Zdravím vás. Už dlhšiu dobu sa chcem možno vyspovedať, možno podeliť a možno umelecky vyjadriť a k napísaniu sérii poviedok ma motivovali niektoré fakt podarené texty, ktoré sú aj na tejto stránke. Písať budem o svojom dospievaní a o žene, vtedy ešte dievčati, ktoré jedinečne ovplyvnilo môj život.

Vanesa je moja sesternica z maminej strany. Odmalička sme si boli celkom blízki, rozprávali sme sa na hlbšej úrovni, než len otrepané otázky ako sa má či ako ide škola. Vďaka jej rodičom a vlastne i nej samotnej som mal šťastnejšie detstvo, keďže sme nemali s mamou šťastie a otec zomrel, keď som nastúpil do 2. ročníka na základke. Peňazí sme nemali veľa a aby som aspoň niečo z vraj najkrajšieho obdobia mal, mamina sestra s jej mužom, teda teta s ujom, ma brávali na výlety po Slovensku a blízkom zahrničí. Mohli si to dovoliť, keďže ujo podnikal a boli lepšie situovaní.

Na tieto cesty s nami chodila aj Vanesa. Bola o tri roky staršia ako ja, bral som ju ako kamarátku spojenú so staršou sestrou. Zo začiatku chodila rada, no ako vyrastala, jej rodičia ma brali aj preto, aby vôbec ešte s nimi chcela niekam vyraziť. Sama sa nudila a ako to pri dospievajúcich býva, od určitého obdobia už neradi chodia preč so svojimi rodičmi.

Vanesa má snehobielu pokožku, je nízka, má zelené oči a odkedy jej rodičia dovolili, farbí si vlasy na červeno. Máva ich zvyčajne dlhšie, ale nikdy nie príliš, tak desať centimetrov pod ramená. Dievčatá ma začali zaujímať v dvanástich a zhruba vtedy som si všimol, že okrem vyššie uvedeného je fakt štíhla s menšími prsiami a krásnym zadkom. No napriek červeným vlasom, ktoré vytvárali skvelý kontrast k jej bielej koži, nebola úplne prototypom krásy a medzi rovesníkmi žiadne veľké úspechy, ako mi párkrát rozprávala, nemala. Je skôr introvertná, tichá a trochu knihomoľ, v čom sme si celkom sadli.

Bol november a v týždni sa dohodlo, že cez víkend pôjdeme s mamou a ujom s tetou do Nízkych Tatier. Vyrazíme v piatok, prejdeme lesy, pamiatky a v nedeľu poobede alebo večer sa vrátime do menšieho mesta pri Bratislave, kde bývame. V piatok sa ale plány zmenili. Mame sa naskytla brigáda a keďže sa Vanese zrušil program, ktorý mala pôvodne dohodnutý, išla s nami namiesto mamy.

Cesta bola clkom vyčerpávajúca a Vanesa už od pohľadu nemala najlepšiu náladu. Videl som, že najradšej by bola niekde inde, ale zároveň som si bol istý, že rada bude so mnou a zas pokecáme. Po príchode na miesto ubytovania do chatovej oblasti kdesi ďaleko mimo civilizáciu sme zistili hneď dva problémy. V jednej chate s manželskou posteľou mali spať ujo s tetou, tá bola v poriadku. Druhá, kde sme pôvodne mali byť ja s mamou s oddelenými posteľami, bola nedopatrením otvorená. Mrazivá zima bola dnu i vonku, tu spať predsa nemôžeme.

Ubytovateľ sa veľmi ospravedlňoval, starší pán chatár nám navrhol riešenie. Mal voľnú ešte jednu chatku s manželskou posteľou. Nevymýšľali sme a hneď sme sa trepali dnu. Spomínajúc na tú minimalistickú chatičku však ťažko hovoriť o manželskej posteli, bolo to skôr o tretinu rozšírené jednolôžko. Áno, na predošlých výletoch sme spali v jednej miestnosti, ale nikdy nie v jednej posteli. Trochu som sa hanbil, ale keď som videl, že Vanesa je s tým stotožnená, nepovedal som nič.

Jesť sme už nemuseli, zastavili sme sa po ceste. V chatke nebolo najteplejšie, do sprchy, ktorá zaberala väčšinu maličkej kúpeľne sa mi veľmi nechcelo. Premohol som sa, po dlhom dni to bolo potrebné. Musel som to vybaviť rýchlo, teplej vody bolo málo pre jedného, nieto ešte pre dvoch. Ako džentlmen som chcel prenechať sprchu Vanese, ale nechcela. Šla po mne a bola tam podstatne dlhšie.

Zapol som si nočnú lampičku, ktorej svetelný výkon nebol najlepší a čakal som na ňu, aby sme mohli ísť spať. Vyšla v tričku s dlhými rukávmi a pyžamovým spodkom, spätne hodnotím, v nie príliš vyzývavom oblečení.

„No, mala som byť na chate, ale nešla som,“ odpovedala na otázku, čo plánovala na tento víkend. Nedalo mi spýtať sa, že prečo.

„Išiel tam aj Jakub, spolužiak z triedy. Chvíľu to medzi nami vyzeralo zaujímavo, ale potom som zistila, že rieši aj Agátu a som stále nahnevaná,“ hovorila sklamane. „Najhoršie je, že ho mám stále rada a možno práve teraz to robí s ňou,“ prekvapila ma na jej pomery veľmi priamym premostením na túto tému. O intímnych veciach sme sa rozprávali iba v náznakoch. Vedel som, že už bola s pár chalanmi vonku, ale až do tohto večera som nemal šajnu, či je ešte panna alebo nie.

„Jasné, že to robia. Každý to už robil, baby v triede sa o tom bavia, čo kedy skúsili,“ hovorila mi otvorene sesternica, ktorá chodila na osemročné gymnázium. Pre mňa ako 12-ročného chalana bola taká konverzácia vzrušujúca i desivá zároveň. Prehltol som a utrúsil otázku: „Aj ty si to skúsila?“

„Chcela som na chate s Jakubom. Ale u nás v triede sú iné šupy… Nie som oproti nim dosť pekná, majú veľké kozy, zadok, pekne vyzerajú do tváre. Ja som nič.“ Keď to vravela, zasiahlo ma to. Považoval som ju totiž za atraktívnu, chudú babu. Mne ako chudému chlapcovi sa vždy páčili „seberovné“. A pri takýchto rečiach mi pri nej prvýkrát nabehla erekcia. Nie prvýkrát v živote, ale pri nej.

„Vany, prestaň. Si veľmi pekná a keď tamten ide po inej, tak nech,“ oponujem jej.
„Nie, nie som. Keď sme sa pár dní dozadu bozkávali, ani ma nechytal. Ja som ho chcela, vzala som si ho do ruky, ale ani sa mu nepostavil. Tak ako môžem byť pekná?“ Také detaily som možno ani vedieť nechcel, zmohol som sa len na: „Ver mi, podľa mňa si pekná.“

Dvojica slov „podľa mňa“ v nej zarezovala viac než zvyšok mojich odpovedí. Sedeli sme opretí o stenu s matracovou výplňou prikrytí asi pol metra od seba. „Môžem teda skúsiť, či som pekná?“ Opýtala sa a bez mojej reakcie natiahla pravú ruku pre vreckovky na nočnom stolíku a potom ľavú pomaly pod moju prikrývku. Chytila ma najprv za koleno, potom ju posúvala nižšie po stehne, až kým cez pyžamové nohavice nehladila môj stojaci penis.

Už vtedy som nebol ďaleko od toho, aby som sa urobil. Vanesa cítila, ako sa trasiem a dvíha sa mi dych. „Pšššt. Pokoj, nič sa nedeje,“ povedala tichým hlasom, pričom aj na nej bolo vidno, že presne nevie, čo robí. Zvedavosť ju premohla.

Jej ruka po pár sekundách prekĺzla do nohavíc. Objala mi penis a začala ma veľmi pomaly masturbovať. Pre mňa, ktorý dovtedy nedostal ani pusu a jediná ruka, ktorá sa ma dotýkala a aj to iba občas, bola tá moja, to bolo na nevydržanie. Zrýchlil sa mi dych, prišla triaška a striekal som. Vaneska mala celú ruku od môjho semena. Cítil som sa hrozne trápne, ale moja skvelá sesternica situáciu zachránila slovami: „Tak asi som podľa teba naozaj pekná.“ Pousmiala sa, dala mi pusu na líce a utrela si ruku servítkami. „Budeš asi aj ty potrebovať,“ podala mi jednu.

„Vany, prepáč, nechcel som ťa zašpniť,“ kajal som sa. „Neblbni. Dúfam, že sa ti to páčilo. Aj pre mňa to bol zážitok, aj keď som zas až toľko toho nevidela,“ odvetila a ja som zas nevedel, ako reagovať. „Ale snáď nabudúce niečo aj uvidím, teraz by sme už mali spať, ráno ideme na tú túru,“ ukončila. Šla sa potom ešte vycikať a po pozdrave na dobrú noc sme sa vydali naproti spánku. Ja som však dlho oka nezažmúril. Bol to pre mňa najvzrušujúcejší okamih dovtedajšieho života. Zažil som ho len vďaka tomu, že pán ubytovateľ urobil chybu.

Tu sa končí moja prvá poviedka, mám však prichystané ďalšie pokračovania. Za každý komentár budem rád a hoci nejde o fikciu, verím, že sa vám táto prvá časť a aj ostatné páčila, resp. budú páčiť. Každý komentár bude pre mňa motivácia, že mám pokračovať, pôvodne som chcel poviedku zverejniť na inom webe, lenže mi ju nepublikovali.