Jakub čakal v čakárni v suteréne nemocnice, mal ísť na pohovor a prehliadku, na ktorú ho poslali keďže chcel ísť na vojenskú školu. Zavolali ho dnu do miestnosti, ktorá vyzerala ako malá telocvičňa, bol tam stôl, za ktorým sedel lekár, psychologička, sestra, vojak a nejaká administratívna pracovníčka. Keď vošiel dnu, opýtali sa ho na meno a dal im papiere.
„Tak a teraz sa v kabínke vyzleč a vráť sa späť sem“ a ukázali na dvere naľavo. Nebolo tam nejak teplo a tak sa mu veľmi do toho nechcelo, no nemal inú možnosť. Ešte sa opýtal: „Vyzliecť sa mám do pol pása?“ Odpoveď znela: „Nie, daj si dole aj nohavice, a prídeš sem bosý, bez ponožiek!“. Šiel do kabínky, zavesil si na vešiak na stene bundu, vyzul si topánky, vyzliekol si košeľu, tiež tielko, potom si stiahol rifle, dal si dole ponožky a vrátil sa do stredu miestnosti. Tentokrát tam stál už len v slipoch. Zatiaľ, čo ho podlaha chladila na bosých chodidlách, všetci si obzerali jeho telo. „Teraz si sadni sem a vyplň tento dotazník, potom budeme pokračovať“. Bolo mu úplne nepochopiteľné, prečo musel vyplňovať dotazník vyzlečený len do spodného prádla. Keď ho odovzdal, lekár povedal: „A teraz späť do kabínky, daj si dole aj tie slipy, vyzleč sa pekne donaha“. Čo mu ostávalo? Vyzliekol sa teda donaha a zase sa postavil na svoje miesto. Rozkrok si však hanblivo zakrýval rukami. To sa vojakovi ale nepáčilo: „Takto sa stojí v pozore? Daj si ruky k telu!“ Tak teda tam Jakub stál v pozore, je nahé telo a nahý penis si obzerala celá konisia. Potom lekár vstal a kázal mu prísť k vyšetrovaciemu stolu, kde ho odmeral, odvážil, počúval, meral tlak, vykonal vyšetrenie celého tela, prehmatával svaly, Jakub musel robiť rôzne cviky a postoje kvôli vyšetrovaniu držania tela, taktiež lekár vyšetril chodidlá, oči, pohlavné orgány aj sluch. Nakoniec mu povedal, aby sa vrátil späť pred komisiu a postavil sa do stredu. „Jakub, prehliadka vykonaná. Teraz ešte psychologický pohovor, choď si sadnúť na stoličku, kde ťa lekár vyšetroval.“ Nahý Jakub šiel smerom ku kabínke, chcel sa ísť obliecť, no psychologička nahlas poznamenala: „Choď rovno k tomu stolu, počas rozhovoru ešte ostaň nahý!“ Keď prišiel k stolu, povedala: “psychotest je súčasťou vyšetrenia a je lepšie robiť ho ak si úplne bez oblečenia z dôvodu objektivity“. Po psychoteste sa konočne mohol Jakub vrátiť do kabínky. Ešte poznamenali: „Teraz môžeš ísť preč a tak o hodinu sa vráť, budeme mať výsledky posudku. Len čakaj vonku v čakárni na zavolanie“. Jakub sa obliekol a čakal vonku.
Potom vyšla sestra a zavolala jeho meno. Jakub, môžeš ísť do kabínky a vstúpiť pred komisiu. Samozrejme nahý, takže si znova vyzleč úplne všetko, aj spodky, aj ponožky a môžeš ísť dnu. Bolo to úplne absurdné, no Jakub sa vyzliekol, dal dole slipy aj ponožky a nahý a bosý vstúpil dnu, kde mu odovzdali výsledky a uznali ho schopným nastúpiť na vojenskú školu.