Ústav pre nápravu maloletých.

Do triedy vstupuje pán v ošumelom saku a hnusnou kravatou v rokoch za doprovodu strážneho a vysokého štíhleho pána v dobre padnúcom obleku. Stráž sa zastaví u dverí a dvaja páni prejdú do stredu triedy so zamrežovanými oknami a zastavia sa pred tabuľou. Trieda je plná hluku a nikto im nevenuje pozornosť. V triede je dvadsať študentov, všetko ženského pohlavia, v jednotnom úbore nápravného ústavu. Dobre si uvedomujú príchod mužov, ale schválne ich ignorujú a vytvárajú ešte väčší hluk, aký bol pred ich príchodom.
Vysoký muž sa snaží ukľudniť triedu ale nedarí sa. Pán v rokoch mu povie, že on už to zvládne a nech sa nezdržuje. Podajú si ruky a vysoký pán mu odovzdá triedu. Vysoký pán odíde ale stráž ostáva. Pán v rokoch k nemu príde a poprosí ho aby tiež odišiel, ale stráž zavrtí hlavou, že to nemôže. Pán v rokoch prikývne a tak mu vysvetlí, že nesmie nijako zasahovať, nech sa bude diať čokoľvek. Len v prípade jeho priameho rozkazu. Stráž neochotne prikývne.
Pán v rokoch sa opäť postaví pred tabuľu a na píše meno, Karol Farkaš. Potom prejde ku katedre a začne sa vyzliekať. Hluk v triede začne slabnúť ako sa kusy oblečenia presúvajú z pána v rokoch pekne uložené na stoličku. Nahý pán sa postaví pred tabuľu už v úplne tichej triede. Buchne dlaňou pod napísané meno až sa mu rozvlní jeho zväčšené brucho.
“ Volám sa Karol Farkaš a vy ma budete oslovovať pán Farkaš. Nič neskrývam a nebudem s vami hrať žiadne hry. Som tu preto, lebo za posledné dva roky ste dohnali päť svojich pedagogov na pokraj nervového zrútenia. Riaditeľ mi dal absolútne voľnú ruku nad vami a ja ju použijem. Poviem vám ako to bude. Každú hodinu začneme preskúšaním. Menované dievča vstane a príde pred tabuľu a bude odpovedať. Ak to bude za jedna, tak sa môže posadiť naspäť, samozrejme keď dám pokyn. Za dvojku dostane trest päť rán rakoskou na holú. Za trojku desať, za štvorku pätnásť a za päť dvadsať rán na holú. Môžete odmietnuť stiahnuť si spodný diel úboru a v tom prípade sa počet rán zdvojnásobuje. Prerušenie trestu znamená začatie trestu od začiatku. Odpovedať pred tabuľou budete zásadne nahé, inak dostanete za päť. Nič nebudem nikdy opakovať. Neuposlúchnutie znamená za päť.”
V triede to začalo šumieť a ozývali sa hlasy odporu a posmechu. Karol ukončil úvodné slovo a začal s učebnou látkou. Nijako sa nestaral o triedu, nijako ich nevyzýval aby boli ticho a dávali pozor. Dve minúty pred koncom mu zazvonil budík na mobile a on sa obliekol a vyšiel von práve keď zvonec oznámil koniec hodiny.

Na druhý deň prišiel s taškou a vyzliekol sa. Veci si uložil na pripravený vešiak. Posadil sa a vytiahol triednu knihu.
“Začneme. Keďže sa nepoznáme, tak začneme pekne od začiatku. Prvá pôjde Alica. Prosím, poď pred tabuľu a predveď čo si si zapamätala zo včerajšej hodiny.”
Alica vstala a prešla pohŕdavo pred tabuľu. Z minulej hodiny si toho veľa nepamätala, ale svojou drzosťou si vyslúžila pochvalné zvuky z triedy. Karol to nijako nekomentoval, až nakoniec zahlásil, “Za päť”. Vstal chytil Alicu za lakeť a dotiahol ju ku katedre. Alica sa bránila ale Karol bol viac než dvakrát tak silný aby si s ňou sám poradil.
“Prosím odhaľ svoj zadok a prehni sa. rukami sa poriadne zachyť, bude to bolieť.”
Alica odmietla a Karol ju prehol a pritlačil prsia na katedru. V ruke sa mu objavila rakoska a už aj začala švihať. Alica sa metala a jačala. pri deviatej rane sa mu vyšmykla a odskočila od stola. Karol len s kľudom poznamenal.
“ Chýbalo ti ešte tridsaťjeden rán, teraz začneme od začiatku. Prosím vráť sa aby si nezdržovala ostatné.”
Alica odmietla. Karol ju rýchlym pohybom chytil kým stačila odísť z dosahu a znova ju pritlačil na katedru.
“Chyť sa a drž.” Prikázal a počkal, kým tak urobila. Potom začal od začiatku počítať a dievča nijako nešetril. Alica plakala a kričala, ale držala. Až do tridsiatej rany. V tom sa zviezla na zem a tam sa schúlila do klbka a plakala. Karol len smutne pokrútil hlavou. Zobral Alicu pod pažou a nežne ju postavil. Ponúkol jej vodu a ona sa napila. Stále plakala. Potom ju znova prehol cez katedru a z tašky vytiahol putá a lano. Šikovne ju pripútal, než stačila vôbec pochopiť čo robí.
“Aby sme to zbytočne nenaťahovali, tak ti proti tvojej vôli stiahnem spodný úbor a dostaneš na holú.”
Ako povedal tak urobil. Jedným pohybom jej stiahol tepláky aj nohavičky a odhalil tak červený zadok od skoro štyridsiatich rán. Rýchlo jej vysádzal dvadsať rán a odpútal ju. Kývol na strážnika a poprosil ho aby sa postaral o prepravu na ošetrovňu.
“ Verím, že v čase voľna si zistíš obsah dnešnej hodiny aby si bola pripravená v budúcnosti odpovedať.” A tým preňho prestala Alica existovať. Karol si sadol, zahľadel sa do knihy a povedal. “Tak budeme pokračovať.”
Anna ktorá pokračovala v abecednom zozname sa postavila a začala sa vyzliekať. Karol ju pozoroval. Anna predstúpila pred tabuľu úplne nahá. Karol na ňu pozeral akoby nevedel čo tam robí.
“Svojvoľne opustenie miesta, za päť. Pristúp a zaujmi polohu.”
Anna naňho vyvalila oči a v triede to zašumelo. Ozvali sa výkriky nesúhlasu, ale Karol ich ignoroval. Anna poučená Aliciným príkladom ticho pristúpila a predklonila sa. Kým sa Karol napriahol, poprosila. “Môžete ma pripútať?” Karol zvesil ruku a vyhovel. Potom sa znova napriahol a Anne napočítal dvadsať rán na holú.
“Môžeš sa vrátiť.” Keď si opatrne sadala na stoličku Karol zahlásil. “Anna k tabuli.”
Anna sa neochotne postavila a prišla k tabuli. Karol sa opýtal niekoľko otázok a Anna zodpovedala ako vedela.
“Za tri.” Anna pozerala na učiteľa so slzami na krajíčku ale keď jej pokynul tak sa opäť prehla. Desať rán vydržala, aj keď krikom a plačom. Karol si uložil knihu na katedre.
“Zrejme vyčleníme na tresty špeciálny kus nábytku aby som si nemusel neustále robiť poriadok na stole. Ale to až od budúcej hodiny, pokračujeme.” Chvíľku zaváhal a pozrel do triedy. Nikto sa ani nepohol. Usmial sa. “ Barbora, k tabuli.”
Barbora sa postavila a začala sa vyzliekať. Keď bola v polovici Karol zahlásil “Za päť. Neuposlúchnutie rozkazu.” A už sa postavil ku katedre pripravený s rakoskou v ruke.
Dievčatám začalo dochádzať ako to bude fungovať. Barbora sa dovyzliekla a so slzami v očiach sa prehla cez katedru. Karol jej odrátal dvadsať rán a potom ju preskúšal. Barbora nebola schopná slova a tak to dostala za päť a ďalších dvadsať rán.
Karol už ďalšiu nevyvolal, stratil s tými troma veľa času a tak pokračoval v učení. Pred koncom sa obliekol a po zazvonení odišiel.

Na tretí deň keď vstúpil bolo hrobové ticho. Väčšina dievčat bolo oblečených, ale päť dievčat sedelo nahých, aspoň s odhalenými prsiami ako videl Karol a Strážnik. Karol si sadol a pozrel do knihy.
“ Petra, k tabuli.” Povedal Karol. V triede to zašumelo. Menované dievča vstalo a vykročilo k tabuli. Cestou sa rýchlo vyzliekalo a keď vstala pred tabuľu, tak už len ušliapala tepláky a nohavičky pod nohami. Karol pokýval hlavou a začal skúšať. Petra vedela a dostala za jedna. Karol jej pokynul aby sa vrátila a Petra poslúchla.
“ Žofia, k tabuli.” Vybral Karol ďalšie dievča. Žofia nebola tak šikovná a pri vyzliekaní sa musela zastaviť aby sa vymotala z teplákov. To Karolovi stačilo. “Za päť.” Žofia len zvesila hlavu a pristúpila ku katedre. “Nie, tresty sa budú vyplácať pred tabulou.” Karol pokynul strážnikovi a ten otvoril dvere a doniesol kladinu na kolieskach. Karol na ňu ukázal a Žofia k nej pristúpila. Strážnik ešte zaistil kolieska aby sa kladina nepohybovala.
“ Toto tu sme pre vás urobili spolu s kolegami zo strážnej služby. Ako vidíte, záleží nám na vašom vzdelaní aj výchove.” S tým otvoril vrchný diel a dievča tak mohlo vložiť hlavu a ruky do kladiny. Svoj zatiaľ biely zadoček vyšpúlila na triedu. Karol kladinu zaistil. Než ale dopadla prvá rana Karol prehovoril.
“ Nesmiete trest brať ako niečo zlé. Ide nám o vaše dobro a to aby ste sa dokázali začleniť do spoločnosti. Preto si odteraz budete počítať vy. Budete počítať v rytme nie dlhšom ako dve sekundy medzi ranami a na konci poďakujete. Prosím začni rátať.”
Žofia sa striasla a povedala “ Jedna. “ Karol švihol. “ Dva. “ Karol švihol a Žofia zaúpela. “ Tri. “ Švih a výkrik. Plač. “ Od začiatku. “ povedal Karol. Žofia nebola schopná slova, len plakala. “ Začni znova. “ Prikázal Karol zvýšeným hlasom. Žofia len plakala a jej slzy sa hromadili na podlahe. Jedna ruka sa zdvihla a upútala Karlovu pozornosť. “Ona to nedokáže. Nie je ako väčšina z nás.” Karol sa usmial. Dobre vedel, kto je kto. Ich zložky si dobre naštudoval a vedel, ktorá čo urobila. Vedel, že Žofia je veľmi nežné stvorenie ktoré je neustále šikanované od ostatných. Uvidíme či je dostatočný zloduch aby ju zobrali medzi seba.
“ Nemôžem strácať čas a trest, teda výchova musí pokračovať. Chcem dve dobrovoľníčky čo príjmu trest spolu s ňou.” Nik, žiadna ruka, nič. Ticho a pohľady dole. Jedna mala tvrdý pohľad ale to je Dagmar, tá najväčšia drsňačka. Je tu za premyslenú vraždu. Paradoxne Žofia zabila viac ľudí, ale nie úmyselne.
“ Nik?” opýtal sa Karol. “ Tak budem trestať desať minút a potom budeme pokračovať vo výučbe. Chúďa Žofia, ale musí to vydržať. Rány padali jedna za druhou, zadoček sa plnil jelitami a aj keď sa Karol snažil, nemohol vyzerať ako slaboch. Po minúte sa Žofii podlomili nohy a len tak tam visela z kladiny. Karol pritiahol lavicu aby mala zadok v správnej polohe a pokračoval. Po piatich minútach kriku a plaču to už nevydržali. Prihlásili sa štyri dievčatá skoro súčasne. Karol pokynul strážnikovi aby odviedol Žofiu na ošetrovňu a štyri dievčatá sa nahé predklonili cez lavicu. Každá dostala dvadsať rán. Ani jedna nepípla, ale keď jednej sa pustili slzy.
Lavica aj kladina uvoľnili miesto pred tabulou a Karol pokračoval vo vyučovaní.

Štvrtý deň po príchode boli všetky dievčatá nahé a pripravené. Chýbala Žofia. Karol sa nepýtal, vedel. Riaditeľ protestoval, ale Karol ho presvedčil, že nejaké obete musia prijať, aby zvládli tie najtvrdšie povahy v triede.
Karol sa posadil a rozhliadol sa. “ Nejaká dobrovoľníčka?” Spýtal sa s úsmevom. Nečakal, že by sa našla. Ale jedna ruka sa zdvihla. Alica. “Tak poď k tabuli a predveď sa.”
Alica vstala a podišla k tabuli. Zadok ešte stále niesol stopy po výprasku. Bola naučená ale v jednej veci sa pomýlila. Všetci to vedeli a teraz sa čakalo, ako prísne bude Karol posudzovať. “Za dva.” Alica sa presunula ku kláde. Karol ju tam zavrel a odišiel ku katedre.
“ Dagmar k tabuli.” Dagmar vyskočila rýchlo pristúpila k tabuli. “Za tri.” Zaznel rozsudok.
“ Postav sa vedľa Alici. Jana k tabuli.” V triede to zašumelo a Jana sa zdvihla a predstúpila. Karol ignoroval šum a vyskúšal aj Janu. “ Za dva.” Posledný verdikt.
“ Teraz vám dám na výber. Buď dostanete každá svoj trest, alebo vy dve môžete preniesť svoj trest na prvú, na Alicu.” Chvíľka váhania. Jana prechádzala pohľadom od svojich nôh do triedy. Dagmar uprene pozerala Karolovi do očí. Karol vedel, že Jana je podobná Žofii, pre ňu bude krutá každá rana. Dagmar, tá je tvrďáčka, tá by zniesla veľa, ale jej pohľad naznačoval, že rozmýšľa. “Tak?” vyzval ich Karol. Jana otvorila ústa “ Pren….” nedopovedala. Dagmar ju prehlušila “ Všetko na mňa.” Povedala pevným pohľadom.
“Táto možnosť tu nebola, ale ak zdvojnásobíme stávky môže byť.” priložil Karol a opätoval Dagmar pohľad. “Platí.” Odpovedala Dagmar. “ Tak ju vysloboď a zaujmi jej miesto.” Vyzval ju Karol. Dagmar tak urobila. Karol zaistil kladinu na napriahol sa. “ Jedna. “ povedala smelo Dagmar a Karol švihol. “ Dva.” Švih. “ Tri.” Švih. a tak to pokračovalo až do päťdesiat. Dagmarin zadok sa červenal a kde tu sa pustila krv. Karol ju uvoľnil a Dagmar s upretým tvrdým pohľadom poďakovala. Karol uznanlivo prikývol ale dodal. “Ešte zapracujeme na úprimnosti.” a hodina pokračovala vyučovaním.

Piaty deň. Žofia sa vrátila. Po výzve na dobrovoľníčku sa zdvihlo päť rúk. Karol ich všetky vyzval k tabuli a všetky odpovedali na jednotku. Karol ich pochválil a hodina pokračovala. Takto to prebiehalo ďalší týždeň. Vždy sa našli dobrovoľníčky a vždy všetko perfektne vedeli. Dokonca sa všetky aj striedali. Perfektne zohraná partia.

Riaditeľ si zavolal Karola na diskusiu. Karol predviedol výrazný posun, ale len u seba. Pri iných učiteľoch ani v čase voľna sa jeho výchova neprejavila. Karol nemohol učiť všetky predmety, na to nemal kvalifikáciu. Ani nemohol byť stále prítomný v ústave. Riešenie sa ale našlo. Bola posledná hodina s učiteľkou nepodstatnou. Po jej odchode z triedy sa vo dverách objavil Karol. Trieda zamrzla. Karol za sebou zatvoril a prešiel ku katedre. Začal sa vyzliekať. Ako na povel sa začali vyzliekať aj dievčatá. Všetkým bolo jasné, že obed sa odsúva na neskoršie.
“ Bol som pochválený za pokrok, ktorý som s vami urobil. Ale to nestačí. Nie som jediný človek vo vašich životoch, a spoločnosť vás potrebuje vychované za všetkých okolností. Preto sa vedenie ústavu rozhodlo, že preberám absolútnu kontrolu nad vašou výchovou. Keďže tu nemôžem byť neustále, budem dostávať podklady od ostatného personálu a kolegov pedagógov s ktorými budete v kontakte. Tieto podklady budem analyzovať a vyhodnocovať a podľa svojho uváženia budem prijímať opatrenia. Vyhodnocovať budem každý deň, aby sa vám to nekopilo príliš naraz.” a poukázal na rakosku na katedre. “ A zároveň vám oznamujem, že sa nebudem obmedzovať len na jeden druh výchovných prostriedkov. Dnes, práve teraz je bod nula. Čo ste urobili doteraz je zabudnuté. Všetky máte čistý štít a počítajú sa len skutky a prejavy odteraz.” S tým sa obliekol a odišiel. Dievčatá ešte chvíľu po sebe pozerali ale strážnik už ich nabádal aby sa obliekli a išli na obed.

Deň jedna výchovy.
Po vyučovaní prišiel Karol do triedy a dievčatá sa vyzliekli spolu s ním. Následne vošli do triedy ešte dvaja muži v civile a s kuklami na hlavách. Strážnik na pokyn opustil triedu. Niektoré dievčatá si zakryli prsia. Dvaja muži sa tiež vyzliekli a odhalili svoje vypracované telá a nadmerné mužstvá medzi nohami.
“Tak začneme. Za prvý deň som dostal potešujúce správy, že vaše chovanie sa zlepšilo vo všetkých smeroch. Napriek tomu som dostal záznamy o niektorých vašich deliktoch. Pôjdeme pekne podľa abecedy. Alica, veľmi si sklamala svoju učiteľku keď si si kreslila do zošita pánske prirodzenie.” Alica sebou trhla. vždy si niečo čmárala na okraj zošita. Nikto sa doteraz nesťažoval. Napokon, nikoho tým nevyrušovala. “Prosím pristúp a dones zošit a ukáž mi to.” Vstala a položila zošit pred Karola na katedru. Karol zalistoval a videl mnoho obrázkov. “Vidím, že máš talent. Niektoré kresby napriek malému priestoru sú dobré. Myslím, že ti zabezpečím nejaký kurz kreslenia aby si mohla byť pre spoločnosť prospešná. Ale teraz ťa musím potrestať. Čmáranie znamená, že si nedávala pozor.” Karol rýchlo prelistoval celý zošit a počítal. Je tu na sto rôznych čmáraníc.” Alicia stuhla nad tým číslom. Karol sa len usmial. “ Neboj sa, za toto nedostaneš rakoskou. Ale vidím, že obrázky mužských údov nie sú anatomicky správne. Preto tvojim trestom bude kriedou nakreslíš anatomicky správne mužské pohlavie. Moje je moc malé, s tým by si veľa práce nemala, ale môžeš si vybrať z tu prítomných pánov. Môžeš ho poprosiť aby sa postavil tak aby si ho dobre videla a začni kresliť. Povedzme, že na to máš jeden meter tabule. chcem aby si ho tam nakreslila a využi celý priestor. Začni.” Alica si zobrala kriedu a začala. Karol sa pozrel do poznámok. “Ďalej tu mám Dagmar. U teba toho mám viac. Z vyučovania si toho moc neberieš. Nedávaš pozor, nevieš odpovedať na otázky a si drzá. Ďalej tu mám nejakú potyčku so strážou v sprchách, keď si odmietala opustiť sprchu a tým narúšala denný rozvrh. A ešte na raňajkách si neodpratala svoj podnos kam patrí keď dojete. Myslím, že rakoska bude nutná, ale nie dostatočná. Prosím do kladiny.” Karol sa na ňu usmial a pokynul jej. Dagmar vstala a nechala sa pripútať do kladiny. Karol pozrel na Alicu ako sa jej darí. “ Nechcem ťa rušiť, ale tvoje kresby ukazovali mužský úd v stoporenóm stave.” Ďalej sa jej nevenoval a nechal ju nech si to v hlave prebere sama. Karol pristúpil k Dagmar a poplácal ju po vyšpúlenom zadočku. Stopy po výprasku sa úplne zahojili.”Taká krása. Škoda že ju musíme znova pokaziť.” Akoby len tak prešiel prstami po jej závojičkoch. Dagmar si to nevšímala a držala. Poprosím asistenta aby priniesol kufrík. Voľný muž podal kufrík Karolovi a ten ho položil na zem pred Dagmar, takže ona videla a trieda nie, čo v ňom je. Dagmar zalapala po dychu. Trieda nad jej reakciou tiež. “Tak začneme zľahka, čo povieš? Asi bude lepšie keď nebudeme počuť nič.” Vytiahol guličku na remienku a nasadil jej ju do úst a na temene poriadne utiahol. Potom vytiahol štipce s krúžkami a nasadil jej ich na bradavky. Dagmar sa začala metať a huhlať ale nebolo jej to nič platné. Na krúžky zavesil malé závažia. Vymieňal ich za stále ťažšie až kým štipce nepovolili a nechal tam tie čo vydržali. Dagmar sa ho snažila kopnúť, ale maskovaný asistent jej nohy spútal k palici ktorá jej rozťahovala nohy. Ďalšie štipce jej nasadil na vrchné pysky a dal tam malé závažia. Potom zobral kolíčky na prádlo a začal jej ich pripínať rôzne po tele. Nakoniec podal asistentovi rakosku a nariadil dvadsať rán. Za každý odpadnutý kolíček päť rán naviac, za štipec desať rán naviac. Rozsah rán určil na celé stehná a zadok. Asistent začal švihať a Dagmar sa zvíjala v bolesti ale snažila sa držať aby z nej nespadli žiadne kolíčky.
Karol sa obrátil k Alici, tá nerozhodne pozerala na svoj model. “Ak ti môžem poradiť, skús použiť aspoň ruky.” Viac sa jej už nevenoval a sadol si za katedru.
“Ema, tu vidím len jednu vec.” Zdvihol k nej pohľad. “Vraj si obscénne gestikulovala na jedného strážneho a naznačovala” pozrel do poznámok “ že mu ho fajčíš. Tak vieš čo? Môžeš nám to predviesť. Ten strážnik ma rodinu, ale Alica má problém, na ktorý sa nie a nie odhodlať, takže jej pomôžeš. Prosím pristúp a vyfajči môjho asistenta ktorý robí Alici modela. Poprosím aby si ho prestala fajčiť keď bude tvrdý a následne ho udržovala svojimi ústami v tvrdosti pokiaľ Alicia nenamaluje jeho stoporený úd.” Počkal kým Ema prišla k modelu a s miernymi rozpakmi ho vzala do úst.
“Pokračujeme. Helena, ty si prišla úplne nepripravená na hodinu svojej učiteľky, v raj si mlčala ako partizán pred gestapom. Jej slová. Tak príď sem a povedz nám, prečo si mlčala.” Helena predstúpila. “Ema dosť.” prikázal Karol. “Máš pomôcť Alici, nie ho priviesť k vyvrcholeniu. To až keď bude obraz hotový a budeme môcť porovnať vierohodnosť obrazu. Tak Helenka, môžeš začať hovoriť.” Helenka bola vykoľajená, ale Karlov povzbudivý pohľad jej pomohol. “Chcem sa ospravedlniť, že som sa nepripravila na hodinu.” “Nie Helenka.” Zastavil ju Karol “Nechcem ospravedlnenie, ale chcem počuť dôvod prečo si mlčala.” Helena sklopila zrak. Mlčala. “Chceš sa hrať na partizánov?” Nečakal na odpoveď. “Tak sa postav k Dagmar a môj asistent sa po jej exekúcií bude s tebou hrať na partizánku a gestapáka.” Asistent zdvihol ruku na znamenie, že počul a rozumie.
“Kto ďalší, koho tu máme. Ingrid.” Zdvihol hlavu aby sa na ňu pozrel. “ Postav sa.” Ingrid vstala. “ Zmeškala si ranný nástup a stráž ťa pristihla, pri masturbácií. Čo povieš na svoju obhajobu?” Ingrid sa začervenala a pozerala do zeme. “Ja som bola strašne nadržaná.” “To je pochopiteľné, si mladá, krásna, a mužské osadenstvo má zakázané sa pohlavne stýkať s vami. Rôzne sexuálne pomôcky sa k vám nedostanú a tak je to len na vašich prstoch. Ty si na cele s….Andreou. Andrea vstaň a obe dopredu.” Obe podišli ku katedre. Karol zobral jednu voľnú stoličku a položil ju pred triedu aby bolo pri katedre voľno a aby ostatné videli na ostatné dievčatá ktoré vykonávali svoj trest. “Ingrid ty sa posaď a roztiahni nohy. Andrea, ty si kľakni a chcem aby si priviedla Ingrid k orgazmu. Môžeš použiť ruky aj ústa. Máš päť minút. V opačnom prípade sa obe postavíte do radu k môjmu asistentovi u klády.” Karol ich už ani nesledoval, ale pozrel sa ako Alica pokračuje v kreslení. Prikývol a keď sa posadil, tak nastavil kuchynskú minútku na päť minút.
“ Laura,” pokračoval Karol “ vraj si odmietla čistenie záchodov. Dobre viete, že upratovanie priestorov ústavu sa vykonáva vami v rámci výchovy.” “Ale ten hajzel niekto poriadne osral a ja som to nebola.” Bránila sa Laura. “Takže úmyselné znečisťovanie, to je tiež prehrešok. Vieš kto to bol?” Ticho. “Vie niektorá z vás kto to bol? Je vinník medzi nami?” Karol sa poobzeral po prítomných. Aj Dagmar už mohla hovoriť, lebo už bola z kladiny von a mala aj voľné ústa. Do kladiny práve vstupovala Helena. Všetky mlčali. “ No tak v tom prípade si to odnesieš len ty Laura. Ako si na tom s análom? “ Laura vypleštila oči. “ Tak môj asistent bude na prvý krát nežný.” Dopovedal Karol a pozrel na Alicin obrázok. Porovnal ho s orginálom a zahlásil “Za tri.” Lebo si sa moc nesnažila a nevyužila celý priestor. Postav sa do radu ku kláde. Poprosím asistenta aby kým je tvrdý pristúpil. Aj ty Laura.” obaja pristúpili a Karol prehol Lauru cez katedru. Pripútal ju a podal asistentovi lubrikačný gél. Úd mu trochu zvedol, tak poprosil Emu aby pokračovala v jeho utužovaní a keď bol opäť tvrdý tak nariadil minútové mrdanie Laurinho análu. Laura plakala a prosila ale Karol bol neoblomný. Asistent bol podľa inštrukcií jemný, ale jeho objemný úd aj tak len ťažko vnikal do stiahnutého análu.
Karol sa nenechal vyrušovať a začítal sa ďalej. “A nakoniec tu máme Silviu. Ty si sa pohŕdavo vyjadrila nad kvalitou večere. Pani kuchárky sa to veľmi dotklo. Vraj si povedala, citujem: Také hovná žrať nebudem.” Karol na ňu pozrel a Silvia sa snažila byť neviditeľná. “Tak poď sem a myslím že vieš čo bude nasledovať.” Asistent už dokončoval minútové mrdanie Laurin ho análu. Zazvonila minútka a Karol rýchlo pozrel na Ingrid s Andreou. Stále boli v sebe a Ingrid nevyzerala v siedmom nebi. “Tak šup Silvia, sem. vyčistíš asistentovi jeho úd ústami ale snaž sa ho neurobiť, To je práca pre Emu.” Karol odpútal Lauru a dovolil je odísť na miesto. Presunul sa k Helene. Tá dostávala výprask ale rakoskou a plakala. “Budeš hovoriť? Kde sú tvoje sestry v zbrani, na čo sa chystáte? Hovor.” dostal sa do role Karol. Helena mlčala, ak nepočítame plač a občasný výkrik bolesti. Karol rukou zastavil asistenta. Čupol si pred Helenku aby mali hlavy v jednej úrovni. zobral niečo z kufríka a podal to asistentovi. Helenka začala prosiť. “ Tak vidíš, už používaš slová. Tak pokračuj. povedz čo chcela učiteľka vedieť skôr ako začne. Hra funguje jednoducho. Ty mlčíš, on pracuje. Ty rozprávaš, on nič nerobí.” Helenke sa roztrhli ústa prívalom slov. väčšina nedávala zmysel ale pozorný poslucháč si z toho vedel vybrať. Karol sa načiahol a zobral späť tú vec.
Karol sa postavil a skontroloval Silviinu prácu. “V poriadku, môžeš ísť a nabudúce dúfam, nebudeš opovrhovať dobrou kuchyňou. Ema dokonči čo si začala.” Na kladine sa vystriedala Alica, Ingrid aj Andrea. Všetky dievčatá poslušne poďakovali a posadili sa na svoje miesta.
“Chcela by niektorá z vás niečo povedať?” Spýtal sa na záver Karol. Jedna nesmelá ruka sa zdvihla. “Renáta, že?” “Áno, chcela by som vedieť, čo musím urobiť aby bolo trestom vaginálny styk s vašim asistentom.” Karol sa neusmial. “ To čo žiadaš nie je trest, ale potešenie. Preto ak chcete potešenie, musíte týždeň vydržať bez trestu. Každý z vás, čo vydrži týždeň nebyť akokoľvek potrestaná, teda nebudú na ňu žiadne sťažnosti dostane za odmenu pol hodiny s vybraným asistentom. “ V triede to zašumelo. Dagmar zdvihla ruku. “Áno Dagmar?” “Môžeme si vybrať aj vás?” Karol s Dagmar si hľadeli do očí. ”Moja cena je jeden mesiac, bez sťažností a bez vybratia si výhry na mojich asistentoch.” Dagmar prikývla. Výzva prijata.