taká," povedala rýchlo Bibiana.
"Tak sme sa dohodli, že sa schováme v lese," pokračovala Alena. "Dnes jedna z nás a vy ju budete hľadať spolu s tou, ktorá zostane s vami. Zajtra poobede sa schová tá, ktorá bude dnes s vami a spolu ju budete hľadať. Prehrá tá, ktorú nájdete, alebo ak nás nájdete obidve, tak prehrá tá, ktorú nájdete za kratší čas. A potom tá, ktorá prehrá, dostane od tej druhej pred vami dvadsaťpäť prútom po holom zadku."
"A to prečo?" spýtal sa Peter.
"Preto, lebo si to navzájom prajeme, jedna druhej," vysvetlila Bibiana.
"A čo keď nenájdeme ani jednu z vás?" spýtal sa jeden chlapec.
"Určite aspoň jednu z nás nájdete," povedala Alena. "Ten lesík je dosť malý a času máte dosť."
Chlapci sa dívali jeden na druhého a potom jeden z nich povedal
"Tak aspoň uvidíme niektorú z vás vyzlečenú."
"Tak dobre," povedal druhý chlapec. "Keď už ste sa tak dohodli."
Ostatní prikývli.
"Potom dáme na vás pozor, keď bude jedna z vás dostávať výprask od tej druhej. Čo už s vami. Nech je, ako ste sa dohodli," povedal ďalší chlapec.
Ešte si upresnili detaily a dohodli sa, že poobede sa prvá pôjde schovať Bibiana.

Keď Bibiana odišla, chlapci s Alenou dvadsať minút počkali a potom išli do lesa. Chodili po lese a Alena už začínala byť netrpezlivá, lebo slnko už bolo dosť nízko. Potom jeden z chlapcov sa podíval hore a bolo jasné, že sa nedíva len tak do neba. Podívali sa tiež a zbadali Bibianu, ako sedí hore na strome.
"Tak čo, blbá Biba?" vykríkla Alena. "Sedíš na konári a je ti dobre? Tak zlez dolu! Našli sme ťa."
Bibiana zliezla zo stromu.
"Keď našli mňa, tak nájdu aj teba. Lepšiu skrýšu nevymyslíš. Teba tak dlho hľadať nebudú. Tak sa ešte neteš."
Spolu išli do chaty. Bibiana myslela na to, že ju hľadali naozaj dlho, a tak má ešte šancu vyhrať, lebo Alena sa iste tak dobre neschová.

Na druhý deň Alena odišla do lesa, chlapci s Bibianou počkali a potom ju išli hľadať. Alena ich pozorovala, schovaná za stromami a keď vyšli von z chaty, okľukou cez okraj lesa utekala naspäť. Odomkla si náhradným kľúčom, vošla do chaty a zamkla za sebou.
Tak, teraz ma môžete hľadať, koľko chcete," pomyslela si.
Zatiaľ chlapci s Bibianou chodili po lese a hľadali usilovne, ale márne.
Keď Alena videla, že vyšli von z lesa a prichádzajú, vyskočila von zadným oknom, ktoré bolo vždy otvorené a utekala okľukou do lesa. Potom sa zase vrátila do chaty.
"Tak tu som. Nenašli ste ma."
"Kde si bola?" spýtal sa jeden chlapec.
"V lese. Dobre schovaná."
"Tak to si bola naozaj dobre schovaná," povedal druhý chlapec. Preskúmali sme celý les, ale nenašli sme ťa."
"Vieš ty hlúpa, čo to znamená?" spýtala sa Alena Bibiany. "Dostaneš, čo ti patrí."

Všetci sa zhromaždili v najväčšej miestnosti v chate.
"Tak, je to jasné," vyhlásila Alena. "Teba našli, mňa nenašli. Ja som vedela, že to dobre dopadne."
"Čo už, keď som prehrala," vzdychla rezignovane Bibiana.
"Máš sa na čo tešiť," povedala Alena posmešne. "Takú hanbu si ešte nemala. Dostaneš výprask na holý zadok pred chlapcami."
"Kedy to bude?" spýtal sa jeden z chlapcov.
"Čím skôr, tým lepšie," povedala Alena. "Počkajte, idem zohnať poriadny prút."
Alena odišla a odbočila za chatu. Prišla naspäť s dlhým brezovým prútom.
"Čerstvo odrezaný. To bude zábava."
Zase sa otočila k Bibiane.
"Ja by som sa na tvojom mieste od hanby pod zem prepadla. A teraz dolu šaty! Aby si už ležala na stole! To bude zábava!"
Bibiana si začala rozopínať šaty.
"Počkaj moment," povedal jeden chlapec. "Zdá sa, že pod šatami máš iba podprsenku a nohavičky."
"Chápem, čo chceš povedať. To by asi naozaj bolo divné, keby som na sebe mala iba podprsenku, keď už si gaťky musím vyzliecť. Dobre, chlapci, uvidíte ma holú."
Bibiana si vyzliekla šaty a prehodila ich cez operadlo. Potom si rozopla podprsenku.
"Nehanbíš sa, takto sa tu vyzliekať?" spýtala sa Alena. "Každé poriadne dievča by sa triaslo od hanby. Aspoň by si sa mohla dobre začervenať, ako sa patrí."
"Alena, prestaň s tým už," povedal Peter. "Vyhrala si tú vašu súťaž, tak načo toľko rečí."
"Všetci by ste sa jej mali posmievať," povedala Alena.
Bibiana sa podívala na chlapcov, potom si pomaly vyzliekla nohavičky a nahá stála pri stole.
"Hanbíš sa, že áno?" spýtala sa škodoradostne Alena.
"Strašne," povedala Bibiana, akoby sa jej to netýkalo.
"Aspoň, že tak!" vykríkla Alena. "Si celkom neschopná! Ani hanbiť sa poriadne nevieš! Ľahni na stôl! A rýchlo! A vy ju dobre držte!"
Peter sa postavil oproti Alene z druhej strany stola a povedal
"Ja budem počítať."
Alena bila Bibianu, čo jej sily stačili a Bibiana plakala a kričala, ale nie až tak, ako by chcela Alena. Peter potichu počítal a potom nahlas povedal
"Dvadsaťpäť."
Alena odložila prút.
"Mrzí ma, že som navrhla iba dvadsaťpäť a nie päťdesiat. Ale na to som mala skôr myslieť. A vy čo sa dívate jak vo sne? Ani ste ma pritom nepovzbudzovali."
"Zdá sa, že nebolo treba," povedal jeden chlapec.
Bibiana vstala zo stola.
"Už vieš, aká si hlúpa?" spýtala sa Alena.
Bibiana neodpovedala. Stála pri stole a utierala si slzy.
Alena venovala Petrovi svoj najkrajší úsmev a odišla s nosom dohora, spokojná so sebou ako ešte nikdy.

Bibiana sa nezdržovala s obliekaním a išla nahá do kúpeľne. Odrazu sa otvorili dvere a vošiel Peter. Díval sa na nahú Bibianu a povedal
"Bibiana, ty si veľmi pekné dievča. To som ani netušil, že si taká pekná. Aj to sa mi páčilo, že si nemala problém s vyzliekaním a že si tak statočne prijala, čo ťa čakalo, hoci to iste nebolo pre teba ľahké."
"Ďakujem za pochvalu," povedala Bibiana. "Snažila som sa správať tak dobre a prirodzene, ako sa dalo v takej situácii. Idem sa už obliecť"
Bibiana odišla.
Ráno prišiel Peter za Bibianou do jej izby.
"Ahoj, moja pekná, statočná Bibi. Ako sa cítiš po tom včerajšku?"
"Ďakujem, celkom dobre. A ty?"
Tiež dobre. Snívalo sa mi o tebe."
A tak Peter začal chodiť za Bibianou a postupne sa zoznamovali. Ešte ani neskončilo leto a začali sa prípravy na svadbu. Bolo pozvaných veľa hostí a prišli všetci okrem naštvanej Aleny.

Komentáře

Nový komentář