Sú to dva roky spätne, čo sa to stalo … Som normálny priemerný občan Blavy, ktorý sa počíta k tej tzv. strednej vrstve … Volám sa Juraj Stuparič, je mi 35 rokov, som vysokoškolák, ing.architekt zamestnaný v jednej veľké stavebnej firme v Bratislave, ktorú nebudem z pochopiteľných dôvodov menovať, aby niekto nepovedal, že jej robím reklamu. Som so svojou ženou Ingrid, ktorá má 30 rokov, 6 rokov ženatý. Manželka je profesorkou na jednej bratislavskej strednej škole, kde učí matematiku a fyziku.
Deti sme vtedy ešte nemali. Nie, že by sme ich nechceli, naopak. Len sa nám to nejako za tie asi tri roky, čo sme na bábetku robili, nedarilo. Ale čo, nehádzali sme flintu do žita. Na pokusy s umelým oplodnením alebo prípadnú adopciu bolo ešte času až až. Moja žena Ingrid je tiež normálna Slovenka, ktorá sa nevymyká priemeru. Je pohľadná v tvári, má svetlohnedé vlasy strednej dlžky sťahované vzadu do drdola, okuliare na diaľku a pod nimi sivomodré iskrivé oči. Postava 168 cm vysoká a 62 kg vážiaci, prsia medzi 2–3, trochu vyklenutější bruško, trochu širšie boky, stehná aj guľatý zadok, proste mala takú plnoštíhlu figúru, takže to rozhodne nebola žiadna načančaná, zmaľovaná a vychudnutá modelka, ktoré sa teraz stále všade vyzdvihujú. Ja nikdy na také typy nebol, ale skôr na tie slovanské … Však viete, čo mám na mysli.
Pretože sa nám nedarilo bábätko spraviť, obaja sme absolvovali vyšetrenia, ale obaja sme boli uznaní ako reprodukcie schopný. Vraj to môže byť v našej psychike, že moc chceme a tiež tým, že žena si moc stráži tie svoje plodné obdobie … Skrátka nám bolo odporúčané, nech to necháme na matke prírode, že ono to príde vraj samo. Aj tak je naše manželstvo harmonické a v sexe si vzájomne vyhovujeme. Ingrid je síce taká konzervatívna … Nerada mi fajčí vtáka, neznáša anál a keď som párkrát nadhodil, či by skúsila trojku spolu s iným mužom alebo zoznámenie s iným párom s možnou výmenou partneriek, tak to kategoricky odmietla a div že som nebol za sviniara. Preto som to už radšej ani neskúšal aj keď istý podiel kandaulismu vo mňa je a predstavy z mojej strany by boli.

Tak sme žili ďalej svoj možná fádny život, ktorý sme delili na prácu, trochu kultúry, športu (ja – plavanie si a tenis, žena – plavanie si a aerobik), výkendové občasné návštevy po známych a príbuznych, v zime občas výkend na lyžiach a v lete dovolenka niekde pri mori. Do toho samozrejme večerný manželský sex tak asi 3× do týždna s dôrazom na manželkine ovulácie, ktoré si strážila.

Bývame v rodinnom dome na kraji Bratislavy, ktorý sme si kúpili hotový na hypotéku od developerskej spoločnosti. Je to pokojná štvrť aj pokojná ulice. Ľudia si tu moc susedov nevšímajú.

Raz na konci júna, asi tak týždeň pred prázdninami sa to stalo…
Mohlo byť asi pol hodiny pred polnocou. So ženou sme spali v našej spálni. Vonku teplá noc, takže sme mali pootvorené balkónové okno do záhrady. Spálňu máme totiž na poschodí. Neviem ako, ale zrazu sa v našej spálni rozsvietilo … Silné ruky zo mňa odhodili prikrývku a za ruky ma strhli z nešej manželskej postele … „Jurij Stupárič ??!!! Iménie !! Skaží!!! Iménie!!! Ty Júraj Stupárič, da ??!!!“ reve na mňa druhý. Keď som sa trochu zvykol na tmu, vidím v našej spálni štyroch chlapov, také namakané búchače, dvaja z nich sú s vyholenými lebkami, ruky majú potetované, hovorí po rusky alebo ukrajinsky, to nerozoznám … „Áno … jo Ja som Juraj Stuparič, čo chcete ??? Čo tu robíte ???“ zareagoval som vydesene.

„Prišli sme si pre peniaze, pre tých tritsaťpeť tisíc eur, ktoré dlhuješ pánu Kovalskému, pametáš sa!!?“ spustil další z nich, který je asi vedl. To byl očividně Slovák. „Aký dlh?? Ja mam len hypotéku u Tatrabanky na tento dom, ale iný dlh ja nemám… To musí být nějaký omyl“, snažil jsem se jim vysvětlit. „Si Juraj Stuparič? Si, tak sa nevyhováraj !! Dlhuješ pánu Kovalkému, takže kde sú tie peniaze!?“ povedal ten muž a druhý mi vrazil facku chrbtom ruky. Potom priletela ďalšia a ďalšia , až sa mi spustila z nosu krv… aj zo rtu. „Ja…ja nepoznám žiadneho pána Kovalského…“, vravel som bezmocne. Moja žena to videla, ale nezmohla sa na nič, len na pláč a panický vrieskot: „Choďte preč! Nič sme neurobili! Nechajte môjho muža, preboha nechajte ho!“ Rovno predo mnou schytala od jedného z nich facku až upadla k zemi a sadla na riť… Ako ma mlátili, skoro som strácal vedomie a tak ma prestali mlátiť… Jeden z nich mi priložil k hlave pištoľ, druhý kričal, že sa nemám hýbať a držať ruky za chrbtom… Krv sa mi mňa valila z nosu aj hlavy a túžil som po tom, aby ma moja manželka takto nevidela…Citil som sa pred ňou ponížený… Jeden z nich ju ale zrazu chytil za vlasy a surovo si ju pritiahol k sebe… Ingrid len hekla a nadalej bolo počuť jej plač… Mala na sebe červenu bavlnenu nočnu košielku, ked nás už tak hrubo vytiahli z postele… Klačal som pred nimi celý zakrvaveny v trenkach s pištolou za hlavou… Ten, ktorý moju ženu drží za vlasy, si náhle rozopol rázporok na nohaviciach a poviedal vreskucim hlasom: „Tvoja baba si to teda musi odpracovat!! Tak fajči, ty kurva, lebo ti zastrelíme tvojho manžela!!!“ a na to vytiahol kokota iste väčšieho než mám ja. Ingrid sa vzpierala, ale zakaždým, keď vykríkla, tak dostala facku. Ale nakoniec moja vzlykající a šokovná manželka predsa len otvorila pusu a neochotne až s odporom mu vzala chvost do úst a začala mu ho rádoby fajčiť. Chytil ju za no hlavu a vrazil jej čurák hlbšie do pusy, určite ho mala až u mandlí. Začal som so sebou zúfalo hádzať a pokúšal kričať. Dostal som ale kopanec, až mi som cvakol zubami a zatmelo sa mi pred očami … V jej ustach sa vytriedal druhý vták a ona už to robila, akokeby ju to skutocne bavilo… Vo mne sa striedaju rôzne pocity: Robi to len preto, aby ma zachranila, alebo sa jej to naozaj páči? Verím, že sa jej to nepáči, no vyzerá tak presvedčivo, akokeby to už robila roky… Pritom vždy odmietala fajčenie ako cosi eklujúce a tiež trojku s dalším mužom a mnou… Doboha! Zrazu k nim pristupi štvrty, chytil ju za vlasy a dal jej facku, potom dalšiu… Chcem to zastaviť, ale bojim sa, že v mojej hlave skončí gulka… Som sebec aj zbabelec a tak sa len pozeram, ako si s mojou Ingridkou robia čo chcu… Zrazu jej ten velká holohlavý nabúchnec strhne nocnu košelu, takže Ingrid je nahá za smiechu tých ostatných… „Keď nemáš peniaze na splatenie dlhu, tak si zatiaľ vybetreme úrok v naturáliách, ty chumaj zasratý! Hahaha … Dojebeme tí starú, Stuparič … Nevadí ti to, však … hahaha? Tak sa pozeraj, treba sa jej to s nami bude páčiť … chachahchacha … tu Vasil má veľkého kokota …“, hovoril ten ich kapo s bezohľadnou zhovädilosťou. Na to ju dvaja chytili za ruky a hodili ju na našu manželsku posteľ ako vrece zemiakov. Dvaja si k nej vliezli, každý z jednej i druhej strany a tretí sa jej pchal medzi nohy. Obdivovali jej prsia a ty dvaja po stranách jej je drsne mädlili, plieskali ju cez ne, ťahali za bradavky, až ich mala úplne červené a zdurené. moja žena pochopiteľne začala revať: „Nieee, pustite ma!!! Ja nechcceeem!!!!“ a vydesene so sebou krútila, zmietala a hádzala. Keď potom musela znášať ruku toho tretieho na svoje kunde, zmenil sa jej krik v zúfalý rev, až v kvílenie, ale tí zhovadilci sa tomu len smiali. Chvíľku sa ten tretí, ten holohlavý čo sa mal volať Vasil medzi jej stehnami snažil svojim vtákom asi nájsť vstup do jej vagíny. Ked zrazu našiel čo hľadal, tak do nej vnikol. Vlastne do Ingrid toho svojho dlhého tlstého vtákaj bezohľadne so satyrskou škerí v ksichtě vrazil či priamo vypchal, o čom svedčilo manželkine tiahle, bezmocné až srdcervúce: „Niéééééééééééé!!!!!“ čo sprevádzala hádzaním hlavou sem tam. Hneď ju začal vagínu trtkať až sa celá otriasala a nič jej nebolo platné neustále revanie: „Dóóósť, ja nechceeem!!! Nieeeee!!!! Juráááááj!!! To nieeeee!!!!“ a hrabanie nohami alebo pokusy o hádzanie mostov. Zatiaľ čo ju ten Vasil, možno Rus či Ukrajinec, jebal, ty dvaja po jej bokoch ju držali ruky a plienili jej pritom kozy rukami i hubami … Bol som zúfalý, ponížený, bolo mi Ingrid ľúto a lomcovala mnou bezmocná zlosť. Zároveň mnou ale prechádzalo také zvláštne tetelivé, doteraz nikdy nepoznané vzrušenie. Ona sa už ani po chvíli nebránila, bola tým omráčenán, ale pri vedomi… Manželka sa ohýbala a bolo na nej vidieť na jednej strane vnútorný odpor, ale na strane druhej ako mu ide inštinktívne ľahučko v ústrety jeho prirazom. Dokonca začala vzdychať a bolo vidieť, ako si užíva to vynútené jebanie. Myslím, že takého kokota v seba este nikdy nemala. Až teraz, bez bez pripravy a od cudzieho chlapa, neznámeho cudzinca, možno aj kriminálnika Uvedomil som si, že moja žena je úplne nechránená a to hovädo nemá kondóm … Veď má plodné dni, ovuláciu …!!! Večer pred spaním sme zase súložili, aby sme skúsili šťastie … On ho nevyberie!!! On sa urobí do nej!!! Ježišikriste, čo keď sa… ten bastard sa do nej vystrieka a vystrieda ho druhý a tretí…????? preháňali sa mi hlavou zúfalá fakty, zatial čo moja žena ležala a vôbec sa nebranila… Zmierila sa s osudom… Bože, ako hlboko sme museli klesnúť ?! Ingrid sa pod jeho už rýchlymi prírazy cela húpala tam a späť, stonavo vyhekávala, určite ho cítila na svoje maternici ako jej s každým prírazov búši žaluďom do krčka maternice. Možno ju to trochu bolelo, ale to jej hekanie nebolo už vôbec zúfalé, nešťastné, plačlivé. Ona sa už zmierila so svojím ponížením, svoju potupou … Musela vedieť, ako je to riskantné a čo jej hrozí, ale ona to prijímala ako osud a ja som sa desil, že sa jej to dokonca už páči, že jej to vzrušuje a spôsobuje pohlavnu rozkoš … „Ščo, suka, ty ljubyš mij chlen? Ja budu, ja mav spravy“, začal ze sebe vyrážet ten potetovaný holohlavec jménem Vasil. Zrazu ho do nej napchal až po koreň a tuho a hneď na to zareval víťazoslávne: „Tak … tak … Zaraaaz!!!“a Ingrid na to: „Jááááj … áááááj … nieee!!!“ Bolo mi jasné, že ten hajzel do vagíny mojej manželky pumpuje svoje semeno špric za špricom a mne nasadzuje kapitálne parohy ako chumajovi. Bol som tam za somára. Keď bol hotový, prenechal miesto medzi jej nohami ďalšiemu a zase sa to opakovalo. Už rezignovala, podvolila sa a držala. Pritom hlasno ochkala do ritmu pohybu jeho penisu v sebe. Dokonca sa pritom aj urobila. Zrazu sa začala chvieť, zajakavo začala jojkať, trhane so sebou zmietať… Aj on sa do nej spravil napno. Keď ju trtkal tretí, začul som v jej hlase blažené stonanie..„Ozaj je to stetka, ona si to ešte užíva…“, vravel ten, čo ma strážil. Ten tretí mal výdrž a bušil do nej silnejšie a silnejšie… A ona silnejšie a silnejšie stonala a hekala…Vidim, ako sa jej svaly sťahuju a viem, ze prichadza jej orgazmus, ktory tak dobre zpoznam… Moja žena sa zmietala v krčoch pri tom bastardovi…„Veď ona strieka, ona dosiahla mokry orgazmus, čo mne sa za tych par rokov v manželstve nepodarilo nikdy ???“… A ten bastard škodoradostne: „Pozeraj, ty zasran…, tej tvojej kurve sa to páči…“ Keď sa do nej vysemenil aj tento, šiel si uľaviť aj ten čo ma celý čas strážil s pištoľou pri hlave. Ale bola to od neho už iba rychlovka. keďže boli hotový všeci, Jeden z tych bastardov povedal: "O tri dni přídeme zas. Buď zoženieš tu škváru a ak nie..." Nedopovedal, lebo mu zavonil mobil. „Áno šéf?“ ohlásil sa. „Čože? Neozaj? Dobre " a zamačkol to. "Tak chlapi, zmena…Tu je to omyl, sme na zlej adrese, toto neni ten Stuparič, ktorého hľadáme…, len zhoda mien … Takže prepáč, kamoš, moc sa ospravedlňujeme … Ale nabíjačka je to dobrá“. A zrazu boli preč. Zmizli ako para nad hrncom. Ingrid ležala stále nahá, vyjebaná, plná ich spermií, úplne zničená, zatiaľ čo ja sa sťažka zdvihol na nohy a odbelhal sa ošetriť a umyť do kúpeľne. Potom sa tam dobelhala aj moja žena a snáď hodinu sa sprchovala.

Tú noc až do rána sme nezaspali. Obaja sme sa pomaly prebúdzali z škaredého sna. Chcel som to hneď ohlásiť na polícii, ale kategoricky to odmietala. Ingrid ma zaprisahala, že sa o tom nesmie absolútne nikto dozvedieť, že takúto hanbu by neprežila.. Chápal som ju. Aj ja by som sa cítil pred tými poliši ako totálny blbec. Ráno bola našťastie sobota. Ja som potom v robote zaklamal, že som liezol na strom na marhuľku, ktorú máme na záhrade, že sa so mnou ulomila vetva a ja asi zo štyroch metrov spadol, takže som si rozsekol peru, rozbil nos, udrel sa do hlavy, preto ta hrča aj pod okom ten monokel . Všetci ma vtedy ľutovali. Ingrid mala zase do konca školského roka ešte týždeň a tak sa hodila marod. No trvalo jej to dva týždne než to rozdýchala a než sme sa s tým obaja psychicky vyrovnali.

Ked už jej bolo lepšie, prišla dalšia rana… Moja zena nedostala o dva týždne menštruáciu… Stať sa to za iných okolností, asi by sme si otvorili šampaňské a radovali sa z toho, že konečně sa nám zadarilo spravit dieťa. Pravda, nevedeli sme, či to dieťa nie je moje, pretože ten večer pred tým prepadnutím sme sa s Ingridkou milovali a ja sa do nej povinne urobil. No ale mal som zlé tusenie … Kúpila si gravitest a vyšiel úplne pozitývně. Bola v tom. Povedal som svojej žene svoje obavy, že to dieťa, ktoré čaká je s najväčšou pravdepodobnosťou jedneho z tých bastardov, ktorý nás prepadli, mne dobili a ju znásilnili. Bol som presvedčeny, že to dieta si nechá vziat, no z jej úst pririšla najchladnejšia sprcha, ktora mi ubližila viac, ako všetko doteraz. Ingrid mi povedala: „Vždy si vedel, že som zásadne proti potratom a zásadne budem aj teraz… Buď sa so mnou rozvedieš, alebo si to dieta nechame!!!“ …A ja nevedel ako reagovať…„Budem sa starat o toho pancharta, ktorý mi bude pripominať tu osudnu noc? …Čo ak je to dieta z jej jediného mokrého orgazmu, ktorý zažila?“ Keď som teda manželke povedal, že sa s ňou rozviesť nechcem, že ju milujem, tak mi povedala: „Dobre, takže za tým čo sa stalo urobíme obaja hrubú čiaru a už nikdy o tom nebudeme hovoriť … Vitěsníme to z hlavy, jednoducho sa to nikdy nestalo a to dieťa, ktoré teraz konečne čakám a na ktoré sme sa spolu tak tešili bude moje, tvoje, jednoducho naša, áno?! To dieťa za nič nemôže …, úbohé bábätko".
"Dobre, bude naše“, povedal som rezignovane „Ale čo keď bude mať IQ tekvice po svojom biologickom otcovi?! Premýšľala si o tom? Bude ti pripomínať do konca života ten akt hnusu a poníženia… Budeš vôbec schopná mať niečo také rada? " skúšal som to psychologicky …“Veď ten genetický materiál, čo ti jeden z tých štyroch zasranov odovzdal, nie je nijako kvalitný … nič si nenahovárajme … ", dodal som. Svoju ženu lubim a tak som to zhrýzol a držal papulu.

Vedel som, že psychika mojej dobrotivej ženy dostane zabrať. Je asi len málo mužov, ktorí by doma zniesli ženu, ktoré rastie brucho zo znásilnenia. To jednoducho muži nie sú schopní pobrať! Ja ano. Na druhu stranu je asi málo žien, ktoré dokážu tento šokujúci zážitok premeniť na niečo krásneho, tehotenského, nežného a orientovať sa len na dieťa, ktoré touto cestou vzniklo. Ingrid je takovou ženou. Koľko žien je schopných túto psychickú záťaž uniesť? A pritom to dieťa v sebe prinajmenšom rešpektovať, nie nenávidieť? Moja teda hej… Snáď toho bola príčinou tá jej predchádzajúca túžba po dieťati. to naozaj neviem, len sa domýšlam.

Pre mňa to teda je dosť na nervy. Bol som pri tom, keď jej celý august bolo každé ráno zle na zvracanie, mal som ju pred očami, keď sa večer u chladničky nezriadene pchala, videl som ako sa mi od konca septembra zaobľovala a ako sa jej potom pomaly ale isto guľatí brucho … Skrátka tehotenstvo mojej ženy mi chtiac nechtiac svojimi fyzickými prejavmi pripomína kto jej obťarchal a kvôli komu jej to brucho rastie, to sa nedá ignorovať… Zaujímalo by ma, ako tieto fyzické pripomienky počatia asi znáša ona … Ako som vravel, ja držím papulu. Dokonca som ju držel, keď mi pred necelým mesiacom po návratu z ultrazvuku Ingridka oznámila, že čakáme dvojičky. Bingo. len som sa ten večer riadne ožral…

Ingrid je v tehotenstve zrazu veľmi zodpovedná. Musím s ňou chodiť na prechádzky, ona chodí na tehotenské cvičenia, do poradne, berie všelijaké vitamíny a chodí skoro spať. Na sex s ňou ako s těhulou nie je pomyslenie. Ona nechce, ja ju nenútim, a tak si ho naháňam a stále sa mi dokola pred očami odvíja dej tej noci, toho ako mi ju tí štyria búchači zjebali a oplodnili. Desím sa toho, že ma to vzrušuje stále viac …

Fanyn