Mal som 15 rokov a nastúpil som na strednú školu. Po slávnostnom nástupe na školskom dvore a po príhovore riaditeľky nás starší študenti odviedli do našich tried. Hneď ako som vošiel do triedy, ostal som stáť vo dverách ako obarený. Samé baby. "Tak to je super", pomyslel som si a hneď som sa porozhliadal, ku ktorej kočke si prisadnem. Zbadal som, že z poslednej lavice na mňa niekto máva. Lepšie som sa pozrel a spoznal som svojho kamaráta Petra, ktorého som naposledy videl v pionierskom tábore pred asi 5 rokmi. Povedal mi že je rád že som tu, lebo sa obával, že bude sám medzi 28 babami. Tak som si sadol k nemu a hneď sme začali obzerať nové spolužiačky a každú sme stručne ohodnotili. Petrovi sa páčili skoro všetky, len mne žiadna nepadla do oka. Vtom už vošla triedna, privítala nás a viedla tie reči okolo štúdia, veď to poznáte. Vtom sa ozvalo klopanie na dvere, ktoré sa vzápätí otvorili a vošla ešte posledná spolužiačka, ktorá sa predstavila ako Zuzana a ospravedlnila sa za meškanie. Spomenul som už, že to bola najkrajšia baba akú som dovtedy videl? Sadla si na posledné voľné miesto, ktoré bolo zhodou okolností priamo predomnou. Hneď ako som ju zbadal, srdce sa mi rozbúšilo a nemohol som z nej spustiť oči. Nádherná blondýnka s krásnou postavou a nádhernými očami. Vynikala nad všetky ostatné spolužiačky. "Tak si si už konečne vybral aj Ty", zahlásil Peter s úškrnom a ja som len mlčký prikývol.
Na odborné predmety našu triedu rozdelili na dve skupiny - podľa abecedy. Čo čert nechcel, Peter bol v tej druhej skupine. "Takže na odborných budeme každý v inej skupine obklopený samými babami", povedal s miernym zachvením v hlase Peter. "ČO už, nejako to vydržíme", povedal som mu na to. O to však bola väčšia moja radosť keď som zistil, že Zuzana je v tej mojej skupine. Hneď na druhý deň prvá hodina bol odborný predmet. Tentokrát som kôli meškaniu autobusu prišiel neskôr ja, tiež som sa profesorke ospravedlnil a šiel som si sadnúť. Keď som sa rozhliadal po triede po nejakom voľnom mieste, až mi skoro vyrazilo dych. Jedno jediné voľné miesto bolo vedľa Zuzky, ktorá mi pohybom ruky naznačila, že si mám sadnúť k nej. Tak som zaujal miesto a počúval výklad profesorky, ktorá rozprávala o výrobných faktoroch. Lenže jej slová išli jednym uchom dnu a druhým von. V mojej mysli bola jediná vec - tá nádherná bytosť sediaca vedľa mňa.
Odvtedy som sa stále zdržoval v jej blízkosti a stali sa z nás veľmi dobrí kamaráti. Bohužiaľ - "Len" kamaráti, čo ma veľmi trápilo. Zo Zuzaninej strany som nebadal žiadny záujem o niečo viac ako len o kamarátstvo. "Uvidím ako sa to vyvinie ďalej", povedal som si. Pomaly sa končil školský rok a my sme sa mali rozhodnúť kam na koncoročný výlet. Rozhodli sme sa pre Terchovú. Konečne nastal ten deň a vyrazili sme. Bola strašná horúčava a v našom autobuse nebola žiadna klimatizácia, čo na jednej strane nebolo na škodu veci, pretože teplo bolo aj spolužiačkám a väčšina zostala len v tričkách na ramienkách a my sme mohli obdivovať ich vnady. Niektoré boli naozaj neskutočne vyvinuté, avšak môj pohľad patril len Zuzke. Dorazili sme na miesto a porozdeľovali si izby. Nás s Peťom ubytovali do malej dvojlôžkovej izby na poschodí, čo bolo ale hlavné - na spoločnej chodbe s babami. A triedna s ešte jednou profesorkou, ktorá jej pomáhala s dozorom boli na prízemí. Vytiahli sme fľašu "bošáckej" a kuli sme plán, čo ďalej. Peťo mal však slabšiu výdrž a o pol hodinu bol naliaty ako delo a nezúčastnil sa ani večernej opekačky. Tam sme popíjali nejaké vínko, ktoré nám triedna kupodivu povolila, ale nezabudla dodať, že piť treba s mierou a nechce nikoho vidieť opitého. Potom aj s druhou profesorkou odišla spať a mňa ako predsedu triedy poverila dozorom s tým, že o hodinu sa máme rozísť a ísť spať. Keď odišla, vytiahol som gitaru. Ako som začal hrať, baby si posadali okolo mňa a Zuzka hneď vedľa mňa. Spievali sme, popíjali a ani sme sa nenazdali - hodinka bola preč a triedna z okna zakričala aby sme to už ukončili. Tak sme sa rozišli do svojich izieb. Ráno sme mali na pláne túru do Jánošíkových dier, na ktorú sa mi vôbec nechcelo ísť a tak som sa vyhovoril na nevoľnosť a zostal som v chatke. To som vôbec netušil, že Zuzana tam ostala tiež a tiež sa vyhovorila na nevoľnosť. "Super", pomyslel som si. Hneď ako ostatní odišli, zaklopal som na Zuzaninu izbu a vošiel som dnu. Ležala na posteli a prekvapene na mňa pozrela, lebo si myslela že je v chate sama. "Pod ďalej, práve sa idem sprchovať a potom ak nemáš nič iné v pláne, môžeme si dať partičku kanasty", povedala mi Zuzka. A vtedy sa mi zrodil v hlave plán. "Koľko Ti bude trvať to sprchovanie? Ja by som zatiaľ zbehol dolu do dediny po niečo do obchodu. Alebo vieš čo? Stretneme sa o hodinu v mojej izbe". "Tak fajn", znela odpoveď a Zuzana zmizla do kúpeľne. Ja som zatiaľ ozlomkrky utekal do dediny, kúpil som dve fľaše červeného (ale nie preto aby som ju opil, to mi môžete veriť) a po ceste naspäť som natrhal nejaké ruže. Keď som prišiel na izbu, pekne som ustlal posteľ, z ruží som poodtŕhal lupienky a rozhádzal ich na posteli. Zatiahol som rolety a zapálil dve sviečky, ktoré som našiel ležať v zásuvke nočného stolíka. V izbe bolo jemné prítmie, len plamienky sviečok vnášali trochu svetla, aby sme videli na karty. Stihol som sa osprchovať a vyvoňať a čakal som na Zuzku. Prišla presne na čas podľa dohody a zostala stáť vo dverách ako zamrznutá. "To si kedy stihol pre Boha živého?", spýtala sa ma prekvapene? "Tak toto som vôbec nečakala. Nevedela som že pri kanaste musí byť posteľ obsypaná ružami, zapálené sviečky, ale s tým vínkom si to vymslel dobre, červené mám totiž veľmi rada". Sadla si medzi ruže, ja som si sadol oproti nej a začali sme hrať. Medzitým sme pojíjali vínko a prvá fľaša zmizla ako mávnutím čarovného prútika a tak som otvoril aj druhú. To už sa nám trochu rozviazali jazyky a viacmenej sme už ani hre nevenovali pozornosť a kecali sme na každú možnú tému. Zuzka sa mi zverila, že stále nevie nájsť svoju spriaznenú dušu, čo ju dosť trápi. A potom dodala: "Ale už som ju asi našla". Po týchto slovách zhodila karty z postele a si obkročmo na mňa. Začala ma bozkávať a ja som nevedel či snívam alebo je to skutočnosť. Tak som jej bozky opätoval a zistil som že to nie je sen. Zverila sa mi, že je ešte stále panna a chce, aby som ja bol ten prvý. Tak som sa priznal aj ja jej, že som tiež ešte panic. Povedala, že to je super a že si to "poprvé" krásne užijeme a doposiaľ nepoznané budeme spoznávať spoločne. O chvíľu sme boli bez šiat a ja som mal pred sebou to najkrajšie telo na svete a ešte k tomu úplne nahé. Ako hladný žralok som sa vrhol na jej prsia, čo sa Zuzke veľmi páčlo a priadla ako mačiatko. Postupne som sa začal presúvať nižšie, už som bol na brušku a stále som postupoval nižšie, ale Zuzana ma zastavila a navrhla, že chce polohu 69. Bolo to niečo neskutočne nádherné. Ja som jazykom spracovával jej mušličku a ona mi tiež ústami spracovávala môjho bojovníka. Ani som nevedel, či fajčí dobre alebo zle - jednoducho som to ešte nevedel posúdiť, pretože doposiaľ som sa ešte so žiadnou babou tak ďaleko nedostal, ale v tej chvíli sa mi to zdalo ako najkrajšia vec. Po chvíli Zuzana prestala a otočila sa ku mne. V jej očiach som videl, že chce skúsiť "to" niečo doposiaľ neskúsené, ale zároveň som v jej pohľade videl aj trochu strachu čo bude ďalej. Bezslova som si sadol a jemne som ju povalil na chrbát. Ľahol som si nad ňu a nasmeroval som svoj penis tam kde patrí. Medzitým som ju zasypával bozkami a Zuzka sa trochu uvoľnila. Bola riadne mokrá, ale aj napriek tomu to nešlo až tak ľahko. Ale po pár minútach sa to podarilo. V okamihu ako sa pretrhla panenská blana Zuzka silno zavrela oči a ja som vedel, že ju to zabolelo, tak som sa absolútne prestal hýbať a povedal som jej, aby mi povedala keď ju to prestane bolieť či mám pokračovať alebo nie. O chvíľu mi povedala že je to už dobré a mám pokračovať. To som si vydýchol, lebo neviem čo by som robil keby povedala že mám prestať. Ale aj napriek tomu, že som to strašne chcel, keby povedala že mám prestať, tak by som prestal. Spravil by som vtedy totiž čokoľvek, čo by si priala. Tak som začal pomaly prirážať a o chvíľu mi Zuzka pohybom panvy vychádzala v ústrety. Ani som netušil, že budem mať prvýkrát takú výdrž. Po asi 20 minútach Zuzka začala rýchlejšie dýchať a ja som tiež cítil, že už budem. Explodovali sme naraz. Bez pohybu a bez slova som na nej ležal a až teraz som si uvedomil, čo sa vlastne stalo. Zuzka mi povedala, že so mnou to bolo niečo neskutočne nádherné, ale že sa zároveň toho aj trochu bála, lebo kamarátky jej hovorili, že "poprvé" to u nich nebolo nič moc. Ja som bol v siedmom nebi od radosti. Skúsili sme potom ešte polohu zozadu a Zuzka si tiež riadne zajazdila. Povedala, že ma miluje a ja som jej to povedal tiež a ešte som dodal, že ju milujem od prvého momentu, čo som ju zazrel. Na to ma pobozkala a ľahla si vedľa mňa a hlavu si dala na moju ruku. Ja som si ju privinul k sebe a bol som ten najšťastnejší človek na svete. Zvyšné dva dni sme všetok čas trávili spolu a noci sme si spríjemňovali nádherným milovaním. Počas štúdia sme boli stále spolu, ale po maturite mi Zuzka oznámila, že ide študovať do USA a ja som vedel čo to znamená. Bolo nám to obom veľmi ľuto, ale taký je život. Bol to veru koniec našej lásky, ale nie koniec nášho kamarátstva, ktoré udržujeme dodnes.