Pokračovanie mojej prvej poviedky, táto je určená pre jedného špecifického čitateľa, ktorý túžil po predátorovi, tu ho máte... Budem sa snažiť aby bol tento príbeh lepší, dlhší a bizarnejší.

Stála som na chodbe a prerývane dýchala. Celá táto hnusná základňa Predátorov mi už riadne lezie krkom ! Pozrela som na pancierové dvere, ozvalo sa kovový šúpavý zvuk a dvere prerazil mohutný železný pazúr.
"Do riti !" zavrčala som a smerom k rozširujúcej sa diere som vystrelila z pušky.
Odpoveďou mi bolo zaručanie a dvere sa začali prehýbať smerom ku mne. Vystrelila som posledných pár nábojov, bohužiaľ, bez valného úspechu. Pustila som, teraz už zbytočnú pušku na zem a rozbehla som sa smerom hlbšie do systému chodieb a najrôznejších komôr.

Dostala som sa do rozľahlej okrúhlej miestnosti, problémom bolo, že odtiaľto žiadna iná cesta neviedla. Bola som v pascí. Otočila som sa a videla, ako sa mohutná postava pomalým a rozvážnym krokom blíži ku mne. Naprázdno som prehltla a utrela si z čela pot. Nebola žiadna možnosť, urobila som krok vzad a podlaha pod mojimi nohami sa posunula. Najprv som si myslela, že sa o mňa pokúšajú mdloby, ale potom som si uvedomila, že stojím na nejakej mreži. Vytiahla som pištoľ a začala strieľať do ovládacieho mechanizmu dverí, po treťom výstrele sa dvere s praskaním spustili a ja som získala aspoň trochu času.

Vytiahla som nôž a čupla si k mreži. Mrežu som vypáčila vcelku ľahko, problémom bolo, že otvor pod ňou bol úzky, príliš úzky aj pre mňa. Zavrčala som a začala som sa vyvliekať z kevlarovej zbroje. Odhodila som ju a začala sa pomaly súkať do úzkeho otvoru. Podľa odporného zvuku trhaného kovu som poznala, že dvere zo zmesi ocele a titánu práve povolili pod náporom brutálnej sily Predátora.
"Kurva !!!" zavrčala som a vtlačila sa do úzkej šachty tak rýchlo, až som si zodrala trikot a trochu kože o ostré okraje šachty. prepadla som do šachty plnej svinstva, začala som sa plaziť, ale po pár metroch začala rúra prudko klesať. Chce nechce som sa spustila dolu. Prvému ostrému výstupku som sa vyhla, druhý ma poranil na boku a strhol zo mňa zvyšok trikotu, tretí mi zanechal na boku ranu a rozpáral mi nohavice pozdĺž celého boku. Keď sa konečne rúra navrátila do vodorovného stavu postavila som sa na štyri a rozsvietila malú baterku, potrubie tu bolo ukončené a jediná ďalšia cesta bola podobná mreža, akou som sem vliezla. Ale predtým, než vyleziem som začala kontrolovať svoje zranenia. Rany neboli hlboké, ale oblečenie si to odnieslo. Polonahá v potrubí určenom k bohvie k čomu na vysokej orbite nejakej skurvenej planéty, tomu vravím deň k posraniu. a naša úloha bola pri tom taká ľahká....

pred 24 hodinami:

Opierala som sa rukami o kombinovanú hygienickú jednotku (umývadlo, WC a sprcha v jednom) a cítila ako na mňa Dex zozadu priráža, ešte chvíľku a budem, pomyslela som si. Začal prirážať rýchlejšie a ja som sa celá prehla ako sa mi v podbrušku rozhorel orgazmus. Ešte stále silno prirážal a ja som pocítila, ako mi medzi nohami vybuchol jeho orgazmus. Pár sekúnd si dopriával pocit mojej vlhkej a horúcej kundičky, kým ho vytiahol.
"Úžasné ako vždy." okomentovala som jeho výkon a pustila si sprchu.
"Aj ty si bola skvelá..." začal mi bozkávať šiju.
"Prestaň Dex ! Nemám čas, poručík bude dávať brífing za desať minút..." odbila som ho a zatiahla záves.

Po brífingu som sa stretla so zvyškom týmu.
"Ľahké, nájsť, zachrániť, zničiť a zmiznúť preč." zlúčil Nitro Poručíkov polhodinový monológ.
"Mňa len štve, že si to máme zase rozdať s predátormi, akoby nám už predtým nenakopali riť." zahundrala som.
"Jasné Mir, ty by si si to rada s nimi rozdala, že ?" začal sa uchechtávať Nitro. Argumentovala som svojou päsťou v jeho žalúdku.
"Zavrite huby larvy a hurá do člnov." zreval Poručík a medzi prvými začal vystupovať po rampe do výsadkového transportu.

Výsadok bol dosť drsný, ale po prekonaní ochranného perimetru sme sa "prisali" na zajateckú loď predátorov. Vybehli sme do tmavých chodieb lode a rozdelili sme sa, mojím cieľom boli zajatecké priestory číslo štyri. Bežala som chodbou a cestou som narazila iba na jedného bachara. Vyskočila som na potrubia tiahnuce sa na strope chodby a počkala kým prejde. po rôznych peripetiách som sa konečne prepracovala do zajateckej komory. Štyri cely s prostými mrežami a piata z oceľových plátov. Tri boli prázdne a v štvrtej boli dve ležiace postavy, dve ležiace ženy v roztrhaných handrách spolu s putami na rukách a členkoch. Teraz som nemienila tíšiť dve hysterky tak som ich nechala tak a pomaly som sa blížila k cele s dverami z oceľových plátov. Tlmené zvuky, akoby zápasu, ktoré vychádzali spoza dverí. Našla som mechanizmus otvárania dverí a trochu ich odchýlila, to čo som videla mi vyrazilo dych. Predsa len to bola pravda. Na nejakom stole ležala nahá ľudská žena, jej nohy boli naširoko roztiahnuté, viac ako som považovala za možné. Obrovský bachar-predátor silno prirážal na jej široko roztiahnutú kundičku. To odporné divadlo som sledovala s kúskom neurčitej perverzity, po pár minútach bachar vyvrcholil a do jeho ručania sa primiesil aj krik ženy... Vytiahla som pištoľ a strelila som tomu hajzlovi do zátylku, pričom som sa snažila nevnímať miernu vlhkosť v mojich nohavičkách. Ale behom toho sa všetko zvrtlo.

Potom som iba počúvala chrčivé zvuky v rádiu ako behom pár minút pozabíjali celý tým, Poručíka, Nitra, Lamera, Metax....aj Dexa, všetci boli mŕtvy, únikový modul zničený a ja ? ja ležím v hnusnej diere plnej svinstva...Vyrazila som panel a vstúpila som do tmavej ponurej miestnosti. Svetlo baterky odhalilo nejaké lôžko, dvere a žlto žiariacu stenu, ktorú pokrývali hieroglifi, ale stena bola teraz vyradená a namiesto hmlistého svetla iba slabo poblikávala. Na zemi v rohu som našla kopu handier, rozpoznala som ju ako odevy, ktoré mali zajatkyne. skúmala som hnedosivý kus handry pripomínajúci pončo, ktorý pokrývali rôzne fľaky, od krvi, až po neidentifikovateľné žlté, ktorých pôvod som nechcela poznať. Za masívnymi dverami sa ozvali ťažké kroky, nestihla by som sa vrátiť, jediná možnosť bola krutá, rozopla som si nohavice a spolu s nohavičkami som ich stiahla, na seba som hodila oné handry a postavila som sa k posteli. od ľudí, hlavne žien čo sme zachránili sme sa dozvedeli, že si dôstojníci nechávajú posielať ženy na izby, ale nikdy sa nedozvedeli čo sa tam s nimi dialo lebo sa odtiaľ nevracali...

Dvere sa otvorili...

TO BE CONTINUED