Michal pochádzal s detského domova, ako náhle dovŕšil 18 rokov musel opustiť decký domov a isť vlastnou cestou. Už dlhšie pred tým, ako mal opustiť tento ústav si na internete našiel prácu. Keď napísal na ten inzerát tak okamžite dostal email a v ňom napísane, že robotu získava. Prišiel deň D a Michal vyletel so svojho hniezda na cestu a prvé výdavky dostal 500 €. Musel precestovať celú krajinu až na východ tak pár hodín zabil vo vlaku veď predsa vlak bol lacnejší, ako lietadlo. Ako náhle prišiel na určené miesto mohol sa rozhľadnúť krásna malebná krajina jeho budúci zamestnávateľ bol odrezaný úplné od všetkých krásny kluď na to Michal nebol naučený, chlapec z mesta, ktorý nevedel zaspať bez toho, aby nepočul hluk električiek či motorových aút.

Vošiel na farmu, ako z filmu vystrihnutej všade na okolo role na rolách nasadené žito, kukurica, jačmeň. A fasáda domu bola geniálna bez chybičky čisto svetlá biela. Zastavil sa pred veľkými dverami a zazvonil zachvílu vyšla dáma v rokoch okolo štyridsiatky mohla mať.
„Ahoj, ty musíš byť Michal. Ja som Maria Malacká“ dáma sa usmiala a podáva mu ruku na uvítanie. Michal neváhal a chcel spraviť dobrý dojem tak v klude a z úsmevom dáme odpovedá. Keď p. Mária Michala pozvala do vnútra, že po dlhej ceste musí byť unavený a hladný nemala moc ďaleko od pravdy. Usadila ho do jedálne a priniesla mu maďarský guláš a 3 knedle. Michal sa začínal pomaly osmeľovať aj jazyk chcel isť von.
„Pani Mária, a akú prácu tu budem u Vás robiť?“
„No Miško, ak ti môžem tak hovoriť budeš sa starať o zvieratá...“ – Medzi tým sa Michal pustiť do chutné maďarského guláša plnými dúškami a s plnými ústami začal odpovedať p. Márií
„Dobre, ale nikdy som to nerobil..“
„My Vieme my si ta to naučíme.“
To je posledná veta čo si Michal pämetá s kuchyne. O pár hodín sa preberá niekde v tme, nevie pohnúť z rukami ani nohami chce kričať, ale nedá sa. Jedine čo môže, je počúvať čo sa vonku deje. A čím dlhšie je pri vedomí a v tichu tak ušní zmysel sa vkuse zosilňuje vonku počuje plač, niečo ako bič a nejaké ženské hlasy, ale p. Mariá to nie je. Už pomaly stráca prehľad aj o čase koľko je tam zavretý resp. koľko je už pri vedomí chce sa mu strašne čurať, ale nemôže keď sa nevie pohnúť. Za chvíľu počuje ako staré zošarpané dvere vŕzgajú a prichádza konečne k nemu svetlo, musel tam byť dlho chvíľku ich mal prižmúrene, aby si oči zvykli na svetlo a v tom sa objaví silueta ženy trošku širšej a v tom si uvedomí, že k nemu prichádza p. Mária.

„Ahoj, Miško som rada že si sa prebral už.“
„Puste ma. Nemôžete ma tu držať, ako nejakého zločinca.“ – Dával najavo svoju silu snažil sa otrhnuť z reťazi čo mu držia všetky jeho končatiny. Aj sám vedel, že je to asi len gesto čo teraz predvádza.
„Nepustím ta nikam. Ty si ideálny materiál mladý chlapec, žiadna rodina a vôbec kto by ta hľadal keby si sa stratil?“
A v tej chvíle Michalovi prebehol mráz po chrpte, lebo si uvedomil, že to je úplná pravda. Pani Mária doniesla zo sebou nejaké veci no Michal tomu pred tým ešte nevenoval veľkú pozornosť, ale ak náhle to chytila do ruky p. Mária tak zbystrel ako jastrab. Jeho vaznitelka veľkou precíznosťou mu odviazala jednu ruku a hneď na to mu na ňu nasadila putá a ten istý scenár použila aj na druhú ruku či spodné končatiny.
„Ak budeš slušný tak nebudem ti dávať náhubok, ale budeš ticho!!! “
Vyšli von z miestnosti keď neboli žiadne okná len jedny veľmi staré a ošarpané dvere a keď vyšli na chodbu a Michal sa rozhľadol dokola zistil, že sa nachádza najskôr v maštali pre ošípané. Mária ho vedľa spútaného po dlhej chodbe a za chvíľu vyšla von na dvor Michal sa bránil, aby ho nikto nahého a takto spútaného, ako dobytok nevideli, ale Mária dala jasne čo po ňom chce a silno ho potiahla von. Prešli celý dvor Michalovi sa začala červenať celá tvár možno celé telo a tep by mu nikto nikdy nezmeral, ako mu silno bilo srdce. Došli do opačnej budovy, tiež na prvý pohľad nejaká menšia maštaľ. Keď vošli do vnútra a Michal zbadal, ohrady pre psov klasické výbehy, ako keď pomáhal vo svojom voľnom čase v útulku pre psy a mačky tam to tak isto vypadalo železné kari rohože s malými okami možno 3cm x 3 cm na zemi len dosky a dve misky. Prvé výbehy boli voľne, ale ako ho pani Mária ťahala hlbšie do vnútra budovy zbadal niečo strašné a to že nie sú to voliére pre psi, ale pre ľudí. Najskôr sa pozrel napravo neskôr do ľavá. A zistil že nebude sám kto bude zavretý vo voliere, ako pes. Maria vošla do jednej s nich, ktorá bola prázdna potiahla do vnútra aj Michala.

„Ľahni si s bruchom na zem.“

Dominantne a dôrazne na Michala zahučala. Nič iné mu nezostávalo, ako ju poslúchnuť. Vytiahla s vačku obojok, ktorý mu pripla na krk. Michal mal ruky s nohami spútane dokopy vedel ich používať, ale k obojku by sa s rukami nikdy nedostal, aj keby sa dostal tak p. Mária to poistila s malým zámkom.
A poslednú vec čo spravila p. Maria ho pripla na reťaz, ako psa. Dvere zabuchla a zamkla.

„No opováž sa s niekým rozprávať. Ako náhle to porušíš a zistíme to dostaneš trest. A o úteku, ani nerozmíšlaj ten obojok čom som ti dala je elektrický, ako vídeš so svojej volieri a bude aktívny dostaneš ele. Šok a neboj sa tak silný, že zaspíš.“


Mária odchádza úplne v kľude preč, no Michalovi pracuje mozog na plné obrátky a rozmýšľa nad každou možnosťou, ako sa dostať preč. Pozerá okolo seba doprava, doľava, hore, dole a po nejakej chvíľke sa odváži opýtať suseda vo voliere čo s nimi bude. Sused, ale len na neho pozrie a bez slova či mimickej odpovede odvráti od neho zrak a hypnotizuje dosky na, ktorých práve sedí. S druhej strany miestnosti mladé dievča chce nadviazať komunikáciu

„SSSS..“
„Áno.“ – dosť potichu Michal začína rozprávať, aby ich nikto nepočul.
„Čo tu robíme? Mňa sem chvíľku pred tebou doviezli a Fakt sa bojím.“
„Ja neviem ja som sem prišiel pracovať. A ta práca ma až sem dostala.“
„Aj mňa..“
„Skúsime nejako utiecť? Ako sa voláš? Ja som Michal“
„Ja som Lenka“

A v tom sa otvoria dvere a rýchlejším krokom k ním ide vysoká a chudá žena. Obi dvaja stíchnu vedeli by ste počuť tam aj muchu. Žena zo stola berie nejaké veci a ide k ním do zadu zrazu otvára Lenkinu voliéru.

„Kľakni si!!!! “ – Lenka vystrašená a prvom momente nevie čo ma spraviť a zrazu dopadá prvá a dosť silná facka na jej tvár. Lenka si zo slzami v očiach kľakne na kolená. A čaká na ďalšie povely.
„Otvor hubu“ – Poslúchne na prvý príkaz a otvára ju tak silno len ako sa dá. Žena je zavedie kovový náhubok v tvare O. A odchádza od nej preč prechádza na druhú stranu k Michalovi. Začne mu lietať myšlienka na útek, mozog vypočítava možnosti. Ako náhle žena odomkne a otvorí Michalovú volieru Michal útočí po neznámej žene. Žena ale reaguje rýchlo a na ovládači od obojku stláča najsilnejší trest a Michal odpadáva. Žena Michala ukladá do stabilizovanej polohy nasadzuje mu tak isto náhubok. Zámika voliéru a otočí sa na všetkých a začne hovoriť

„Mňa vy nový ešte nepoznáte volám sa pani Martina. A vy dvaja ešte dostanete len trest. Tieto náhubky mate preto, aby ste sa nemohli rozprávať piť vodu cez nie môžete. Tak nám neumretie.“ – A silno sa zasmiala odchádza.

Martina sa vrátila naspať k Marií do kuchyne.
„Vyriešila si to?“
„Áno obi dvom som dala náhubky, a ten malý smrad sa snažil utiecť. Som im sľúbila že trest ešte len dostanú.“
„Som ti hovorila, že ten mladý je húževnatý typ.“
„Ja ho zlomím. Takú bitku ešte nedostal.“
„Prestaň, veď ich chceme predať a nie s nich spraviť mrzákov. Račej poď chystať im večeru.“

Medzi tým v maštali sa Lenka, ako tak upokojila slzy ešte mala v kuse na tvary a sledovala Michala či sa preberie. Pri to silnom elektrickom šoku mu povolili všetky údy a už predtým potreboval isť na WC tak teraz pri tom šoku sa aj pomočil aj pokadil. Netrvalo dlho a Michal sa preberá k vedomiu chcel by začať rozprávať, ale vychádzajú mu z úst len sliny a nejaké nezrozumiteľné veci. Po chvíľke sa zase otvárajú dvere na maštali a vchádzajú obi dve ženy do vnútra. Mária otvorí prvú volieru a do misky na žrádlo nasype večeru ten nemí chalan začne hneď jesť. K Michalovi prichádza Martina

„Teraz ti dám dole náhubok dostaneš jesť. Máš na to 10.minút a potom znova ti nasadím náhubok. Rozumieš?“

Michal prikývol že rozumie. Martina mu opatrne dáva dole náhubok a do misky sype jesť. No Michal mal plno otázok.

„Čo to s nami robíte? Ja chcem isť preč.“
„Kto ti dovolil rozprávať ty zmrd?“
„Pustite ma. Vy harpie“

A v tom dostal poriadnu facku od Martiny. Keď ta nevedia vychovať druhý ja ta vychovám.

„Žer alebo budeš hladný?“

No hlad bol dosť silný a Michal sa do toho pustil. No Martina si všimla, že voliéra je znečistená od výkalov.

„No krásavec keď chceš štať alebo srať tak pekne do kúta, ako to robia vychovaný psi.“

Michal aj Lenka tu porciu rýchlo zjedli dostali naspať náhubky a ženy im popriali krásnu dobrú noc. A že vraj zajtra bude pre nich náročný deň.

Druhý deň ráno Lenku aj Michala prebudili ženy. Michal sa p. Márii tak zľakol že odskočil aj pol metra.

„Tak teraz si kľakni na kolená.“
Pani Mária odopla reťaz a pripla na obojok vodítko.

„Vstaň. A poď sa mnou.“

Silno trhla a Michalovi nič iné nezostávalo, ako sa vídať na cestu pri ktorej nevie kde je koniec. Keď sa pozrel a druhú stranu maštale videl, že deje sa tam niečo podobné s Lenkou. Znova vyšiel von na dvor, ale teraz sa už nehanbil, ako včera teraz hľadal únikové cesty s tohto väzenia. Mária naberá smer k domčeku s ktorého včera Michal prvý krát vytiahla von, ale tento krát nejdú na koniec chodby ako pred tým, ale vchádzajú do prvých dverí do ľavá. Keď Michal príde do vnútra vypadá to, ako normálna ordinácia u lekára len s gynekologickým kreslom. Maria ide na druhý koniec izby a Michala pripína k železnému oku na krátku skobu a zakrívamu oči. Tejto chvíli nedokáže otočiť hlavu ani o 2 cm či do pravá alebo do ľavá. Počuje ako vchádza Martina s Lenkou do vnútra.

Maria „Najskôr ju odvážime, odmeráme a odfotíme.“

Michal že môže len počúvať, ako Martina diktuje údaje.

„Postav sa na váhu. Má 87.3 Kg“
„Dobre teraz daj výšku“
„Vyrovnaj sa inač dostaneš 169.5 cm“
„Trošku obezná, ale nevadi. Farba vlasou?“
„Čierna“
„Veľkosť pŕs?“
„3“
„Vek?“
„22“

V tom sa otvárajú dvere niekdo prichádza

„Čaute baby, Martina kde si to zohnala?“
„Na internete? Prečo?“
„Len tak. Dajte ju do kresla, aby som sa na nu pozrela.“

Lenku poctivo viažu na kresle a cudzia žena začína vyšetrovať Lenku.

„Mária podaj mi gynekologické zrkadlo.“
„Nechá sa páči Klaudia.“

Počujem, ako Lenka zastonala.

„No panna už nie je. Ale vypadá zdravo. Prsia pevné vagína tak isto zdravá. Pekný kúsok ste zohnali.“

Lenku začali odpútavať od kresla a Michala doňho viazať.

Klaudia - „ Aj tento pašák je pekný. Analný sex ešte nemal penis je pekný a zdravy. Prečo nemá ešte pás cudnosti?“
Mária - „Ešte ho potrebujeme zmerať a potom dostane, aby bol krotký.“
Martina – „Potrebuje krúžky ešte do nosa obi dvom.“
Klaudia – „Dobre ale naraz obi dvom. Potom ich dajte na kríž.“

Ako Michal ešte vyšetrovali Lenku už viazali na kríž behom chvíľky tam bol aj Michal zviazaný. Klaudia zobrala svoje nástroje a prepichla nos a dala každému jednému veľkú náušnicu , skoro takú veľkú, ako majú bicí.

„A už som myslela že sa nepomočia. A pozri obi dvaja.“ – Začala sa Klaudia s veľkou radosťou smiať.

Ako Michala a Lenku odviazali Michala ešte premerali odvážili a zmerali mu aj veľkosť jeho hrdosti. Spravili s nimi pár fotiek, aby vedeli ako vypadajú. A Michal a Lenka dostali ešte jeden nemilí darček aj jeden aj druhý dostali pás cunodsti. Mária im ešte chcela to vysvetliť.

„Pás cudnosti mate na to, aby ste boli krotký. Ale tak isto je napojený na obojok tak Vám vieme dať elektrický šok na krk tak aj na vaše genitálie. A v nose mate kruh preto lebo ste neposlúchali a stým Vás budeme vedieť lepšie ovládať. A teraz šup do klietok.“

Mária obi dvoj pripla na vodítka za nové kruhy v nose a Michal aj Lenka poslušne skackali kam Mária išla.
Pekne poslušne vošli do svojich voliér a čakali na ďalší deň.

Večer v dome Marií:
„Poslali si fotky?“ – Maria sa pýta Martiny
„Áno, za dva týždne ich môžeme doviezť.“
„Dobre. Dobrú noc.“

Tretí deň začal dosť zvláštne lebo ráno prišli obe ženy do maštale s zvláštnou klietkou. Otvorili voliéru nemého chlapca prikázali mu do nej vliezť a každú končatinu mi pripútali do rohu klietky a obojok o spodnú časť klietky. Klietka bola malá a na kolečkách. Za chvíľu ho odviezli a Lenka ani Michal ho už nikdy nevideli.


Deň za dňom ubiehal pre Michala a Lenku sa začal denný program stavať rituálom jeden krát za deň jesť, raz za 3 dni čistenie kotercov. No ale jedno ráno sa otvorili dvere a zbadali také isté klietky, ako keď videli naposledy nemého chlapca. Tak isto ich tam pripútali boli tam skrčený, ale ešte jeden malý rozdiel tam bol nemý chlapec bol za obojok pripútaný, ale Michal a Lenka boli za nos, aby moc nevymýšľali. Martina a Mária ich začali tlačiť von z domu a tlačili ich do dodávky. Jak sa ocitli v úložnom priestore tak ich klietky na kolečkách ešte priviazali s gurtňami, aby sa počas jazdy nemohli pohnúť. Behom pár minút sa vydali na cestu Michal mohol len typovať kam idú. Po viac, ako 3 hodinách cesty zastavili ženy ich vyložili, ale pokial si oči zase zvykli na svetlo už boli v pivnici. Martina niekam zmizla a Mária začala prvé Lenku a potom Michala dostávať von z klietky. Ale ako dotala Lenku von tak ju zobrala do nejakého boxu tam jej priviazala nohy a ruky každú končatinu do inej strany a z kladou ju natiahla. To isté spravila s Michalom. To ešte nevedeli o tom, že sa nachádzajú na burze z bielim mäsom. Hneď ako boli nachystaný došli k nim cudzí ľudia pozerali na nich Lenke skúšali akú ma vagínu, análny otvor či dokonca aké ma zuby. U Michala namiesto vagíny skúšali, aký bude veľký keď sa stoporí.
Odbilo 6 hodín večer a všetci sa usadili Mária a Martina dali svoj tovar dole z boxov a pevne ich spútali a vodíka pripevnili na krúžok a ťahali ich do zákulisia.

Chvíľku po 6 vyšiel na pódium moderátor
„Dobrý večer, milé dámy a páni. Dnes idem znovu dražiť pekné mäso.
Dnes tu máme hneď prvé dve položky od naších drahých dievčat Márií a Martini.
Poločka č. 1 je chlapec vo veku 18 rokov výška 185 cm váha 79.23 kg. Neovláda žiadne dovednosti.
Vyvolávacia cena 12 500 €“

Cena sa za Michala vyšplhala až na 23 750 € a za Lenku 41 200 € publikum sa mohlo po oboch zblázniť, ale Lenku aj Michal kúpil jeden a ten istý človek. Keď si víťaz prišiel pre svoju výhru pozrel na nich, ako keby to bolo bravčové mäso. Hodil na zem veľkú tašku na zem a začal uvezovať Michala. Dostal nový obojok, kožené putá na každú končatinu a nový pás cudnosti vypadal ako ten Lenkin cez celý pás. Tak isto upravil si Lenku a zo voditka si odtiahol do auta. V aute ich pripevnil k oceľovým okám a vyrazil s nimi na cestu domov.