-1-

Vídavala ho stále na hodinách biológie. Po každé, keď sa k nej sklonil, aby jej skontroloval správnosť zapísaných údajov, spomenula si na svoj trest. Na to, ako bola v jeho moci, ako sa s ňou hral. Nemohla ten zážitok dostať z hlavy. Bola prekvapená sama zo seba. Zmietala sa v pocitoch, vedela, že ju to vzrušuje. Prišla na to, že v nej prebudil niečo, čo o sebe ani len netušila. Snažila sa upútať jeho pozornosť. Upínala na neho svoj pohľad, keď sa nik nedíval, no on si ju nevšímal. Bola iba obyčajnou študentkou, jednou z mnohých. Rozhodla sa...

-2-

Profesor sedel vo svojom obľúbenom kresle, ostatne ako vždy poobede, a čítal si noviny. Z tejto dokonalej siesty ho čosi vyrušilo. Jemné klopanie na dvere, skoro ho ani nepočul. Otvoril ich a na jeho prekvapenie za nimi stála Laura. Profesor sa iba pousmial, čakal na túto chvíľu. Laura bez slova vstúpila dnu. Na sebe mala len priliehavý svetrík na gombíčky a krátku sukňu. Profesor si ju poriadne obzrel. Spod minisukne sa na neho usmievali krásne biele, štíhle nohy. Mala ich naozaj pôvabné. Ucítil jej vôňu, presne tú, ktorej sa nevedel nabažiť.
„Laura, aké prekvapenie. Sadni si!“ – odviedol ju do obývačky. Laura sa pohodlne usadila na pohovku a profesor si sadol do kresla. Neponúkol jej nič, ani len pohár vody. Napadlo mu, prečo sem prišla a musel jej dať predsa najavo, že si nič nezaslúži. Mlčiac sa jej díval rovno do očí a Lauru to mierne vykoľajilo.
„Pán profesor, ja...ja...neviem ani ako Vám to mám povedať“ – prehodila nesmelo. Profesor nič nepovedal, nemal dôvod uľahčovať jej situáciu. Pozoroval ju v tejto potupnej chvíli ako žralok striehnuci na svoju obeť. Laura sa zhlboka nadýchla, no nemohla pokračovať ďalej, jeho pohľad jej nedovolil robiť nič. Sadol si k nej. Cítila sa pri ňom podobne ako vtedy.
„Áno Laura, chcela si niečo povedať, počúvam ťa!“
Mladé dievča sa konečne poriadne nadýchlo a odhodlala sa urobiť ten krok.
„ Pane, ja...ja si zaslúžim trest...“ – riekla opäť nesmelo. Profesor sa jej zahľadel priamo do očí, čítal v nej ako v otvorenej knihe. Bola pre neho ničím. Bola iba obyčajná študentka, ničím výnimočná.
„ Môj trestanec neposlúchal? Chceš povedať, že sa tvoj pán bude hnevať?“ – opýtal sa jej a chytil ju za vlasy. Potískal si tie jej hebké vlasy a naraz nimi trhol smerom dozadu, na čo sa Laura strhla a zaúpela od bolesti.
„Niečo som sa ťa pýtal!“ – a zatiahol ju opäť za vrkoč. Laura stuhla a čakala kým ju profesor vymaní zo zovretia. Ťahal ju čoraz silnejšie, už sa zdalo, že jej zopár vlasov aj vytrhol.
„Pane, prepáčte. Ja...ja som na Vás myslela, pane.“ Profesor jej uvoľnil hlavu. Sedela vedľa neho mladá žena, s veľmi pekným telom, ktoré by sa jemu oddávalo kedykoľvek by si povedal. To vedomie ho nemohlo nechať chladným. Chcel ju naučiť, čo je to byť trestancom, keď si to to mláďa želá. Je ešte mladá a dá sa dobre vycvičiť. Ak si to šteňa želá byť otrokom, bude jej to ukázané a všetko to, čo k tomu patrí...
„ Postav sa!“ – prikázal jej a ona poslúchla. Postavila sa doprostred miestnosti a čakala na ďalšie rozkazy svojho pána.
„Ako prvé ťa, Laura, naučím základne pravidlá. Každý otrok musí nejaké mať a taká mala čubka ako ty nebude výnimkou.“ Laura sa trochu zarazila pri tej nadávke. Nečakala sprvu takú hrubosť. Profesor to vycítil a podsadil sa o niečo pohodlnejšie:
„Tak ty moja malá, daj si dole nohavičky a podaj mi ich!“ Chvíľu tam len tak stála a začala sa chvieť. Naozaj nečakala, že tento pán v strednom veku na to pôjde tak zhurta. Mala už síce za sebou nejaké sexuálne skúsenosti, no bola ešte panna a trochu sa hanbila. Profesor sa jej pozrel rovno do tých jej vyplašených očí a hrubým hlasom prehovoril:
„Tak, ty čubka, bude to? Nemienim na to čakať do nekonečna. Buď to urobíš sama, alebo ťa potrestám a to bude oveľa horšie ako toto, čo som ti nakázal.“ – oznámil jej a Laura sa pri slove trest mierne zatriasla a jej telom preletela vlna prekvapenia zmiešaná s pocitom bezmocnosti. Pomaly si zašla rukami pod sukňu a odokryla tak svoje biele stehná. Nahmatala svoje nohavičky a stiahla ich dole. Jej biele spodné prádlo sa kĺzalo po jej krehkých nôžkach až dole, kde pristali medzi členkami. Pri pohľade do profesorových očí sa jej podlomili kolená, no vedela, že musí pokračovať. Zohla sa a zdvihla svoje nohavičky zo zeme. Držiac ich v ruke, pomaly podišla k profesorovi spokojne sediacom na gauči a podala mu ich.
„Môžeš sa postaviť späť na svoje miesto“ - povedal jej profesor. Laura zaujala svoj postoj uprostred obývačky a ďalej čakala. Profesor si privoňal k jej bielim nevinným nohavičkám a zhlboka sa nadýchol, jeho telom prebehla vlna slasti, už dlho nemal pri tvári nič krajšie. Zbadal mokrú neveľkú škvrnu na tom kuse bielej látky, ktorú zvieral v rukách. Vedel, že sa jeho subinka vzrušila už dávno.
„Prvé pravidlo pre môjho otroka: Keď mi budeš slúžiť nebudeš môcť mať nohavičky! Akékoľvek porušenie sa trestá!“ Laura sa opäť zachvela.
„A vyzleč si ten svetrík, nebudeš ho potrebovať“ – prikázal jej akoby mimochodom. Laura si pomaly s neistotu rozopla všetky gombíčky na svojom svetríku a vyzliekla si ho. Pred profesorovými očami sa objavili dva nádherné pahorky, ktoré tuho obopínala biela podprsenka.
„Daj si ruky za hlavu a podrž si ich tam! Spoj prsty na temene!“ – povedal jej a čakal. Laura to samozrejme urobila, i keď sa už cítila trochu ponížená. Nerátala s tým, že by mohol byť na ňu taký hrubý. Profesor sa chvíľu kochal tým prekrásnym výhľadom. Stála pred ním jeho študentka a bola absolútne v jeho moci. Vypínali sa pred ním jej prsia zahalené len bielou látkou. Jej krátka suknička sa jej vlnila na stenách, mala nohy mierne rozkročené. Pripomínala mu väzňa stojaceho v cele čakajúc na prehliadku. A to presne spraví, napadlo ho. Postavil sa a podišiel k nej. Obišiel ju a pozoroval pri tom jej chvejúce sa boky a ladný chrbát. Zostal stáť pred ňou.
„Rozkroč tie nohy viac!“ – prikázal jej opäť tým svojím hrubým hlasom. Urobila tak. Zavrela oči aby vstrebala ten pocit, ktorý jej bránil normálne dýchať. Cítila sa ako hračka. Jej dych bol hlboký ale vzdychy krátke.
„Si docela kočka.“ – poznamenal a pokračoval:
„Takto budeš stáť vždy, kým ti nepoviem, čo iné máš spraviť. Rozumela si?“
„Áno.“ – odpovedala mu potichu. Zrazu profesorova ruka vyletela a zahrabala sa jej do vlasov. Potiahol ju tak, že sa musela zakloniť aby tú bolesť mohla pretrpieť.
„Ako si to povedala? Nezabúdaj, že som teraz tvoj pán a musíš mi vzdávať úctu!“ – povedal nepúšťajúc jej hrivu zo zovretia.
„Áno, pane.“ – opravila sa v tom ju profesor pustil.
„Teraz musíš podstúpiť vstupnú prehliadku, aby si mi mohla slúžiť.“ – oznámil jej. Lauriným telom preletel ten známi pocit blížiaceho sa potupenia. Zdvihol jej sukňu k pásu a podržal ju tam. Druhou rukou jej siahol medzi jej stehná. Pomaly sa pohyboval prstom smerom od pupku až k jej mušličke. Laura sa začala triasť. Jej telo pripomínalo kŕč. S istotou sa dostal až ku klitorisu. Prstom sa prehrabal medzi jej pysky a zatlačil. Laura sa mykla a zatackala, nečakala tento pohyb. Zatlačil jej na to miesto, ešte raz, no tento krát o niečo silnejšie. Do očí jej vyhŕkli slzy. Profesor sa nezastavil a pokračoval prstom ďalej. Pomaly jej vsunul prst do jej jaskynky, nie hlboko. Krúžil v nej a tváril sa ako by ju skutočne prehliadal:
„ No Laura, máš ju naozaj vlhkú a jemnú. Som rád. Moja čubinka urobila svojmu pánovi radosť“ – poznamenal a pokračoval v prehliadke. Jej prst sa posúval smerom k jej riťke. Rukou, ktorá držala sukňu jej roztvoril polky zadočku. Laura sa napla. Jej telo akoby celé narástlo, každý jej sval bol napnutý na prasknutie. Chcela sa nejako ubrániť. Nevedela, čo má robiť, tak len zovrela inštinktívne konečník, aby sa dnu nedostalo nič.
„Okamžite sa prestaň vzpierať! A uvoľni ten tvoj čubkovský zadok, lebo dostaneš trest!“ – povedal hlasno a naštvane. Lauru zamrazilo. Nemala na výber, musela povoliť. V tom momente, ako to spravila sa do jej riťky zaboril profesorov prst. Najprv len kúsok, no profesor postupne pritláčal, až ho mala vo svojom zadočku úplne celý. Bolelo ju to. Chvela sa a vzpierala, no to jej nijako nepomohlo. Profesor začal v jej útrobách otáčať prstom a ju to privádzalo k mukám. Do očí jej vyhŕkli slzy, no on neprestával, otáčal stále viac a viac, vedel, že ju tým týra. Nakoniec ho vybral a zhrnul jej sukňu naspäť dole.
„Dobre, Laura. Myslím, že si zaslúžiš, aby si mi mohla robiť otroka. Ako som povedal, pravidlá ti poviem postupne. Zatiaľ tu ticho stoj a ani sa nepohni! Nezabúdaj, že ťa môžem kedykoľvek potrestať ak ma neuposlúchneš. A teraz ťa tu nechám samú. Mám ešte nejakú prácu a nebudem sa s tebou predsa trápiť celý deň, za to mi nestojíš.“ – povedal arogantne a odišiel. Nechal ju tam samú, stáť rozkročmo v izbe s príšernou bolesťou v zadku.
Nevedela ani koľko bola v tej izbe sama. Zdalo sa jej to ako celá večnosť. Nohy ju už príšerne boleli a hlava sa motala. Zopár krát to skoro nevydržala a kolená sa jej podlomili, no musela to vydržať, nechcela svojho pána sklamať. Profesor vošiel do izby a ani si ju nevšimol. Pohodlne sa uvelebil na gauč a zapozeral sa do novín, ktoré mal rozčítané. Laura na neho ukradomky pozerala. Bála sa, že už nevydrží ďalej stáť na mieste a spadne rovno pred jeho očami. A naozaj to nevydržala. Jej krehké kolienka sa jej podlomili a ona s ťažkým žuchnutím dopadla na zem. Ostala v polo kľačme a rukami sa zachytávala zeme. Profesor sa na ňu pozrel, ako sa jej mladé ženské telo trápi a prežíva bolesť.
„Poď sem ku mne Laura.“ – prikázal jej podozrivo pokojným hlasom. Laura sa horko ťažko zdvihla zo zeme a ťažkým krokom plným bolesti prišla až k nemu. Profesor sa postavil:
„Prehni sa cez neho!“ – a ukázal na konferenčný stolík pri jeho kresle. Laura sa pomaly zohla, no nemohla to spraviť. Bála sa toho, čo bude nasledovať. Vedela, že nesplnila jeho úlohu. Zastavila sa s prosíkom v pohľade.
„Mám to urobiť za teba?“ – opýtal sa jej prísne.
„ Nie, pane“ – odpovedala okamžite a už si aj líhala na stolík. Bola oň opretá bruchom a prsiami, zatiaľ čo jej zadoček sa vypínal smerom hore.
„Si poslušná fenka“ – pochválil ju a pokračoval:
„Teraz sa chyť stola na každej strane!“ Laura s neistotu načiahla svoje ruky až ku krajom stola a chytila sa ho. Cítila ako jej vyhŕňa sukňu. Pred profesorom sa zjavila krásna broskynka. Mladá a voňavá. Pohladil ju po zadočku, akoby ju chcel ukľúdniť. Ucítila ako sa jej dotýka niečo chladné. Jazdí jej to po polkách sem a tam. Otočila sa a uvidela, že profesor drží vo svojej ruke kovové ukazovátko, ktoré tak rád používal. Dostala strach. Inštinktívne sa silnejšie uchytila stola a zavrela oči. Ucítila náraz a zvýskla od bolesti. Štipľavý náraz sa vzápätí opakoval, no dorazil na iné miesto o niečo bližšie k jej stehnám. Zalapala po dychu a opäť zhíkla.
„To ťa naučí ako máš plniť moje príkazy, ty moja malá čubinka!“ – a udrel znova, tento krát ešte silnejšie. Jej bledý zadoček sa začal farbiť do prenikavo ružovej, miestami červenel a fialovel. Ostávali na ňom dokonalé stopy po jeho mohutnom ukazovátku. V očiach mala opäť záplavu sĺz. Profesor neprestával ani napriek tomu. Pokračoval vo svojej práci a jeho rany ďalej silneli. Laura sa už triasla od bolesti, bola na pokraji omdletia. Celým telom jej mykalo. Zatínala zuby čakajúc na ranu.
„To by ti malo na začiatok stačiť!“ – povedal a sadol si naspäť na pohovku. Ležala tam netušiac, čo má robiť. Celý zadok ju bolel, mala ho ako v ohni. Pomaly sa postavila. Chvíľu pozorovala profesorov spokojný výraz. Postavila sa na svoje miesto doprostred obývačky, ruky si uložila za hlavou, ako jej bolo prikázané a čakala. Profesor musel tajiť svoje vzrušenie. Jeho kôpka v nohaviciach bola neprehliadnuteľná. Zahľadel sa na svoju otrokyňu a prikázal:
„ Daj si pravú ruku dole a strč si ju do dierky, tak ako to robíš, keď si večer v posteli a myslíš na svojho pána. Môžeš sa pri tom hladiť, chcem ťa pozorovať!“ – nakázal jej a pri tom z nej nespustil oči. Laura nasledovala jeho pokyny. Siahla si pravou rukou medzi nohy a začala si masírovať svoju jaskynku. Ucítila aká je vlhká. Jej vzrušenie sa rozlievalo po celej jej dlani a zaplavoval ju pocit blaha. Druhou rukou si pridržiavala sukňu hore aby sa mal profesor dokonalý výhľad. Jej telom začala prúdiť vlna vzrušenia. Hladila sa stále rýchlejšie a popri tom si do seba zasúvala prsty. V tvári mierne očervenela a začala hlasnejšie dýchať. Už bola na pokraji prežitia dokonalej slasti, keď ju profesor zastavil:
„Stop Laura. Pekne si mi predviedla, čo dokážeš, ale to mi zatiaľ stačí. Si tu pre moje potešenie, je to pravda?“
„Áno, pane.“ – odpovedala mu ešte mierne zadýchane.
„Si vlhká vzrušením Laura?“
„Áno, pane, som veľmi vlhká.“
„Páči sa ti u svojho pána?“
„Áno, pane.“
„Dobre, Laura. Obleč sa a choď domov. Pre dnešok tvoj výcvik skončil.“ – oznámil jej. Laura sa pomaly začala obliekať a keď už bola hotová otočila sa k profesorovi:
„Pane, môžem mať otázku?“
„Áno, Laura.“
„Prosím, pane, dovoľte mi prísť Vám poslúžiť aj zajtra.“ Profesor sa len pousmial:
„Laura, ja ti nemusím nič dovoľovať. Odteraz je tvojou povinnosťou chodiť sem každý deň. A ešte niečo. To čo si mi tu teraz predvádzala máš odteraz zakázané robiť, rozumela si?“
Laura sa zachvela. Telom jej preletela opäť tá známa vlna bezmoci, tak slastná a opojná.
„Áno, pane, rozumela som.“
„A teraz už choď!“

Pokračovanie neskôr...