Spolužiačky 1

Gabika bola premiantka našej triedy. Možno nielen triedy, ale rovno celej školy. Dievča z dobrej rodiny, jednotkárka, šprta, naviac skvelo vyzerajúca. Keby podľa jej tvarov stredoveký umelec vymodeloval sochu Madony, dnes by bola ozdobou Lúvru. Primerane vysoká, štíhla, nie vychudnutá, dlhé prirodzene blonďavé vlasy skoro po pás. Mala nádherné modré oči a prsia ani veľké, ani ploché, skrátka tak akurát do dlaní. Každý z nás spolužiakov by sa s nimi rád pohral, ale nikto na to nemal odvahu. Pomyslieť na to, aký poklad skrývajú jej nohavičky, na to sme si netrúfli ani v najtajnejších snoch. Bola to skrátka pre nás bežných smrteľníkov nedosiahnuteľná méta.

Oproti nej som ja ničím nevynikal. Dokonca by som smelo mohol povedať, že sme boli protiklady. Ona vždy dokonale upravená a oblečená, ja hoci aj vo vrecovine. Ona naučená na každý predmet dokonale, ja som po škole do kníh nepozrel vôbec. Jediné s čím som nikdy nemal problémy bola matika. Nemusel som sa ju učiť. Pozrel som na príklad a hneď som vedel riešenie. Ale aj v tom bol rozdiel medzi nami, Gabika matiku vedela, ale musela sa ju nabifliť. Pre mňa to bolo prirodzené ako prísť domov a umyť si ruky.

Gabika sa stránila všetkých, nielen chlapcov. Ani s dievčatami toho veľa nemala. Preto ma raz veľmi prekvapila. Bolo to na telocviku. Posledná hodina pred koncom vyučovania, vychádzal som prezlečený zo šatne, ostatní už boli na ihrisku. Pred šatňou stála Gabika, vraj, či sa ma na niečo môže opýtať. Zneistel som, nevedel som, či je úprimná, alebo či kuje nejaké pikle.

„Viem, že si dobrý v matike. Ja sa ju musím naučiť, pochopiť a tebe to ide akosi samé. Pomohol by si mi s nejakými príkladmi?“

Roztriasli sa mi kolená, ale snažil som sa nedať na sebe nič poznať.

„Zajtra po škole…“

Nevedel som sa dočkať druhého dňa. Aj prípravy boli náročnejšie. Pravdaže okrem sprchy a dôkladnej ústnej hygieny som použil nejaký otcov dezodorant. Vyučovanie sa vlieklo, za celý deň mi Gabika nevenovala jediný pohľad. Po skončení vyšla zo školy bez toho aby sa čo i len otočila. Zbalil som si veci, prezul som sa a vyšiel von.

Na moje veľké prekvapenie stála, či skôr prechádzala sa za križovatkou na nasledujúcej ulici. Odbočil som k nej. Začala kráčať, išla kúsok predo mnou. Až za zátačkou, kam už nebolo od školy vidieť spomalila a nechala sa dobehnúť. To sme už boli skoro pri jej dome. Bývali v poschodovom rodinnom dome dve ulice od školy vo vilovej štvrti. Ako na Gabike, aj na dome bolo poznať, akí sú jej rodičia zazobaní.

Keď sme však vošli dovnútra, ukázali sa byť celkom milí. Len sa mi zdalo, že sa trochu počudovali, čo si to ich dcéra priviedla domov. Gabikyna mama sa ma hneď spýtala čo mi môže ponúknuť.

„Kávu, čaj, minerálku…“ S vďakou som prijal ten čaj a s Gabikou sme vyšli na poschodie do jej izby.

Izba bola zariadená vkusne a dievčensky. Podľa mňa stroho, bez nejakých osobných maličkostí, plagátov a tak. Pri stene stolík, skriňa s oblečením, oproti posteľ. Gabika odkiaľsi priniesla ešte jednu stoličku a sadli sme si k stolu. Vytiahli sme učebnice a zošity a chvíľu sme sa v nich prehrabávali, kým Gabikyna mama nepriniesla čaj, nejaké sušienky a niekoľko kúskov domáceho koláča.

Keď mama odišla, Gabika sa uistila, že zišla dole schodami a potom si sadla na kraj postele.

„Už si to robil s nejakým dievčaťom?“

„Čo?“

„Veď vieš, tie veci.“

„Nie.“

„Chceš to skúsiť?“

Nevedel som, čo jej na to povedať, ale Gabika zrejme moju odpoveď ani nepotrebovala, ani ju nečakala. Vyhrnula si sukňu a ukázala mi svoje biele bavlnené nohavičky. Mozog sa mi odkrvil, prestal som racionálne uvažovať a iba som tupo zíral na čiarku nohavičiek, ktorá sa zarezávala medzi jej pysky. Bol na nej vlhký fliačik. Pochopil som, prečo sa ženskému prirodzeniu hovorí broskynka. Malo rovnaký tvar aj so zárezom.

Nemalo to zostať pri tom, Gabika strčila prst pod okraj nohavičiek a odtiahla ich trochu stranou. Ak som dovtedy mlčal, teraz som stratil reč úplne. Ako had hľadí na svoju myšaciu korisť, tak si ma Gabika vychutnávala.

„Poď bližšie.“

Vstal som zo stoličky a podišiel k nej. Bez okolkov mi rozopla nohavice a vytiahla z nich môj penis. Prešla po ňom rukou, samozrejme hneď stál.

Mal som už predtým nejaké skúsenosti s autoerotikou. Pred dlhým časom som náhodou prišiel na to, že keď sa dotýkam svojho penisu a zvlášť jeho žaluďu, mám veľmi príjemné pocity. Až raz prišiel ten čas, keď som sa s ním hral a dostavil sa nesmierne dobrý pocit. Zatmelo sa mi pred očami. Vtedy som prvýkrát vystrekol. Vydesilo ma to.

Teraz som mal pocit, že sa to zopakuje. Keď mi Gabika žaluď priložila na svoje nohavičky, bolo to tu. Roztriasol som sa ako osika, čosi zahekal a zašpinil som jej belostné nohavičky.

„Fuj, ty prasa!“ Gabika si pripravenými vreckovkami utierala moje husté biele spermie.

Ale hneď na to sa opäť vrátila k môjmu penisu. Vzala si ho do úst a pocmuľkala ho. Samozrejme hneď stál. Rozvalila sa na posteli a naznačila mi, že si mám kľaknúť medzi jej nohy. Odtiahla si nohavičky na stranu a prstami roztiahla pysky. To, čo som uvidel, mi vyrazilo dych. Ružovučká sliznica, leskla sa ako čerstvo nalakovaná. Gabika druhou rukou vzala môj penis a pritlačila žaluď medzi svoje pysky. Inštinktívne som potlačil na dierku.

„Prestaň, to nesmieš!“ Okríkla ma odtiahnuc sa.

Keď sa situácia upokojila, znovu si žaluďom začala masírovať svoju pičku. Trochu mi vadili tie nohavičky, škriabal ma ich lem.

„Nedáš si ich radšej dole?“

„Nie, keby sem prišli naši…“

Pochopil som, že kedykoľvek musíme byť pripravení na ústup. Hociktorý z rodičov mohol vojsť do jej izby a nachytať nás.

Aj tak som bol vzrušený, že som si myslel, že hneď bude po všetkom. Nebolo to celkom tak. Gabika sa síce o chvíľu rozochvela na celom tele, hlboko vydýchla, potom stiahla nohy celkom k sebe tak, že som nemal prístup k jej pičke. Chvíľu sa triasla ako ryba na suchu. Keď ju to prešlo, odstrčila ma. Upravila si nohavičky, sukňu, tričko a znovu to bola tá Gabika, akú som poznal predtým.

„Už musíš ísť.“ Vystrčila ma zo dverí, sotva som sa stihol upraviť. Nedbala, že mi čurák stojí, prekrvený je na prasknutie, bol som totiž tesne pred výstrekom keď to na ňu prišlo. Teraz ma rozboleli vajcia a stojím na ulici pred jej domom.

Komentáře

Nový komentář