Od môjho tehotenstva tu býva a pomáha mi. Najhoršie na tom je to, že mi chýba nežné pohladenie...“ a v tom ju Laura chytila za ruky, priblížila si jej ruky k perám a pobozkala ich. Romana zostala chvíľu prekvapená, ale neuhla sa. Práve naopak. Zavrela oči a nechala sa unášať. Laura jej...

Za siedmymi horami, za siedmymi dolami, za siedmymi riekami a za siedmymi horami, v malej dolinke sa nachádzal jeden malý domček. Bol starý a schátralý, drevená strecha už bola prederavená, no i tak tu bolo cítiť život. Laura zbehla dolu kopcom a zastavila niekoľko metrov pred drevenicou. Obzerala sa okolo seba - nikoho nevidela. Priblížila sa. Ešte bližšie. Kroky. Tiché pomalé kroky. Obzrela sa. Nikde nič. Opäť postúpila bližšie. Okná boli otvorené a cez ne vychádzala omamná vôňa. Laura zaklopala. Otvorilo jej malé dievčatko.
„Ahoj,“ povedala Laura, „bývaš tu sama?“
Dievčatko sa na ňu dívalo svojimi veľkými hnedými očkami.
„Karin, kto to klopal?“ ozval sa hlas zozadu. „Karin, tak kto tam je?!“ No tentoraz ten hlas znel už jasnejšie. Spoza dverí sa vyvalila štíhla hnedovláska. „Dobrý deň, je mi ľúto, že otravujem. Moje meno je Laura a hľadám Ronalda. Mal by tu niekde bývať. Dohodli sme si obchodnú schôdzku, no okrem tohto domčeka som tu iný nenašla.“
„Ách, Ronald. Áno, bol tu. Asi pred hodinou odišiel. Musel ísť niečo vybaviť. Je to môj brat. Pomáha mi starať sa o Karin. Ale veď poďte ďalej, nebudeme sa rozprávať medzi dverami. Alebo mám ešte lepší nápad,“ zažiarila.
„Karin, prines deku a košík, ktorý je v kuchyni na stole.“
Po chvíli dobehlo drobné dievčatko, ktoré jej otvorilo dvere.
„Pôjdeme na lúku. Nikomu nezaškodí malý piknik. A aby som sa nezabudla predstaviť. Volám sa Romana.“
Laura nebola pomaly schopná slov. Ta krása. Nemohla sa nabažiť Romany. Vyšli na kopec a rozprestreli deku. Laura sa okolo seba porozhliadla. Samé lúky a za nimi lesy. Čistý vzduch, krásna príroda. Ako v raji.
Romana sa na Lauru pozrela. Videla v nich akúsi iskru. Túžbu. Vie o tom, že ju chce?
Dievčatko sa rozbehlo dolu kopcom po lúke. „Nech sa páči,“ povedala Romana a podala jej pohár džúsu. Zahľadeli sa na seba. Romana sa jej začala zdôverovať.
„Môj manžel ma opustil hneď, ako sa dozvedel, že som tehotná. Mala som na výber, buď jeho alebo dieťa. Rozhodla som sa tak, ako som sa rozhodla. Je šťastie, že zatiaľ sa Karin na otca nepýta, ale čo, keď bude staršia? Ronald, ako náhle sa to dozvedel, presťahoval sa k nám. Od môjho tehotenstva tu býva a pomáha mi. Najhoršie na tom je to, že mi chýba nežné pohladenie...“ a v tom ju Laura chytila za ruky, priblížila si jej ruky k perám a pobozkala ich. Romana zostala chvíľu prekvapená, ale neuhla sa. Práve naopak. Zavrela oči a nechala sa unášať. Laura jej rozopla vlasy a prstami jej do nich vbehla.
„Prečo to robíš, Laura? Je to až príliš krásne.“
„Chceš, aby som pokračovala, povedz?!“
„Áno, áno, pokračuj, prosím, pokračuj. Dotýkaj sa ma, hlaď ma, chcem sa ti oddať.“
Laura sa prisala na jej pery. Vyzliekla ju zo šiat a kochala sa pohľadom na jej telo. Vzala jej prsia do svojich rúk a mazlila sa s nimi.
„Chceš ma?“ opýtala sa Laura. Romana iba prikývla na znak súhlasu.
Laura vbehla rukou medzi jej stehná a dlaňou chytila jej mušličku. Prstík ponorila do jej dieročky. Bola úplne vlhká. Pozrela jej do očí a ústami prešla medzi jej nohy. Šokovala ju jej úplne vyholená mušlička. Jazykom láskala klitoris a prstík zaborila do jej zadočku. Nenechala ju dlho čakať. Romana prišla k prvému orgazmu...